Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214226317.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcov: 1.)

H. N., X. C. XX, X., X.) J. V., X. O. XX, X., X.) V. L., X. Š. X, X., všetci zast. JUDr. Marta Vícenová,
advokát, Záhorácka 15B, Malacky proti žalovanému: N.. O. L., X. X. XXXXX/X, X., zast. JUDr. Miroslav
Ivanovič, advokát, Grösslingova 45, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalobkyne v 3. rade z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 07.11.2014 a opraveným podaním doručeným súdu dňa
17.12.2014, sa žalobkyne v 1., 2. a 3. rade domáhajú voči žalovanému náhrady škody, spôsobenej

spílením stromov, kríkov a lian, nachádzajúcich sa na pozemkoch v užívaní žalobkýň. Žalobkyňa v 1.
rade si uplatňuje voči žalovanému náhradu škody vo výške 2.612,73 € s príslušenstvom, žalobkyňa v 2.
rade si uplatňuje náhradu škody vo výške 3.623,89 € s príslušenstvom a žalobkyňa v 3. rade si uplatňuje
voči odporcovi náhradu škody vo výške 6.717,82 € s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný dňa 23.11.2011 v presne nezistenom čase znehodnotil pozemky,
a to parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/XXX vo výmere 43 m2, parcelné číslo XXXX/XXXX vo

výmere 61 m2 a parcelné číslo XXXX/XXX vo výmere 133 m2, evidované na LV č.XXXX pre okres X. N.,
obec X. - T..Č.. Z. X., k.ú. Z. X., a to tak, že spílil listnaté a ihličnaté stromy a kríky na týchto parcelách.
Žalobkyne majú za to, že užívajú tieto pozemky na základe Dohôd o prenajatí pozemku na dočasné
užívanie, pričom tieto boli uzavreté medzi navrhovateľmi a Z. U. X - XX U. P.. Spílením uvedených
stromov a kríkov mala žalobkyniam vzniknúť škoda, pričom jej výška bola určená znaleckými posudkami
XX/XX - XX/XXXX, XX - XX - XX/XXXX, XX/XX/XX - XXXX, ktoré boli vyhotovené v rokoch 2013 a 2014.

3. Žalobkyne uviedli, že sú členkami Základnej organizácie slovenského zväzu záhradkárov X-XX Strmé
vŕšky (ďalej len "Z. U. X-XX"), ktorá je základnou organizačnou zložkou Slovenského zväzu záhradkárov.
Z. U. X-XX je právnym nástupcom organizácie Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu
- základná organizácia Z. X., ktorá uzatvorila podľa § 40 z. č. XXX/XXXX Zb. o poľnohospodárskom
družstevníctve s JRD "Devín" v Bratislave dňa 05.06.1978 zmluvu o prenechaní združených členských
pozemkov na poľnohospodárske využitie. Žalobkyne preto odvodzujú svoje právo užívania práve
od tejto zmluvy. Po nadobudnutí účinnosti z. č. XX/XXXX Zb. o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim Z. U. X-XX požiadal ešte v roku 1998 o majetko-
právne vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkárskych osadách, ktoré však nie
je ukončené. Podľa názoru žalobkýň prijatím zákona č. XX/XXXX Zb. sa vytvoril osobitný právny
režim vzťahov medzi vlastníkmi pôdy v záhradkových osadách a jej nájomcami a užívateľmi a tentorežim znamená, že vlastník pôdy určenej na užívanie v záhradkovej osade nemá možnosť voľby, či
svoju pôdu prenajme užívateľovi alebo ju využije inak. Vlastník pôdy nemá dokonca ani možnosť sám
hospodáriť na svojom pozemku. Žalobkyne sú toho názoru, že aj keď sa žalovaný stal vlastníkom

dotknutých pozemkov toto vlastníctvo pozemku mu automaticky nezakladalo vlastníctvo toho čo sa
na pozemku nachádzalo, teda žalovaný sa spolu s vlastníctvom pozemku nestal vlastníkom stromov,
kríkov, ihličnanov ani sa nestal vlastníkom trávnatého porastu, ktorý sa na týchto pozemkoch nachádzal.
Uviedli,žepodanietrestnéhooznámeniaešteneznamená,žeškoduspôsobilskutočnežalovaný,pričom
preukázanú skutočnú vedomosť o skutočnej výške škody sa žalobkyne dozvedeli až zo znaleckých

posudkov N.. Y. Š..

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď súdu uviedol, že vznáša námietku premlčania, keďže žalobou
si žalobkyne uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená dňa 23.11.2011, avšak žaloba
na začatie konania bola podaná dňa 07.11.2014 t.j. takmer tri roky po vzniku škody. Poukázal na to, že
žalobkyne už v roku 2012 podali na odporcu trestné oznámenie z dôvodu, že spílil stromy nachádzajúce

sa na týchto pozemkoch. V tomto trestnom oznámení bol označený žalovaný ako osoba, ktorá spílila
stromy. Ak by aj nárok žalobkýň súd posúdil ako dôvodný poukázal na to, že nemohlo dôjsť ku škode,
pretože nie sú splnené podmienky na vznik škody t.j. porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Žalovaný odstránil stromy ako súčasť veci,
ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. Tieto stromy mu preto patrili z dôvodu

existencievlastníckehoprávakpozemkuatakodstránenímsúčastivlastnejvecisataknemoholdopustiť
porušenia právnej povinnosti, keďže nakladal so svojou vlastnou vecou. Ak by bola konaním žalovaného
aj spôsobená škoda, ktorá spočívala v znížení hodnoty pozemku, táto škoda vznikla na pozemku,
ktorého vlastníkom je žalovaný.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisu, výsluchom žalobkýň, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a ich písomnými
vyjadreniami a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Podľa LV č. XXXX žalovaný je vlastníkom L.. Č.. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX T., par.

č. XXXX/XXX záhrady o výmere XX T., par. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XX T., L.. Č.. XXXX/XXX
záhrady o výmere XXmX, L.. Č.. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2 a par. č. XXXX/XXX ostatné
plochy o výmere 31 m2 na základe kúpnej zmluvy P.-XXXXX/XX zo dňa 07.07.2011.
Dňa 23.06.2001 bola medzi žalobkyňou v 1. rade a a Z. U. U. P. - Z. X. uzatvorená dohoda o prenajatí
pozemku na dočasné užívanie. Žalobkyňa v 1. rade užíva záhradku evidovanú pod č.XXX.

Dňa 21.11.2013 žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava IV,
obsahom ktorého je o.i. aj opísanie skutočností zo dňa 23.11.2011 kedy žalobkyňa v 1. rade označila
žalovaného ako osobu, ktorá jej spílila ovocné stromy a okrasné stálo zelené kríky na pozemku par. č.
XXXX/XXX a výšku ktorých vyčíslil znalec N.. Y. Š. v znaleckom posudku č. XX/XX-XX/XXXX v celkovej

výške 2.492,73 €.

Dňa 03.12.2011 podala žalobkyňa v 2. rade trestné oznámenie na C. L. X. - J.X. na neznámeho
páchateľa, ktorý jej v priebehu dňa 23.11.2011 v chatovej oblasti zv. Strmé Vršky na pozemku so súp.
č. XXX U. X W. ovocných rodiacich stromov, pričom jej bola spôsobená doposiaľ nezistená škoda.

V oznámení žalobkyňa v 2. rade uviedla, že podozrenie zo spáchania uvedeného skutku má na
žalovaného, ktorý je vlastníkom pozemku. Žalobkyňa v 2. rade užíva záhradku evidovanú pod č.XXX.

Dňa 09.06.1988 bola uzatvorená medzi žalobkyňou v 3. rade ako dočasným užívateľom a Z. U. P. X. -
Z. X. ako trvalým užívateľom dohoda o prenajatí pozemku č. 167 o výmere 400 m2 nachádzajúcom sa

v k.ú. Z. X. pôvodná par. č. XXXX a XXXX. Žalobkyňa v 3. rade užíva záhradku evidovanú pod č.167.

Dňa 16.01.2012 žalobkyňa v 3. rade podala trestné oznámenie na C. L. X. N. a Okresnú L. X. N.,
obsahom ktorého je o.i. aj opísanie skutočností zo dňa 23.11.2011 kedy žalobkyňa v 3. rade označila
žalovaného ako osobu, ktorá jej spílila ovocné stromy, okrasné stromy a okrasné kríky na pozemku par.

č. XXXX/XXX, 204 a výšku ktorých vyčíslil znalec Ing. Peter Augustín v znaleckom posudku č. X/XXXX
v celkovej výške 3.761,89 €.Podľa znaleckých posudkov č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX vypracovaných N.. Y. Š., znalcom v
oblasti poľnohospodárstva, špecializácia záhradníctvo, sadovníctvo na základe objednávok žalobkyne
v 1. rade dňa 14.09.2014, žalobkyne v 2. rade dňa 08.11.2013 a žalobkyne v 3. rade zo dňa 18.10.2013

bola škoda na drevinách vyčíslená žalobkyni v 1. rade vo výške 2.612,73 €, pričom podkladom na
vypracovanie tohto posudku bol posudok č. X/XXXX, žalobkyni v 2. rade vo výške 3.623,89 €, pričom
podkladom na vypracovanie tohto posudku bol posudok č. X/XXXX, a žalobkyni v 3. rade vo výške
6.717,82 €.

Z výsluchu žalobkyne v 1. rade súd zistil, že má platne uzatvorenú nájomnú zmluvu zo zväzom
záhradkárov a parcelu, ktorú má prenajatú užíva po otcovi už dlhé roky. Nepamätá si už od koho, ale
dozvedela sa, že má na bránke zámok. Žalovaný jej na chatku, ktorá je jej vlastníctvom dal oznam,
riešila to tak, že zámky odstránila a kontaktovala sa s predsedníčkou zväzu p. B. Š.. Mala vedomosť o
tom, že žalovaný je vlastníkom pozemkov len v určitých častiach. Výmeny zámok boli realizované len
u žalobkýň. O výrube stromov sa dozvedela až okolo 30.11.2011, ihneď vyhotovili fotodokumentáciu a

so žalobkyňou v 3. rade podali trestné oznámenie s tým, že sa domnievajú, že ide o žalovaného. Súdu
predložila k nahliadnutiu záznam o podaní trestného oznámenia zo dňa 03.12.2011, nemá vedomosť
ako konanie skončilo, ale e vedené pod č. J.-XXXX/XXXX. Uviedla ďalej, že všetky žalobkyne súbežne
po výrube stromov oslovili znalca p. N.. L. H., ktorý jej vyhotovil znalecký posudok č. 5/2011 a to na
základe objednávky zo dňa 08.12.2011. S cenou určenou týmto znalcom však žalobkyne nesúhlasili.

Až odporkyňa v 3. rade náhodne objavila znalca N.. Y. Š., ktorý o probléme v záhradkárskej oblasti
vedel, ktorý mal fotodokumentáciu zo záhrad pred výrubom a ktorý vypracoval nový znalecký posudok.
Presvedčenie však, že stromy vyrúbal žalovaný nadobudla až v januári 2014, keď na to dali odpoveď
policajti, odkedy začala počítať lehotu.

Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že sa často v Bratislave v roku 2011 nezdržiavala, ale mala
zabezpečené, že jej v mesiaci júl 2011 kosil trávu jeden chlapec. Tento jej medzi 15-tym a 20-tym dňom
v júli volal, že má vymenený v bránke zámok a že je tam nejaký oznam od N.. L.. Aj jej to mobilom
odfotil a poslal. Bol to oznam na odstránenie a vypratanie chatky v lehote 7 dní. Bol podpísaný ako nový
vlastník. Zmluvu o nájme uzatvorila v roku 2005 a tú prededila po otcovi, ktorý ju uzatvoril v roku 1998.

Uviedla, že v tom čase v katastri nehnuteľnosti žalovaný nebol vlastníkom celého pozemku na ktorom
stála jej chatka. Ku chatke sa dostavila a aj si vyhotovila fotodokumentáciu, čo dala na CD nosič, išlo o
jahody, hrušky, ovocné stromy, ktoré tam niekoľko rokov rástli a rodili. Žalobkyňa v 2.rade súdu potvrdila
výpoveď žalobkyne v 1. rade ohľadom kontaktu na znalca Ing. Augustína, keď ona osobne podpísala
objednávku a bol jej aj osobitne vypracovaný znalecký posudok týmto znalcom. Potvrdila súdu, že tiež

bola nespokojná s ohodnotením ceny ovocných stromov.

Žalobkyňa v 3. rade sa na pojednávanie dňa 28.09.2016 nedostavila, preto súd pojednával v jej
neprítomnosti podľa § 180 ods. 1 C.s.p..

Zo zápisnice o výsluchu osoby na C. L. J. Č.. Č.: C.-XXX/DK-X.-XXXX zo dňa 15.03.2012 súd zistil, že
žalovaný si pred kúpou pozemkov overil právny stav, v tom čase bolo právoplatné rozhodnutie Krajského
pozemkového úradu, podľa ktorého na jeho pozemku nehospodári žiadna záhradkárska osada a tento
stav trval aj v čase výrubu stromov. Uviedol, že čo sa týka škody, ktorá mala vzniknúť oznamovateľke
p. Paľovej (žalobkyni v 3. Rade), tak zámok žalovaný vymenil a stromy vyrúbal v presvedčení, že je

jeho oprávnený vlastník.

6. Žalobkyne v priebehu konania žiadali prerušiť konanie vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX až
do právoplatného konania vedeného na Krajskom súde Bratislava I pod sp.zn. XS/XX/XXXX a na
Najvyššom súde U. L. U.. Z..X U. X/XXXX . Tunajší súd uznesením č.k.XXC/XXX/XXX-XXX zo dňa

31.03.2016 návrh žalobkýň zamietol, nakoľko uvedené konania, kde vystupujú iní účastníci, nesúvisia
s predmetom sporu vedeného na tunajšom súde.

7. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním..Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.´

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka ) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1, 2 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre

dôvodnú námietku premlčania žalobou uplatňovaného práva, ktorú vzniesol žalovaný.

V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyne v 1., 2. a 3. rade užívajú v
záhradkárskej oblasti záhradky č. XXX,XXX H. XXX a že v súčasnosti prebiehajú súdne konania
súvisiace s vyporiadaním vlastníctva k týmto pozemkom podľa zákona č. XX/XXXX Z. z. Taktiež nebolo

v konaní sporné, že žalovaný dňa 23.11.2011 vyrúbal na parcelách č. XXXX/XXX, XXX H. XXX, kde mali
vysadené ovocné stromy, kríky a okrasné rastliny žalobkyne.

Spornou zostala skutočnosť, kedy sa žalobkyne dozvedeli o tom, že škodu spôsobil žalovaný a o tom
v akej výške bola škoda spôsobená.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný je na základe LV č. XXXX vlastníkom
pozemkov ktoré užívali žalobkyne na základe nájomného vzťahu a že dňa 23.11.2011 na týchto
pozemkoch žalovaný vyrúbal žalobkyniam stromy, kríky a liahy.

Z predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobkyňa v 1. rade výrub stromov v
záhradke č. XXX zistila sprostredkovane a spolu so žalobkyňou v 2. rade podali dňa 03.12.2011 trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa. Súčasne si dali vyhotoviť znalecký posudok znalcovi N.. H.,
avšak s jeho ohodnotením neboli spokojné, preto si dali vyhotoviť nový znalecký posudok v roku 2013.
Žalobkyňa v 1. Rade má za to, že o výške škody sa dozvedela až po vyčíslení škody z výrubu na základe

znaleckého posudku č. XX/XX a o tom, kto za ňu zodpovedá si myslí, že sa dozvedela v januári 2014.
Obdobne žalobkyňa v 2. rade výrub stromov zistila sprostredkovane, dňa 03.12.2011 podala trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom si dala vyhotoviť znalecký posudok znalcovi N.. H., avšak
s jeho ohodnotením nebola spokojná, preto si dala vyhotoviť nový znalecký posudok v roku 2014.

9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel sa súd z úradnej povinnosti
zaoberaťvznesenounámietkoupremlčania,pričomkposúdeniuplynutialehotyuvádzasúdnasledovné:

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a, aby tak donekonečna neodďaľoval

požiadavku splnenia od povinného subjektu. V súlade so zásadou právnej istoty je účelom premlčania
zabrániť existencii dlhodobého trvania práva a ich zodpovedajúcich povinností.

Ku škodovej udalosti došlo dňa 23.11.2011 a keďže žalobkyne podali žalobu dňa 07.11.2014 objektívna
trojročná lehota im neuplynula. Uplynula im ale dvojročná subjektívna lehota na náhradu škody. U

žalobkynev1.a2.radesaprávonanáhraduškodypremlčalovsubjektívnejdvojročnejpremlčacejdobe,
ktorá začala plynúť potom, ako sa žalobkyne dozvedeli o výrube stromov, keďže podali dňa 03.12.2011
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom v trestnom oznámení identifikovali žalovaného ako
podozrivú osobu.Pokiaľ žalobkyne v 1. a 2. rade namietali, že im neuplynula lehota na premlčanie z dôvodu, že im
bolo známe od polície kto škodu spôsobil až v januári 2014 a že vyčíslenú škodu zistili až na základe

znaleckých posudkov v roku 2013 a 2014, v tomto smere súd uvádza, že vedomosť poškodeného o
škode a o tom kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady pre začiatok plynutia premlčacej lehoty musia byť
splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové
okolnosti rozhodné pre vymedzenie zodpovednostného subjektu. Pri posúdení, kto za škodu zodpovedá
je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného, nemusí ísť o zistenie, ale postačuje, aby

skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje boli spôsobilé takýto záver o možnom vzniku škody a
možnej zodpovednosti škodcu urobiť (G. B. Č. Z. J. XX.XX.XXXX L.. Z.. XX S. XXXX/XXXX.)

Keďže platí princíp prezumcie neviny pri posudzovaní otázky kedy sa poškodený dozvie o tom, kto
za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré

napĺňaskutkovúpodstatuniektoréhoztrestnýchčinov,alelenoto,čisvojímkonanímspôsobilmajetkovú
stratu poškodeného.

Vzhľadom na uvedené súd považuje právo na náhradu škody u žalobkyne v 1. a 2. rade za premlčané,
nakoľko lehota na uplatnenie práva začala žalobkyniam v 1. a 2. rade plynúť odo dňa 04.12.2011 t.j.

nasledujúci deň po tom, čo bolo podané trestné oznámenie s podozrením na škodcu - žalovaného.
Skutkové okolnosti ako je vedomosť o tom, že žalovaný je vlastníkom pozemku a že písomne vyzýval
žalobkyne na odstránenie záhradnej chatky, či uloženie zámku na brány oplotenia, či komunikácia
s právnym zástupcom žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkýň svedčia o tom, že
žalobkyne mali vedomosť o konaní žalovaného, ktorého ako podozrivého aj pred trestnými orgánmi

označili. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že o škodcovi sa dozvedela až v
januári 2014 od polície, pretože dňa 21.11.2013 opäť podala trestné oznámenie na žalovaného, teda
vedomosť o škodcovi mala nepochybne skôr. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už v
novembri 2011 dali žalobkyne vypracovať znalecké posudky znalcovi N.. H. pod č. X/XXXX H. X/XXXX
boli potom kumulatívne splnené obe podmienky. Žalobu podali žalobkyne v 1. a 2. rade dňa 07.11.2014,

teda po viac ako dvoch rokoch, lehota na uplatnenie práva na náhradu škody im preto uplynula dňa
04.12.2013.

Na námietku premlčania súd prihliadol aj u žalobkyne v 3. rade, kde bezpochyby žalobkyňa v 3. rade
podala trestné oznámenie na žalovaného už dňa 16.01.2012, kde aj vyčíslila výšku škody a preto lehota

na uplatnenie práva na náhradu škody jej začala plynúť dňom 17.01.2012 t.j. nasledujúcim dňom po
podaní trestného oznámenia a skončila dňom 17.01.2014. Žaloba bola podaná dňa 07.11.2014, teda
oneskorene.

10. Napokon súd zamietol žalobu i z dôvodu, že neboli splnené základné predpoklady vzniku

zodpovednostizaškodupodľa§420Obč.zákonníkaatoporušenieprávnejpovinnosti,existenciaškody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej

povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

V danej veci sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého súčasťou veci je všetko,

čo k nej patrí podľa povahy a nemôže byť oddelené bez tohto, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa
právnej teórie i ustálenej praxe ( napr. R XX/XX) trvalé porasty (stromy, kríky) nachádzajúce sa na
pozemku sú zásadne súčasťou pozemku a patria vlastníkovi pozemku. Keďže škodou sa rozumie ujma,ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, potom pokiaľ odstránením trvalých porastov z pozemku
došlo k zníženiu jeho hodnoty, znamená táto skutočnosť vznik škody na strane vlastníka pozemku.

Keďže žalovaný je podľa predloženého listu vlastníctva vlastníkom pozemkov na ktorých vykonal výrub
stromov a kríkov, požíva právnu ochranu zakotvenú v čl. 20 Ústavy SR a podľa § 123 Obč. zákonníka.
Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovaného, ktorá je jednou z
podmienok úspešnosti žalobkýň v tomto spore.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal plnú náhradu trov

konania, pretože bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).