Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212220852.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. mája 2015, č. k. 9C/512/2012-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6. mája 2015, č. k. 9C/512/2012-140
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 06.05.2015,
č. k. 9C/512/2012-140 dovolacie konanie žalobcu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal prvostupňový súd na to, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dovolaním zo dňa 09.04.2015 sa domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Nitre
podsp.zn.7Co/942/2014-108zodňa29.01.2015avráteniavecitomutosúdunaďalšiekonanievsúlade

s ustanovením § 241 ods. 2, písm. a/ a § 237 písm. g) OSP. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým,
že všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony
vykonané vylúčeným sudcom, čo zakladá dôvod dovolania podľa ust. § 241 ods. 2, písm. a/ OSP v
spojení s ust. § 237 písm. g/ OSP. Okrem toho napáda rozhodnutie odvolacieho súdu v tom smere, že nie
je dostatočne odôvodnené, absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo
rozhodol o merite odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi

súdov, ako aj prečo nerešpektoval presun dôkazného bremena na žalovaného. Napáda skutočnosť, že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom - kontradiktórnosť konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu charakterizuje ako prekvapivé, keď sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Výzvou zo dňa 16.04.2015 pod sp. zn. 9C/512/2012-129 bol
žalobca vyzvaný, aby podľa ust. § 6 ods. 2, v spojitosti s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platných zmien a doplnkov zaplatil súdny poplatok

vo výške 40,- eur, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca prevzal výzvu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dňa 22.04.2015, lehota 10 dní mu uplynula dňa 05.05.2015, ale v lehote, ktorej mal
zaplatiť tento poplatok podaním zo dňa 04.05.2015, zaslal súdu odvolanie proti uzneseniu na úhradu
súdneho poplatku za dovolanie.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa aj podľa § 10 ods. 1, veta prvá a druhá zák.
č. 71/1992 Zb. v znení novely č. 341/2005 Z.z., v zmysle ktorého, ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzvepoplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd dovolacie konanie žalobcu zastavil pre

nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, nakoľko žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie výzvou a nie uznesením, a preto nie je na mieste, že podal právny zástupca
žalobcu odvolanie proti uzneseniu na úhradu súdneho poplatku, lebo uznesenie súd vo veci nevydal, a
vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku je dané poučenie, že ak poplatok v určenej dobe zaplatený
nebude, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP z dôvodu, že konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie odôvodniac ho tým, že súd vyrubil
súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.,
hoci podľa tejto položky sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú

ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod.
Konštatoval, že žalobcovi bol vyrubený poplatok vo výške 40,- eur za podané dovolanie, avšak tento
poplatok sa podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby

na náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako odvolanie, dovolanie
a pod. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, čl. II k bodu 3, že žaloby sa budú spoplatňovať podľa Položky
č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona sa v
nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhlo zaviesť
paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel
vládnehonávrhuasúčasnesazlepšujevporovnanísvládnymnávrhomprístupukspravodlivostivtýchto
veciach, pretože sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako
paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. Dodal, že v predmetnej veci podal dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku, a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie.
Vyššie uvedené závery považoval za súladné s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a to
rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré
nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky

nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy.“ V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi
bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie súdu považoval za zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy
SR. Poznamenal, že v § 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl.

59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súdy
teda vyberajú súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú za návrh a
za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. S poukazom na uvedené, ak je

účastníkovi konania v rozpore so zákon č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá,
predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu
ako aj práva upraveného čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Súd je pri výkone svoje
rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše dodal, že podľa ust. § 18ca ZoSP

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012.
V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou
zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stavplatný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach
náhrad škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. S poukazom na uvedenú právnu argumentáciu je

zrejmé, že u žalobcu neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto
ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Žalobca podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu. Súd nie je
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb.

(Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie o zastavení konania
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle
§ 212 ods. 1 OSP, o odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP

a dospel k záveru, že nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 OSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale
v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v
takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2), ale

obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto
oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až reakciou

na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je
potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 18. júna 2014, č. k.

9C/512/2012-60 zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia majetkovej
škodyvsume1.468,08euraazaplatenianemajetkovejsumyvsume293,62eura.Žalovanémunepriznal
náhradu trov konania. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie z 28. 08. 2014, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29. januára 2015, č. k. 7Co/942/2014-108, 7Co/943/2014,
ktorý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19. 09. 2014, č. k. 9C/512/2012-80, ktorým
prvostupňový súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie so ZSP, ktorý
je 20 + 3 eura, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.
03. 2015.
Žalobca podal dovolanie z 09. 04. 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, sp.

zn. 7 Co/942/2014. Okresný súd Nové Zámky Výzvou zo dňa 20. 04. 2015 sp. zn. 9C/512/2012 uložil
žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za dovolanie, ktorý je 40,-
eur. Žalobcu poučil, že ak nebude poplatok v stanovenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10
ods. 1 zák. č. 71/92 Zb.). Pred zaplatením celého poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať.
Žalobca podal odvolanie proti výzve/uzneseniu na zaplatenie súdneho poplatku, s ktorou sa však súd

prvého stupňa správne vysporiadal v napadnutom uznesení zo dňa 6. mája 2015, sp. zn. 9C/512/2012,
keďuviedol,žežalobcabolvyzvanýnazaplateniesúdnehopoplatkuvýzvouanieuznesením,apretonie
je na mieste, že právny zástupca žalobcu podal odvolanie proti uzneseniu na úhradu súdneho poplatku,
lebo uznesenie súd vo veci nevydal a vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku je dané poučenie, žeak poplatok v určenej dobe nebude zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992
Zb. v znení platných zmien a doplnkov.
Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým uznesením prvostupňového súdu a s jeho odôvodnením a

k námietkam žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a dovolanie, odvolací súd dodáva, že tento
právny názor žalobcu neberie na zreteľ ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto
zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie a ten, kto podal dovolanie, § 5 ods. 1
písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a dovolania a § 6 ods. 2, podľa

ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej a poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Výklad žalobcu je
účelový, je v rozpore so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne
odvolacie konanie, prípadne dovolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková
povinnosť za odvolanie, či dovolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie
je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich

súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, pretože prvostupňový súd
iba aplikoval ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch.
K argumentácii žalobcu v odvolaní s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací
súd uvádza, že z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba
súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový

úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie
konanie. V danom prípade však už v čase podania dovolania poplatková povinnosť za tento druh
konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, bola stanovená.
K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov

navrhnutýchalebozakonaniazačatédo30.09.2012,ikeďsastanúsplatnýmipo30.09.2012savyberú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie z 09. 04. 2015
proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 29. januára 2015, č. k. 7Co/942/2014/2013-108, 7Co/943/2014
podané dňa 10. 04. 2015, teda tento mimoriadny opravný prostriedok bol podaný až po 30. 09. 2012,
nešlo ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak po výzve súdu prvého stupňa na

zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie žalobca nezaplatil súdny poplatok za dovolanie, hoci bol
poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, potom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
o zastavení konania o dovolaní žalobcu vecne správne, preto odvolací súd obe napadnuté uznesenia
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Záverom odvolací súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a
dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
V tomto stanovisku najvyšší súd uvádza, že „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri
2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od

1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“
Ďalej sa v uvedenom stanovisku poukazuje na to, že „Občianske súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení pred 1. októbrom 2012 ex lege
vecne oslobodené od súdneho poplatku. Zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 286/2012 Z.z.), došlo k novelizácii zákona č. 71/1992
Zb., ktorou bolo s účinnosťou od 1. októbra 2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 71/1992 Zb.
Z intertemporálneho (prechodného) ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po tomto dni. Pri výklade tohto ustanovenia
treba vychádzať z celého kontextu zákona č. 71/1992 Zb. a použiť definície pojmu poplatkový úkon (§
1 zákona č. 71/1992 Zb.), ako aj vznik poplatkovej povinnosti (§ 5 zákona č. 71/1992 Zb.) a ostatné
pojmy používané v zákone č. 71/1992 Zb. Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych

Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v Sadzobníku
ustanovený súdny poplatok za konanie a konanie začalo do 30. septembra 2012, vyberajú sa poplatky
podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity, avšak iba vo vzťahu k
úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým do uvedeného dňa (t.j. do 30. septembra 2012). V prípadepodania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona č. 71/1992 Zb. podaním odvolania,
ktoré je poplatkovým úkonom (podobne je to v prípade dovolania). Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané
po 30. septembra 2012, i keď samotné konanie na súde prvého stupňa začalo do 30. septembra 2012,

vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná po 30.
septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa za žalobu o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
platí súdny poplatok vo výške 20 Eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na

jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa ale
vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Za dovolanie sa vyberá poplatok vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v Sadzobníku. Z uvedeného vyplýva, že sám zákonodarca pre poplatkové účely
rozlišuje medzi konaním na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za
odvolanie (dovolanie) sa posudzuje v každom z týchto konaní samostatne, a to podľa právneho stavu
platného v čase začatia odvolacieho (dovolacieho) konania.

Na opodstatnenosti právneho názoru, ktorý je vyjadrený v právnej vete tohto stanoviska, nič nemení
skutočnosť, že pri položke 7a Sadzobníka nie je žiadna osobitná zmienka (poznámka) o platení súdneho
poplatku za odvolanie a dovolanie. Ak totiž položka neobsahuje žiadnu poznámku, alebo v poznámke
nie je zmienka o platení odvolania a dovolania, postupuje sa podľa § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 5
ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil
a ani mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.