Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6615212475.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne SPOOL a. s., so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 23,
proti žalovaným 1/ W. a 2/ K., obom bývajúcim v J., I. o 10.724,03 eur s príslušenstvom, vedenom
OkresnýmsúdomLučenecpodsp.zn.9C/300/2015,odovolanížalovaného1/protiuzneseniuKrajského
súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2016 sp. zn. 13Co/930/2015 takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, rozhodujúci o odvolaní oboch žalovaných,
označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „prvoinštančný súd“)
zo 14. októbra 2015 č. k. 9C/300/2015-34, ktorým prvoinštančný súd odmietol odpor proti platobnému

rozkazu zo 16. septembra 2015 č. k. 9C/300/2015-30, podaný taktiež oboma žalovanými, ako podaný
bez odôvodnenia. Potvrdenie uznesenia prvoinštančného súdu odôvodnil odvolací súd jeho vecnou
správnosťou, i on majúc za to, že žalovaní podali odpor bez odôvodnenia vo veci samej napriek tomu,
že o následku boli (v platobnom rozkaze) riadne poučení.

2. Tretí deň po doručení mu takéhoto uznesenia odvolacieho súdu podal žalovaný 1/(ďalej tiež len

„dovolateľ“) osobne na prvoinštančnom súde podanie označené ako „mimoriadne“ dovolanie. Namietal
iba všeobecne odňatím mu postupom súdu (podľa úvodnej časti podania odvolacieho) možnosti
konať pred súdom, domáhajúc sa pritom výlučne zrušenia uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým
bol odmietnutý odpor proti platobnému rozkazu. Aj po výzve prvoinštančného súdu, požadujúcej
odstránenie vád podania vrátane nedostatku zastúpenia dovolateľa advokátom a pojatej do uznesenia
prvoinštančného súdu z 29. júna 2016 č. k. 9C/300/2015-47 dovolateľ len zotrval na tom, že jeho

podanie smeruje proti uzneseniu prvoinštančného (nie odvolacieho) súdu, nedostatok svojho zastúpenia
advokátom však neodstránil. Pre úplnosť v tejto časti možno ešte uviesť, že uznesením vyzývajúcim na
odstránenie vád podania dovolateľa prvoinštančný súd o. i. 1/ vyslovil názor o potrebe posúdenia tohto
podania za dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu a 2/ dovolateľa poučil o možnosti
poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci účastníkom, ktorí o to požiadajú a u ktorých
sú splnené predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov (tu vrátane poučenia, že ak v určenej lehote

10 dní, počítanej od doručenia uznesenia, nepríde k predloženiu plnomocenstva udeleného dovolateľom
zvolenému advokátovi ani k oznámeniu a doloženiu, že dovolateľ požiadal Centrum právnej pomoci o
poskytnutie mu právnej pomoci, predstavovanej zastupovaním advokátom v dovolacom konaní, bude
vec i bez toho predložená dovolaciemu súdu).

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.

s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), ktorému
bola vec na rozhodnutie predložená až po 1. júli 2016 (8. augusta t. r.) a ktorý tak k rozhodovaniu v tejtoveci mohol pristúpiť až za účinnosti C. s. p., postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia §
470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Nakoľko však prvoinštančný i odvolací súd

tu rozhodli ešte pred 1. júlom 2016 a rovnako ešte za účinnosti O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/ 1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) došlo i k podaniu dovolania aj vydaniu uznesenia
prvoinštančného súdu, vyzývajúceho dovolateľa na odstránenie vád podania (takže jediným úkonom,
urobeným tu už za účinnosti C. s. p., bolo podanie dovolateľa, reagujúce na požiadavku prvoinštančného
súdu, smerujúcu k odstráneniu vád dovolania), v záujme rešpektovania základných princípov C. s.

p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré
začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako
aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.) bolo potrebné si predovšetkým vyriešiť otázku existencie
podmienok konania o dovolaní a možností následného postupu dovolacieho súdu (s prihliadnutím k

tomu, že nová úprava procesného práva oproti tej skoršej predpokladá čiastočne odchylný postup pri
odstraňovaní vád dovolania a tiež iný spôsob naloženia s dovolaním v prípade nesplnenia podmienky
dovolacieho konania, spočívajúcej v principiálnom povinnom zastúpení dovolateľa advokátom).

4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednávanie dovolaní a rozhodovanie o nich

ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), v rámci skúmania splnenia podmienok, za ktorých môže o
dovolaní konať dospel k záveru, že tieto podmienky (konania) nie sú splnené.

5. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Táto úprava sa až na možnosť ustanovenia zákonnej odchýlky od vymedzeného pravidla zhoduje so
skoršouúpravouprocesnéhopráva,podľaktorejkedykoľvekzakonaniaprihliadasúdnato,čisúsplnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (tu por. § 103 O. s. p.).

6. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Podľa odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie; pritom spravidla
môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a ak sa nepodarí

nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. V týchto prípadoch ide (až na
nahradenie slovného spojenia „podmienky konania“ synonymom „procesné podmienky“) o úplné
prevzatie skoršej úpravy, nachádzajúcej sa v ustanoveniach § 104 ods. 1 vety prvej a ods. 2 O. s. p.

7.Podľa§429ods.1C.s.p.dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátomadovolaniea

iné podania dovolateľa musia byť taktiež spísané advokátom. Podľa odseku 2 tu citovaného ustanovenia
povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za
ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo c/ dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou

alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o
rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich
zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. U
týchto ustanovení sa nová úprava procesného práva od tej skoršej (formulovanej v ust. § 241 ods. 1
vety druhej O. s. p. tak, že dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec /člen/, ktorý za neho koná) líši už výraznejšie.
Nie je to len pre rozšírenie výnimky z pravidla povinného zastúpenia dovolateľa advokátom aj na
prípady sporov s ochranou slabšej strany sporu, v ktorých bude postačujúcim zastupovanie dovolateľa
na to určenou osobou či organizáciou, pokiaľ táto bude reprezentovaná zamestnancom alebo členom
s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ale predovšetkým pre zakotvenie novej

(skôr nepoznanej) podmienky uskutočnenia dovolacieho konania, ktorou je to, aby aj všetky podania
v takomto konaní (dovolanie z toho nevynímajúc) boli spísané advokátom (pokiaľ nejde o fyzickú
osobu dovolateľa, ktorá sama disponuje príslušným vzdelaním, právnickú osobu so zamestnancom
alebo členom schopným učiniť zadosť takejto zákonnej požiadavke alebo dovolateľa zastupovanéhoniektorým zo subjektov na to oprávnených, u ktorých bude taktiež splnená podmienka príslušného
vzdelania ich konajúceho zamestnanca, resp. člena). Práve táto nová podmienka má pritom charakter
takej, ktorá musí byť splnená už v čase začatia dovolacieho konania (spísanie dovolania inou osobou

než advokátom či osobou so zákonom predpísaným vzdelaním uviesť do súladu s vyššie priblíženou
zákonnou požiadavkou nejde) a ktorej splnenie nie je možným bez toho, aby bol dovolateľ zastupovaný
advokátom, sám disponoval predpísaným vzdelaním alebo bol reprezentovaný osobou s takýmto
vzdelaním už v čase spisovania (vyhotovovania) dovolania.

8. Okrem už uvedeného je tu však tiež ustanovenie § 393 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd
v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie (o. i.) poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie
dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (všetko
náležitosti, ktoré úprava procesného práva platná a účinná do 30. júna 2016 vrátane nepoznala - tu por.
i § 157 ods. 1 O. s. p.); § 436 ods. 1 rovnakého zákona, podľa ktorého ak má dovolanie vady podľa §
429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie

vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania; § 438 ods.
1 C. s. p., podľa ktorého na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak a napokon i § 447 písm. e/ zákona, o ktorom
je tu reč, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429.

9.Nedostatokpovinnéhozastúpeniadovolateľavdovolacomkonaníjevrozhodovacejpraxidovolacieho
súdu tradične ponímaný ako nedostatok podmienky konania (dnes procesnej podmienky), ktorý bráni
uskutočneniu konania o dovolaní a ktorý je pri neodstránení vady ani na výzvu súdu spojenú s
príslušnými poučeniami dôvodom zastavenia dovolacieho konania. Nová úprava procesného práva
síce nesplnenie tejto a aj ďalšej podmienky dovolacieho konania, predstavovanej spísaním dovolania

a ďalších podaní dovolateľa advokátom sankcionuje odmietnutím dovolania, aby k nemu však mohlo
dôjsť, musí tu byť stav kumulatívneho (súčasného) nesplnenia oboch takýchto podmienok. Takýto
stav však logicky musí byť vylúčený v dovolacích konaniach začatých pred 1. júlom 2016 (o aké
ide aj v prejednávanej veci), v ktorých jednak rozhodné právo nepočítalo aj s podmienkou spísania
dovolania (resp. ďalších podaní dovolateľa) advokátom, okrem toho však nepredpokladalo ani prvotné

poučenie účastníka (dnes strany) majúceho dôvod byť nespokojný s rozhodnutím odvolacieho (resp.
aj prvostupňového alebo dnes prvoinštančného) súdu o podmienkach, za ktorých bude možné uplatniť
právo brojiť proti skorším rozhodnutiam dovolaním (jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov).

10. V odvolacích konaniach skončených do 30. júna 2016 vrátane nie je z čoho vyvodiť primárnu

povinnosť odvolacieho súdu na vypravenie písomného vyhotovenia rozhodnutia náležitosťami podľa §
393 ods. 1 C. s. p. a dôsledkom neexistencie takejto povinnosti je, že tu nemôže prísť do úvahy ani
sekundárna povinnosť súdu prvej inštancie odstraňovať vady dovolania podľa § 436 ods. 1 C. s. p.
(odhliadajúc na tomto mieste od možnej diskusie na tému kvality úpravy, ktorá nástup povinnosti súdu
prvej inštancie odstraňovať vady dovolania viaže na existenciu vád podľa § 429, čiže nesplnenie oboch

tam uvedených podmienok a súčasný nedostatok riadneho poučenia dovolateľa o povinnosti podľa §
429, teda opäť o potrebe splnenia oboch tam uvedených podmienok, z ktorých sa však § 393 ods. 1
C. s. p. zmieňuje len o povinnom zastúpení a naopak o povinnom spísaní dovolania advokátom mlčí).
Praktická neodstrániteľnosť vady spočívajúcej v nespísaní dovolania, resp. iných podaní dovolateľa
advokátom (pokiaľ nejde o niektorý z prípadov podľa § 429 ods. 2 C. s. p.) potom nielenže musí mať ten

následok, že v dovolacích konaniach začatých pred 1. júlom 2016 nemožno na splnení tejto podmienky
(uskutočnenia dovolacieho konania) trvať, ale vo všetkých druhovo totožných prípadoch (v ktorých
k skončeniu odvolacieho konania a nezriedka i k podaniu dovolania došlo ešte pred nadobudnutím
účinnosti C. s. p.) spôsobuje i nespustiteľnosť mechanizmu odstraňovania vád dovolania, zakotveného
v ust. § 436 ods. 1 C. s. p. Ak potom i odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e/ C. s. p. (tu

rozumej taký spôsob skončenia dovolacieho konania, ktorý v prípade diskutovanej vady priniesla až
nová úprava procesného práva) zákon podmienil nesplnením podmienok podľa § 429 zákona, teda
oboch tam uvedených podmienok (z ktorých jedna splniteľnou nie je, resp. na jej splnení nejde trvať),
podľa názoru dovolacieho súdu nemôže byť pochybnosti o tom, že v takomto prípade je možným len
odstraňovanie nedostatku, ktorý za nedostatok považovalo i skoršie procesné právo (čiže nedostatku

povinného zastúpenia dovolateľa) a neodstránenie takéhoto nedostatku ani na výzvu súdu po patričnom
poučení je možné sankcionovať nanajvýš zastavením dovolacieho konania podľa § 161 ods. 3 a § 438
ods.1C.s.p.(hocakobyvoľbamedzitakýmtorozhodnutímainakdoúvahyprichádzajúcimodmietnutím
dovolania mohla vykazovať znaky skôr akademického sporu o správnosť toho - ktorého riešenia).11. V prejednávanej veci dovolateľ (žalovaný 1/ ako fyzická osoba) právnické vzdelanie nemá a pre
začatie dovolacieho konania, ako aj pre pristúpenie súdu prvej inštancie k odstraňovaniu vád dovolania

ešte pred 1. júlom 2016 nešlo uvažovať o tom, žeby tu mohlo ísť o výnimku z pravidla podľa § 429
ods. 2 písm. c/ C. s. p. (ak navyše ani predmet sporu v tejto veci nebol podraditeľný pod definíciu
niektorého zo sporov s ochranou slabšej strany, akými sú dnes len spotrebiteľské, antidiskriminačné a
individuálne pracovnoprávne spory). Pretože v čase začatia dovolacieho konania dovolateľ zastúpený
advokátom nebol, súd prvej inštancie ho (vyššie priblíženým uznesením) vyzval na odstránenie tejto

vady vrátane poučenia, akým spôsobom možno vadu odstrániť (buď predložením plnomocenstva pre
advokáta zvoleného si samým dovolateľom alebo oznámením a doložením, že došlo k podaniu žiadosti
Centruprávnejpomoci,abydovolateľovinedostatokpríslušnejpodmienkydovolaciehokonaniapomohlo
odstrániť ono). Dovolateľ však na výzvu (pri doručení mu uznesenia deň po jeho vydaní, teda 30. júna
2016) vadu neodstránil.

12. Ak preto dovolateľ neodstránil nedostatok procesnej podmienky dovolacieho konania ani na výzvu
súdu, najvyššiemu súdu neostalo iné, než dovolacie konanie podľa § 161 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 438
ods. 1 C. s. p. zastaviť (bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napádaného
rozhodnutia).

13. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 256 ods. 1 C. s. p., keď zastavenie dovolacieho konania zavinil žalovaný 1/, jeho procesnej súperke
(žalobkyni) však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to
bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (tu dovolací súd),
mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom

riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že to tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku
na náhradu a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (v tejto súv. por. § 262
ods. 1 a 2 C. s. p.) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký
zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku

u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto,
že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady).

14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.