Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215456
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113215456.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľky: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX T. L. C., práv. zast.: JUDr.
Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina proti odporcovi : G. G., nar.
XX.XX. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, práv. zast.: JUDr. Peter Pekara, 9. mája 1181/5, 024 01 Kysucké
Nové Mesto ako splnomocnený zástupca, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu ako bývalých manželov
nasledovne :

Preberateľmi spoločného záväzku voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí
mladomanželského úveru č. 1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur sa s t á v a j ú navrhovateľka a odporca, každý v 1-ci. (v

jednej polovici).

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi sumu 8.065,01 Eur, v lehote do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na súde dňa 13.05.2013,
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva s odporcom.

Návrh na začatie odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C/174/2009 zo dňa
07.04.20010, právoplatným dňa 25.05.2010 bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené, pričom ku dňu
podania návrhu na začatie konania nedošlo medzi nimi ako bývalými manželmi k dohode o vyporiadaní
ich bezpodielového spoluvlastníctva. (ďalej len „BSM“) Predmet BSM v návrhu na začatie konania

ustálila navrhovateľka tak, že do BSM patria dva spoločné záväzky, a to spoločný záväzok voči
spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 1/2003/79/M
zo dňa 03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur a spoločný
záväzok voči ČSOB, a.s, zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008.

Navrhovateľka a odporca zhodne navrhli, aby sa stali preberateľmi spoločného záväzku voči spoločnosti

EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 1/2003/79/M zo dňa
03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur, každý v 1-ci. (v
jednej polovici).Pokiaľ išlo o druhý spoločný záväzok, a to spoločný záväzok voči ČSOB, a.s, zo zmluvy o hypotekárnom
úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008, navrhovateľka navrhla, aby tento bol prikázaný do výlučného

vlastníctva odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré došlo súdu dňa 21.05.2014
(č.l.30) uviedol, že dňa 09.07.2008 uzavrel on a navrhovateľka ako dlžníci s ČSOB, a.s. zmluvu o
poskytnutí úveru č. 077316 na sumu 445.000 Sk, pričom úver bol zabezpečený zmluvou o zriadení

záložného práva, pričom predmetom zálohu bol dom č.s. XXX v obci L. a pozemok parc. č .KN-C XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, všetko zap. na LV č. XXX pre k.ú. L., pričom výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností bol v danom čase odporca. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka
z poskytnutého úveru bez vedomia odporcu vybrala sumu 220.000 Sk a tieto použila na účel, ktorý
odporcovi nie je známy, nakoľko ich nepoužila ani na domácnosť, ani na spoločné záležitosti. Ani
do rozvodu manželstva, ani po rozvode manželstva sa navrhovateľka o splácanie úveru nezaujímala

a splácanie úveru ponechala výlučne na odporcu, pričom teda odporca splatil celý úver, s tým, že
po rozvode manželstva splatil sumu 17.233,52 Eur. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol, aby u vo
vyjadrení k návrhu, aby bola navrhovateľka zaviazaná na zaplatenie polovice tejto sumy, teda na sumu
8.616,76 Eur. Čo sa týka druhého spoločného záväzku, odporca navrhol zhodne s navrhovateľkou, aby
sa jeho preberateľmi v zostatkovej výške obaja, a to každý v jednej polovici. O trovách konania navrhol

rozhodnúť tak, že žiadne z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, výsluchom svedkyne C. G. a
oboznámením s listinnými dôkazmi.

Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Prostredníctvom právnej
zástupkyne navrhla, aby súd celý záväzok voči Československej obchodnej banke prikázal ako záväzok
odporcu, ktorý návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na správanie sa odporcu počas trvania manželstva
súd prelomil zásadu rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM stanovenú v §-e 150 Občianskeho
zákonníka, nakoľko odporca sa žiadnym spôsobom nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného

majetku účastníkov, a to preto, že práci sa opakovane vyhýbal, podnikal takým spôsobom, že jeho príjmy
nepostačovali na pokrytie nákladov v domácnosti, dokonca do domácnosti žiadne svoje príjmy nikdy
nepoužil.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila pred súdom, že z predmetného úveru poskytnutého ČSOB,

a.s. bez vedomia odporcu vybrala sumu 220.000 Sk, tvrdila však, že táto bola použitá na úpravu
rodinného domu - stierky v kuchyni, v obývačke, maľovanie, úprava oplotenia, vybudovanie novej šopy,
položenie zámkovej dlažby a na splácanie úverov, nakoľko odporca neprispieval ničím, nenosil do
domácnosti žiadne finančné prostriedky.

Odporca zotrval na svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, popieral tvrdenia navrhovateľky o
tom, že by sa nepodieľal finančne na nákladoch domácnosti a že by príjmy z podnikateľskej činnosti
nepoužil pre potreby rodiny a domácnosti a poprel aj tvrdenie navrhovateľky, že suma 220.000 Sk bola
použitá na rekonštrukciu domu, ktorý užívali.

V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 7C/174/2009 zo dňa 07.04.20010, právoplatným dňa 25.05.2010.

Tiež medzi účastníkmi konania nebol sporný predmet ich BSM, masu BSM počas konania zhodne ustálili
tak, že do BSM patria iba dva spoločné záväzky, a to spoločný záväzok voči spoločnosti EOS KSI

Slovensko s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č.1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003
uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur a spoločný záväzok voči ČSOB,
a.s., zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008.

Tiež nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca splácal počas trvania manželstva úver

poskytnutý ČSOB, a.s, zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 077316 zo dňa 27.05.2008, a nebolo sporné
ani to, že odporca po rozvode manželstva splatil na tento úver sumu 17.233,52 Eur a tento úver je v
čase rozhodovania súdu odporcom splatený v plnej výške.Nebola sporná ani výška zostatku spoločného záväzku voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č.1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003 uzavretej so
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ku dňu rozhodovaniu súdu, ktorá činila 1.849,12 Eur. Nebolo tiež

sporné, že navrhovateľka po rozvode manželstva splatila sama časť tohto úveru.

Súd si tak uvedené skutkové zistenia osvojil, nakoľko boli založené na zhodnom tvrdení účastníkov a s
poukazom na ust. § 120 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ich nebolo potrebné osobitne dokazovať.

Spornou ostala otázka na aký účel použila navrhovateľka sumu 220.000 Sk, ktorú bez vedomia odporcu
vybrala z poskytnutého úveru a odporcovi nie je známy ani účel použitia týchto peňazí, nakoľko
navrhovateľka tvrdila, že peniaze boli použité na rekonštrukciu domu, ktorý užívali a spoločné potreby,
pričom odporca tieto tvrdenia navrhovateľky poprel.

Z výsluchu odporcu a svedkyne C. G. má súd za preukázané, že v roku 2008 v zásade žiadna

rekonštrukcia predmetného rodinného domu neprebiehala. Jediné čo sa na tomto dome v roku 2008
rekonštruovalo resp. opravovalo boli okná s tým, že tieto zakúpil odporca a samotná práca bola
vykonávaná svojpomocne, vykonával ju odporca a jeho priatelia. Navrhovateľka tak nepreukázala,
že suma 220.000 Sk, ktorú vybrala z poskytnutého úveru bez vedomia odporcu bola použitá na
rekonštrukciu domu a spoločné potreby.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov okrem iných spôsobov zániku, zaniká aj rozvodom manželstva.

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú teda tieto
zásady:
a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak
vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.
Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne

dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo
uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok.

Zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké teda z princípu parity, však zákon pripúšťa výnimky,
ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie alebo o udržanie spoločných vecí, a pod.).

Keďže navrhovateľka a odporca zhodne navrhli, aby sa stali preberateľmi spoločného záväzku voči
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 1/2003/79/M zo dňa 03.01.2003 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.849,12 Eur, každý
v 1-ci. (v jednej polovici), súd nemal žiadny racionálny dôvod na iné rozhodnutie a preto rozhodol, že
preberateľmi tohto spoločného záväzku v nespornej výške sa stavajú navrhovateľka a odporca, každý

v jednej polovici.

Navrhovateľka v konaní žiadala, aby súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z princípu disparity ako
výnimky zo zásady rovnosti podielov oboch manželov. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že dôkazné
bremeno na preukázanie existencie skutočností odôvodňujúcich použitie výnimky zo zásady rovnosti

podiely oboch manželov, zaťažovalo v konaní navrhovateľku.

Súd však pri svojom rozhodovaní vychádzal z princípu parity, nakoľko v konaní nebola preukázaná
existencia takého konania či správania na strane odporcu, resp. takých skutočností, ktoré by
odôvodňovali použitie výnimky zo zásady parity, keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré ju v konaní na preukázanie takýchto skutočností zaťažovalo.

Vzhľadom na záver súdu, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre použitie výnimky zo
zásady rovnosti podielov oboch manželov teda pre použitie disparity, nakoľko navrhovateľka neuniesla
dôkaznébremeno,ktoréjuvkonanízaťažovalonapreukázaniesvojichtvrdení,žeodporcasa nezaslúžil
o získanie či udržanie spoločného majetku, že neprispieval na domácnosť a podobne, a teda v konaní

nebola preukázaná existencia takého konania či správania na strane odporcu, resp. takých skutočností,
ktoré by odôvodňovali použitie výnimky zo zásady parity, je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi
sumu 8.616,76 Eur teda polovicu sumy 17.233,52 Eur, ktorú odporca zaplatil titulom splátok spoločného
záväzku po rozvode manželstva, a to titulom vyrovnacieho podielu za vyporiadané BSM.

Od sumy 8.616,76 Eur súd odpočítal sumu 551,75 Eur, ktorú je naopak odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke titulom vyrovnacieho podielu za vyporiadané BSM, nakoľko medzi účastníkmi nebolo
sporné, že aj navrhovateľka splácala sama po rozvode manželstva druhý spoločný záväzok teda
záväzok voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o, a tak polovicu navrhovateľkou zaplatenej sumy,
ktorá polovica činí sumu 551,75 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke.

Súd teda zaviazal navrhovateľku na povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 8.065,01 Eur titulom konečného
vyrovnacieho podielu (8.616,76 mínus 551,75).

Pri určení lehoty, v ktorej je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi vyrovnací podiel, súd vychádzal

z ust. § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Lehotu 15
dní súd považoval za primeranú.

Návrhy na dokazovanie predložené navrhovateľkou, a to výsluch matky navrhovateľky a zabezpečenie

priestupkového spisu, nevykonal ako nadbytočné, nakoľko mal za to, že by nič nemohli zmeniť na
meritórnom rozhodnutí súdu.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolnazákladeust.151ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuvzmysle
ktorého súd môže rozhodnúť o náhrade trov konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).