Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/401/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215504
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215504.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/176/2012-289 zo dňa 26. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
vo výške 10 x 20 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa položky č. 7a Sadzobníka

súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd
vymáhať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že napadnuté
uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Ak aj bol
súdnypoplatokvyrubenýpodľapoložkyč.7aSadzobníkasúdnychpoplatkov,podľauvedenejpoložkysa

poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a teda z uvedenej definície spoplatneného
úkonu vyplýva, že uvedený poplatok sa vzťahuje len na podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu
teda nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri
položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho
návrhu poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, keď konkrétne
zdôrazňuje, že „v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 €, čím sa jednak čiastočne
zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup
k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby, ale

práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší“. Vzhľadom aj na toto stanovisko má žalobca za to,
že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že použitie
analogie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vylúčené. Naviac zdôraznil, že za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012

a v danom prípade bola žaloba žalobcaom podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa, teda, začalo predúčinnosťou zákona, ktorý vyššie uvedený súdny poplatok, resp. položku Sadzobníka súdnych poplatkov
zaviedol. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP, v odvolacom konaní v spojení s § 378 ods. 1 CSP ) odvolanie
prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP ) a uznesenie okresného
súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 CSP) podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa ods. 2, vety prvej, toho istého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Ustanovenie § 389 ods. 1 CSP limitovalo podmienky na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie len
na splnenie tam uvedených podmienok, v zmysle ktorých odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zruší, len ak :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

7. Ak, teda, nie sú splnené podmienky uvedené pod písm. a) až d), odvolací súd nemôže zrušiť

rozhodnutie súdu prvej inštancie a buď rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP), alebo potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§
387 ods. 1 CSP).

8. V súdenej veci žalobca namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorým

je odôvodnenie, a že bol súdny poplatok vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
podľa ktorej položky sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nie za podanie
odvolania, a teda, súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku. Navyše poukázal na to, že žaloba bola podaná pred 01. 10. 2012 a konanie sa začalo pred

účinnosťou zákona, ktorý súdny poplatok, resp. položku Sadzobníka súdnych poplatkov (7a) zaviedol.

9. Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že uznesenie okresného súdu neobsahuje
odôvodnenie, i keď zo samotného uznesenia okresného súdu jasne vyplýva, v ktorej veci bolo
uznesenie vydané, komu sa ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok, z akého dôvodu, v akej

výške, a podľa ktorého právneho predpisu. Napriek tomu má krajský súd za to, že neuvedením
dôvodov rozhodnutia súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom ale tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
a preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie

vyrubil súdny poplatok za odvolanie vo výške 10 x 20 € z dôvodu spojenia vecí vedených pod
sp. zn. 13C/176/2012, 13C/177/2012, 13C/178/2012, 13C/179/2012, 13C/181/2012, 13C/182/2012,
13C/183/2012, 13C/184/2012. 13C/185/2012. 13C/186/2012 a 17C/167/2012, ktoré naďalej súd viedol
pod sp. zn. 13C/176/2012 (viď uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/176/2012 - 17 zo dňa 14. 12:
2012, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 02. 01. 2013). V konaní podal žalobca odvolanie týkajúce sa

všetkých vecí, ktoré boli spojené na spoločné konanie. Okresný súd uznesením č. k. 13C/176/2012-221
zo dňa 11. júna 2016 vyrubil súdny poplatok za odvolanie podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov len vo výške 20 € (teda len súdny poplatok za odvolanie v jednej zo spojených vecí), pretosprávne okresný súd napadnutým uznesením vyrubil súdny poplatok za odvolanie aj v ďalších spojených
veciach, teda, vo výške 10 x 20 €.
na spoločné konanie, ktoré sa naďalej vedú pod sp. zn. 6C/305/2012. V konaní vedenom pod Síce

okresný súd uviedol v napadnutom uznesení, že súdny poplatok vyrubil podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, podľa ktorej položky je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v sume 20
€, avšak podľa § 6 ods. 2, vety prvej a druhej, zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpiszregistratrestov,akjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesatýmkonanienajednom

stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Okrem toho v
časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov označenom ako poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
je pod položkou 1. zakotvený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná
sadzba, pričom v poznámke k položke 1. vo vete prvej sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Z uvedeného dôvodu krajský súd považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku za vecne správne. Ak aj žalobca poukazoval na odôvodnenie pozmeňujúceho

a doplňujúceho návrhu poslancov, je nutné uviesť, že uvedené odôvodnenie sa vzťahuje najmä na
zdôvodnenie „paušálnosti“ súdneho poplatku pre tieto žaloby vo výške 20 € práve z dôvodu zlepšenia
prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, aby sa uvedený súdny poplatok nevyberal podľa percentuálnej
sadzby v zmysle položky č. 1, ale ako poplatok paušálny. Z uvedeného nevyplýva, že sa súdny poplatok
platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní. Zo strany okresného

súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, nakoľko
aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 na ktoré, okrem
iného, v odvolaní žalobca poukazuje, ide o súdne konania, resp. poplatky, ktoré v Sadzobníku súdnych
poplatkov uvedené nie sú. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde, lebo konanie o návrhu o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve v položke č. 7a. Argumentácia
žalobcuvodvolanípretoniejeúplnáajezjavneúčelováscieľomdosiahnuťneplateniesúdnehopoplatku
za odvolanie.

10. Nesprávna je argumentácia žalobcu aj v prípade aplikácie zákona č. 286/2012 Z. z., konkrétne jeho

účinnosti, lebo je zrejmé, že odvolacie konanie v danej veci začalo až podaním odvolania zo strany
žalobcu, vo vzťahu ku ktorému zaplatenie súdneho poplatku prináleží. Odvolanie žalobcu zo dňa 23.
07. 2015 bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 24. 07. 2015 (viď č. l. 227 a nasl. spisu), teda za
účinnosti zákona č. 286/2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/37/2010 zo dňa 04. 08. 2011
„tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj
poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny
poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti.“ Zákon o súdnych poplatkoch v § 17
ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych
poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01. 10. 2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho
poplatku za konanie o odvolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy k Zákonu o

súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda podaním odvolania, a správne
prihliadal na poznámku č. 3 k položke č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods.
2 ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Aj námietka žalobcu, že v
danej veci nie je dôvodné použitie analogie legis, je irelevantná, nakoľko v danom prípade k použitiu
analógie zo strany súdu nedošlo.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).