Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215456
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113215456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky: W.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, T. L. C., právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátkou, so sídlom T. Q. X, X. proti odporcovi: G. G., nar. XX.XX. XXXX, bytom L. XXX, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Pekarom, bytom X. C. XXXX/X, T. L. C., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 13C/144/2013-426 zo dňa 3. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvonavrhovateľkyaodporcu

ako bývalých manželov nasledovne:
Preberateľmi spoločného záväzku voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí
mladomanželského úveru č. 1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur sa s t á v a j ú navrhovateľka a odporca, každý v 1-ci.
Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 8.065,01 Eur, v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka.

V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 7C/174/2009 zo dňa 07.04.20010, právoplatným dňa 25.05.2010.

Tiež medzi účastníkmi konania nebol sporný predmet ich BSM, masu BSM počas konania zhodne ustálili
tak, že do BSM patria iba dva spoločné záväzky, a to spoločný záväzok voči spoločnosti EOS KSI

Slovensko s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č.1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003
uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur a spoločný záväzok voči ČSOB,
a.s., zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008.

Tiež nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca splácal počas trvania manželstva úver
poskytnutý ČSOB, a.s, zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008, a nebolo sporné
ani to, že odporca po rozvode manželstva splatil na tento úver sumu 17.233,52 Eur a tento úver je v

čase rozhodovania súdu odporcom splatený v plnej výške.

Nebola sporná ani výška zostatku spoločného záväzku voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č.1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003 uzavretej soVšeobecnou úverovou bankou, a.s. ku dňu rozhodovaniu súdu, ktorá činila 1.849,12 Eur. Nebolo tiež
sporné, že navrhovateľka po rozvode manželstva splatila sama časť tohto úveru.

Keďže navrhovateľka a odporca zhodne navrhli, aby sa stali preberateľmi spoločného záväzku voči
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 1/2003/79/
M zo dňa 03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur, každý
v 1/2 (v jednej polovici), súd nemal žiadny racionálny dôvod na iné rozhodnutie a preto rozhodol, že
preberateľmi tohto spoločného záväzku v nespornej výške sa stavajú navrhovateľka a odporca, každý

v jednej polovici.

Navrhovateľka v konaní žiadala, aby súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z princípu disparity ako
výnimky zo zásady rovnosti podielov oboch manželov. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že dôkazné
bremeno na preukázanie existencie skutočností odôvodňujúcich použitie výnimky zo zásady rovnosti
podiely oboch manželov, zaťažovalo v konaní navrhovateľku.

Súd však pri svojom rozhodovaní vychádzal z princípu parity, nakoľko v konaní nebola preukázaná
existencia takého konania či správania na strane odporcu, resp. takých skutočností, ktoré by
odôvodňovali použitie výnimky zo zásady parity, keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré ju v konaní na preukázanie takýchto skutočností zaťažovalo.

Vzhľadom na záver súdu, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre použitie výnimky zo
zásady rovnosti podielov oboch manželov teda pre použitie disparity, nakoľko navrhovateľka neuniesla
dôkaznébremeno,ktoréjuvkonanízaťažovalonapreukázaniesvojichtvrdení,žeodporcasa nezaslúžil
o získanie či udržanie spoločného majetku, že neprispieval na domácnosť a podobne, a teda v konaní

nebola preukázaná existencia takého konania či správania na strane odporcu, resp. takých skutočností,
ktoré by odôvodňovali použitie výnimky zo zásady parity, je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi
sumu 8.616,76 Eur teda polovicu sumy 17.233,52 Eur, ktorú odporca zaplatil titulom splátok spoločného
záväzku po rozvode manželstva, a to titulom vyrovnacieho podielu za vyporiadané BSM.

Od sumy 8.616,76 Eur súd odpočítal sumu 551,75 Eur, ktorú je naopak odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke titulom vyrovnacieho podielu za vyporiadané BSM, nakoľko medzi účastníkmi nebolo
sporné, že aj navrhovateľka splácala sama po rozvode manželstva druhý spoločný záväzok teda
záväzok voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o, a tak polovicu navrhovateľkou zaplatenej sumy,
ktorá polovica činí sumu 551,75 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke.

Súd teda zaviazal navrhovateľku na povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 8.065,01 Eur titulom konečného
vyrovnacieho podielu (8.616,76 mínus 551,75).

Pri určení lehoty, v ktorej je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi vyrovnací podiel, súd vychádzal

z ust. § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Lehotu 15
dní súd považoval za primeranú.

Návrhy na dokazovanie predložené navrhovateľkou, a to výsluch matky navrhovateľky a zabezpečenie

priestupkového spisu, nevykonal ako nadbytočné, nakoľko mal za to, že by nič nemohli zmeniť na
meritórnom rozhodnutí súdu.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolnazákladeust.151ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuvzmysle
ktorého súd môže rozhodnúť o náhrade trov konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Má za to, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. V priebehu konania navrhovateľka označila dôkazy, ktoré by preukazovali, že v prípade
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné prelomiť princíp rovnosti podielov
obidvoch manželov, nakoľko odporca sa žiadnym spôsobom nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločného majetku, a to tým, že sa práci opakovane vyhýbal. Podnikal takým spôsobom, že jehopríjmy nepostačovali ani na pokrytie nákladov domácnosti, dokonca on do domácnosti žiadne príjmy
neposkytoval. Svojim nezodpovedným konaním spôsobil dvakrát dopravnú nehodu (dôsledkom čoho
nielenže dvakrát spôsobil škodu na motorovom vozidle v BSM, ale aj na motorovom vozidle tretej osoby,

ktorú museli účastníci uhradiť), bral si telefóny od mobilných operátorov a faktúry za ne neplatil, čím mu
vznikali záväzky, ktoré hradili účastníci z prostriedkov z BSM. Rovnako si bral aj úvery od nebankových
spoločností, ktoré neužil v domácnosti, avšak ich splátky boli financované z prostriedkov BSM. Odporca
bol odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil v Českej republike, keď bol vzatý na jeden
rok do väzby, s čím okrem straty možnosti príjmu do domácnosti, či starostlivosti o maloletého syna

spôsobil navrhovateľke zvýšené náklady spojené s pravidelnými návštevami a následne aj úhradou
trov konania a trov obhajoby v sume 52.233,50 Kč. Navrhovateľka rovnako predložila súdu prvého
stupňa listinný dôkaz preukazujúci, že odporca sa dopustil aj protiprávneho konania voči jej osobe, z
čoho bol aj uznaný vinným. Nezodpovedné konanie odporcu navrhovateľka dôkladne popísala, pričom
poukázala aj na skutočnosť, že jeho matka a v súčasnosti aj jeho sestra neustále ochraňujú jeho
majetok prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu, nakoľko sú si plne vedomé hrozby zadlženia

sa odporcu, čo by malo za následok exekúciu predmetného rodinného domu. Na preukázanie svojich
tvrdení o nezodpovednom prístupe odporcu k rodine a o jeho konaniach v rozpore so záujmami rodiny
predložila súdu prvého stupňa listinné dôkazy, ktorými sa však v odôvodnení súd prvého stupňa vôbec
nezaoberá a rovnako v konaní opakovane navrhla vypočuť k situácii v manželstve účastníkov jej
matku M. D., vyžiadať si z daňového úradu daňové priznania odporcu za roky 2003 až 2009, žiadať

si správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, koľko mesiacov počas manželstva bol odporca
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, vyžiadať si výpis z centrálnej evidencie priestupkov za účelom
zistenia, koľkých protiprávnych konaní sa odporca počas manželstva dopustil, vyžiadať si od mobilných
operátorov správy, koľko záväzkov v rokoch 2004 až 2009 mal odporca voči týmto operátorom a
rovnako si vyžiadať aj správy od spoločnosti Quatro a Home Credit, koľko úverov poskytli odporcovi za

obdobie rokov 2004 až 2009. Odporca sa nezaujímal ani o svoje maloleté deti, kedy je pre zanedbanie
povinnej výživy voči maloletým deťom právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina
a počas konania na súde prvého stupňa prebiehalo ďalšie trestné konanie vo veci obžaloby z prečinu
zanedbania povinnej výživy. Túto skutočnosť, ktorá len potvrdzuje nezodpovedné sa správanie odporcu
prvého stupňa rovnako nevyhodnotil. V prípade záväzku manželov voči ČSOB a.s. navrhovateľka

predložila konajúcemu súdu písomné potvrdenie podpísané odporcom, ktorý súhlasil s tým, aby mohla
navrhovateľka čerpať finančné prostriedky z tohto úveru na zabezpečenie chodu domácnosti v čase, keď
odporca navrhovateľke neprispieval na domácnosť a sám čerpal časť predmetného úveru v sume cca
200.000,- Sk za dva mesiace bez toho, aby uviedol navrhovateľke, na aký účel predmetné prostriedky
minul. U navrhovateľky preto nevznikol dôvod, na základe ktorého by sa mala na splácaní predmetného

úveru podieľať. Súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že odporca
počas trvania manželstva nekonal v záujme nadobudnutia a zveľaďovania majetku manželov a ochrany
svojej rodiny, ale naopak svojím nezodpovedným konaním spôsobil, že často boli prostriedky patriace
do BSM použité výlučne na náhradu škody ním spôsobenej a na úhradu záväzkov jemu vzniknutých.
Navrhovateľka preukázala, že ani jednu rodičovskú dovolenku nečerpala v zákonom možnej dobe, vždy

bola nútená opustiť maloleté deti a ísť pracovať do zahraničia, aby zo získaného príjmu zrekonštruovali
rodinný dom vo vlastníctve odporcu, ako aj uhradili záväzky, ktoré odporcovi vznikli. Má za to, že
v konaní čiastočne preukázala, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby sa mala rovnakou
mierou podieľať na splácaní úveru voči ČSOB a.s. a v prípade ňou navrhovaných dôkazov, ktoré súd
prvého stupňa nevykonal, by bolo možné preukázať, že odporca sa počas manželstva správal veľmi

nezodpovedne, násilne voči navrhovateľke a svojim neuváženým konaním spôsobil škodu, ktorú vždy
uhradila navrhovateľka. Priznanie princípu parity obidvoch podielov by spôsobilo vážnu ujmu na strane
navrhovateľky a vzhľadom na správanie sa odporcu počas manželstva aj rozpor s dobrými mravmi.
V prípade vyporiadania BSM účastníkov bolo potrebné prelomiť zásadu rovnosti podielov a nepriznať
odporcovi nárok na zaplatenie sumy 8.065,01 Eur. Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 22T/169/2013 bol v prospech neho vydaný oslobodzujúci rozsudok, toto uvádza vzhľadom na
zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že bol odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Rozsudok

mu doposiaľ nebol doručený, po jeho obdŕžaní ho obratom predloží súdu. Má za to, že prvostupňový
súd vykonal rozsiahle dokazovanie spĺňajúce požiadavky na spravodlivé rozhodnutie v merite veci.
Navrhovateľka k meritu veci a k svojim tvrdeniam v podstate nemala žiaden relevantný dôkaz a je
si dobre vedomá, že neuniesla dôkazné bremeno, napriek tomu uvádza nepravdivé a zavádzajúceúdaje. Ak navrhovateľka tvrdí, že nezodpovedne pristupoval k zveľaďovaniu spoločného majetku a
nezabezpečoval príjem do rodiny, tak vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Bol to on, čo
vykonával podnikateľskú činnosť, nechával navrhovateľku spravovať zarobené peniaze, aby sa starala

o domácnosť. Navrhovateľka však tieto peniaze používala predovšetkým len pre svoje potreby a nie
pre potreby domácnosti. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že sa nezaujímal o deti, opak je pravdou,
navrhovateľka mu neustále vyčítala, že priveľa pracuje. Z tejto práce zároveň plynuli aj príjmy do
domácnosti, ktoré však navrhovateľka používala rôznymi neznámymi spôsobmi, lebo reálne sa toto
v domácnosti neodzrkadlilo. V rozpore s tvrdením navrhovateľky, že neprispieval do domácnosti a

pristupoval k vedeniu domácnosti nezodpovedne je aj to, že spoločný úver splatil na 80 % riadnymi
splátkami, a to predovšetkým počas trvania manželstva. Taktiež splatil celý spoločný úver z ČSOB a.s..
Navrhovateľka vo svojej argumentácii v odôvodnení odvolania zámerne opomenula, že faktúry, ktoré
predložilaaktorémaliúdajnepreukazovaťto,žeonazabezpečovalazúveruzČSOBnákupmateriáluna
rekonštrukciu domu, v skutočnosti boli faktúrami na úplne inú rekonštrukciu, a to na rekonštrukciu bytu
jej rodičov, a to z prostriedkov, ktoré sú práve predmetom vyporiadania BSM. Rovnako sa nevyjadruje k

preukázanému tvrdeniu, že prostriedky z predmetného úveru použila na vyplatenie ostatných dedičov po
svojom otcovi, ktorý zomrel krátko po tom, čo vybrala výlučne pre svoju potrebu peniaze z tohto úveru.
Ako príklad mimoriadne pochybného dôkazu, okrem zjavne s vecou nesúvisiacich faktúr, je aj jeho
údajne prehlásenie, že peniaze boli použité na chod domácnosti. Uviedol všetky relevantné skutočnosti
svedčiace o tom, že toto vyhlásenie bolo sfalšované. Navrhovateľka tiež opomenula súdu pripomenúť,

že poberala zvýšené dávky v materstve, a to práve vďaka tomu, že jej z príjmu z podnikateľskej činnosti
platil dobrovoľne zvýšené sociálne poistenie. Čo sa týka práce v zahraničí, tak počas manželstva v
zahraničí pracovali spoločne. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sestra mu pomáha ochraňovať rodinný dom v
L., toto tvrdenie už vyvrátil. Dom previedol na svoju sestru z dôvodu, že úver z ČSOB a.s. vo výške
445.000,- Sk sa pre nesplácanie stal predčasne splatným a hrozilo, že by dom bol predaný v dobrovoľnej

dražbe a prišiel by o strechu nad hlavou, preto mu sestra spolu s manželom darovali sumu 14.000
Eur, ktorá suma zodpovedala nesplatenej výške úveru. Túto sumu použil na vyplatenie predmetného
úveru a následne daroval dom sestre. Šlo teda v podstate o kúpnu zmluvu, avšak tá nemohla byť
realizovaná pre viaznuce záložné právo banky. Šlo práve o úver, ktorý je predmetom vyporiadania, kde
z tohto úveru bola zaviazaná aj navrhovateľka a úver bol zabezpečený záložným právom na jeho dom,

kde až do odchodu bývalej manželky spoločne bývali. Tento úver sa čerpal v septembri 2008 a hneď
na to 10.10.2008 navrhovateľka vybrala sumu 220.000,- Sk, ktorú použila výlučne pre svoje potreby a
nie na domácnosť. Potom, čo sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2009 sa
absolútne prestala zaujímať o splácanie tohto úveru vedomá si, že je zabezpečený záložným právom.
Navrhovateľka vedela, že dom predal výlučne preto, aby uhradil predčasne splatný spoločný úver. Je

zrejmé, že tu nie sú dané žiadne okolnosti odôvodňujúce prelomenie zásady rovnosti podielov manželov.
Z uvedených dôvodov žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a správne právne vec posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 ods. 2
O. s. p. a na jeho dôvody poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne skutkové a
právne závery okresného súdu.

V zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, nato, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a nato, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení

miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu je
záver,žepodielymanželovnamajetkunadobudnutéhodobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúrovnaké. To má ten dôsledok, že ak pôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, prichádza do úvahy
iba zohľadnenie niektorých skutočností. Napriek všeobecne akceptovanej zásade rovnosti podielov
výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, avšak len vtedy, ak ide o také konanie, alebo

aj nečinnosť jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa to
premieta do hospodárenia so spoločným majetkom.

Týmito rozhodujúcimi skutočnosťami môžu byť prípadne potreby maloletých detí s prihliadnutím nato,
ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa pričinil o starostlivosť o deti, prípadne to, ako sa každý

z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, prípadne môže byť vzatý zreteľ na
iné skutočnosti, ktorých zohľadnenie vyplynie zo skutkových okolností konkrétnej veci a ktoré nie sú v
zákone uvedené ako skutočnosti, ktorých existenciu je v zásade treba pri vyporiadaní spoluvlastníctva
zohľadniť.

Ako však vyplýva z horeuvedeného, musí tu byť určitá príčinná súvislosť medzi rozhodujúcou

skutočnosťou a majetkom tvoriacim predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V danom prípade však možno konštatovať, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nie sú žiadne aktíva, žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci alebo majetkové práva, ktoré by účastníci
konania spoločne za trvania BSM nadobudli. Predmetom vyporiadania BSM sú iba spoločné dlhy

ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva). Účastníci mali k rozhodnému obdobiu dlh z titulu úveru voči spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o. vo výške 1.103,50 Eur, ktorý ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu už bol
zaplatený a zaplatila ho navrhovateľka. Zároveň mali spoločný dlh voči uvedenej spoločnosti, doposiaľ
nezaplatený, vo výške 1.849,12 Eur. Ku dňu zániku BSM mali účastníci dlh z titulu úveru aj voči

spoločnosti ČSOB, a.s. vo výške 17.233,52 Eur, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu
už neexistoval a po zániku BSM ho zaplatil odporca.

Ide teda iba o pasíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločné dlhy. Skutočnosti, ktoré by
boli dôvodom na prípadnú disparitu podielov vo vzťahu k uvedeným dlhom by museli mať príčinnú

súvislosť so vznikom vyššie uvedených spoločných dlhov účastníkov.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľka nepreukázala
skutočnosti, ktoré by boli dôvodné pre použitie výnimky zo zásady rovnosti podielov účastníkov.

Dôkazy, ktoré navrhovateľka produkovala a ktoré okresný súd v priebehu konania vykonal, nepreukázali
príčinnú súvislosť medzi vznikom týchto dlhov manželov a nezodpovedným správaním sa odporcu.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktorými navrhovateľka preukazovala spôsobenie škody odporcom pri
dopravných nehodách, faktúry za mobilný telefón, trovy obhajoby v trestnom konaní, prípadne úvery
od nebankových spoločností, ktorými navrhovateľka preukazovala nezodpovedné správanie odporcu,

nemajú príčinnú súvislosť s pasívami BSM, ktoré sú predmetom vyporiadania.

Podstatou plnenia, na ktoré bola navrhovateľka zaviazaná odporcovi vo výške 8.065,01 Eur a s ktorým
plnením nesúhlasí, je skutočnosť, že odporca po zániku manželstva platil spoločný úver, ktorý si
účastníci zobrali od ČSOB, a.s., pričom zostatok dlhu ku dňu zániku manželstva predstavoval 17.233,52

Eur, ktorú sumu nesporne splatil odporca po zániku manželstva. Išlo o úver poskytnutý na základe
zmluvy zo dňa 09.07.2008 vo výške 445.000,- Sk. Tento úver si účastníci vzali za účelom investície
rodinného domu v L., č. s. XXX, ktorého výlučným vlastníkom bol odporca. Napriek tomuto účelu
úveru účastníci peniaze na tento účel nepoužili, ale použili ich pre vlastnú spotrebu. Navrhovateľka
nepochybne z tohto úveru vybrala sumu 220.000,- Sk. Hoci navrhovateľka tvrdí, že tieto peňažné

prostriedky použila na účel vedenia domácnosti a potrieb maloletých detí, keďže odporca jej v tomto
období neprispieval, tieto skutočnosti nepreukázala. Rovnako pre svoje potreby minul zvyšnú časť úveru
aj odporca.

Správanie oboch účastníkov možno vo vzťahu k tomuto spoločnému dlhu hodnotiť ako nezodpovedné,

keď poskytnutý úver, ktorý mal slúžiť na zabezpečenie spoločného bývania, účastníci krátko po jeho
poskytnutí vybrali a použili na bežnú spotrebu. Pokiaľ by aj navrhovateľka použila tieto finančné
prostriedky na úhradu bežných potrieb domácnosti, nejde o štandardné správanie sa a rovnako takýto
postup zo strany navrhovateľky nemožno vyhodnotiť ako zodpovedný.Odvolací súd nemôže prehliadnuť, že väčšiu zodpovednosť vo vzťahu k tomuto spoločnému dlhu z
manželstva prejavil odporca, ktorý dlh po zániku manželstva sám splatil veriteľovi.

Účastníci konania ako manželia počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudli
žiaden majetok, ktorý by bol predmetom ich vyporiadania a na základe vyššie uvedeného vo vzťahu k
spoločnýmdlhomnemožnokonštatovaťskutočnostinastraneodporcu,ktorébyodôvodňovaliporušenie
zásady rovnosti podielov. Naopak možno konštatovať nezodpovedné správanie sa oboch účastníkov

konania vo vzťahu k vzniku pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhovaných navrhovateľkou, odvolací súd konštatuje, že účastník
má právo navrhovať dôkazy. Ktoré dôkazy súd vykoná, je však na zvážení súdu podľa toho, aký majú
tieto dôkazy vzťah k predmetu dokazovania. Nevykonaním navrhovaných dôkazov prvostupňový súd
neodníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov môže mať však za následok

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

To však v prejednávanej veci konštatovať nemožno. Naopak odvolací súd súhlasí s konštatovaním
prvostupňového súdu, že výsluch matky navrhovateľky a zabezpečenie priestupkového spisu boli
dôkazy nadbytočné, pretože nemohli nič zmeniť na meritórnom rozhodnutí súdu.

Za rozhodné považoval odvolací súd práve spôsob naloženia s úverom od ČSOB, a.s., ktorý tvorí
podstatnú časť pasív zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď prvostupňový a
rovnako aj odvolací súd konštatuje nezodpovedné správanie sa oboch účastníkov vo vzťahu k tomuto
pasívu, ktoré vyplýva zo správnych skutkových zistení prvostupňového súdu. Z nesporných skutočností

vyplýva, že účastníci tento úver nepoužili na určený účel a finančnú hotovosť značnej hodnoty spoločne
vybrali a minuli pre bežnú spotrebu.

Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a preto ho
potvrdil.

Okresný súd si vyhradil rozhodovanie o trovách konania až po právoplatnom skončení veci, preto bude
jeho povinnosťou rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .