Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116888063
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116888063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: D. P.,

M.. XX.X.XXXX, Q. C. M.. X, B., zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom
Urbánkova 6, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO:35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská 3605, 010 01 Žilina IČO: 45745757 P..S.. D.-U.-XXX/XX-C. S. R. XX.XX.XXXX.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo výške 298,32. eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 0 01 Žilina, IČO: 457 457
57, sp. zn. D.-U.-XXX/XX-C., S. R. XX.XX.XXXX. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania vo výške
149,16 eur.

Žalobu odôvodnil tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických
osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie
právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 457 457 57, zapísané do
registra záujmových združení právnických osôb vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.: OVVS/ZZ
PO-5/15, zo dňa 30.12.2015. Predmetom rozhodcovského konania bola Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 31.3.2011 a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa

31.3.2011. Od 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Žalobca ako spotrebiteľ si nevyjednal osobitne rozhodcu. Rozhodcovská

zmluva bola už vopred naformulovaná. Jedná sa o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je
neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ
nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľnýa má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská
vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej

zmluve dostatočne nezohľadnil. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä zo skutočnosti, že
rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, ďalej z veľkej vzdialenosti rozhodcovského súdu
a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa
fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa žalobca na návrh mohol
podrobiť podľa § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. Zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej

žalobe. V prípade konania pred súdom by mal spotrebiteľ možnosť vybrať si súd v mieste svojho
bydliska.Žalovanýakoveriteľjepripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvypovinnýpoučiť
spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných
sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania
zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať
spôsobom preukázateľným. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a

Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a
spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98 a rozsudok ESD Mostaza Claro. Žalobcovi žalovaný s
odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky, bol to diktát žalovaného. Nebolo
na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Štáty sa majú postarať
o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná, ide o rovnaký
stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dával do pozornosti uznesenia NS
SR 6 Cdo 1/2012, uznesenia IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a rozhodnutie NS SR - uznesenie zo dňa
13.03.2013 sp.zn. 6 Cdo 3/2013. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne

formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná
podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Tiež poukázal na § 52 ods. 1, 2,
3, 4 § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) r), 5, 6 Občianskeho zákonníka. V bode 3 Rozhodcovskej zmluvy sa
uvádza:Sporymôžubyťriešenéajvsúdnomkonaní.Výberjednejzalternatívriešeniasporovspočívana
žalobcovi. V bode 5 Rozhodcovskej zmluvy si účastníci dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo

nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskomkonaní.VRozhodcovskejzmluvebolostanovené,žespotrebiteľ máprávovýberuformy
riešenia sporu (rozhodcovské konanie - konanie pred všeobecným súdom), je to však práve veriteľ,
kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný

súd len iluzórne a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania.
V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky/zmluvy, nadobudne tak
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor
rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby
rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). V bode

6 Rozhodcovskej zmluvy mala každá zo zmluvných strán možnosť navrhnúť jednu osobu za rozhodcu
na rozhodovanie ich prípadného sporu, k čomu im mal nimi zvolený rozhodcovský súd dať príslušný
časový priestor, samotný Slovenský arbitrážny súd toto ujednanie odignoroval, zvolil postup, ktorým
sám ustanovil rozhodcu pre rozhodcovské konanie. Týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v zmysle § 15 ods. 2 zákona 335/2014 Z.z. Rozhodcovská

zmluva ako zmluva formulárová bola spotrebiteľovi predložená na predtlačenom formulári, ktorú prijal
v rovnaký deň, ako samotnú zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo
a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako spotrebiteľom
a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne
nevyvážená a preto neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky
neboli splnené a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto

Rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok.
Žalobca ako spotrebiteľ zároveň vzniesol námietku právomoci súdu v súlade s § 30 zákona č. 335/2014
Z.z.. Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o.,
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, ktorý nepredložil žiaden dôkaz o tom, že je nástupníckym
súdom súdov: a) Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court,

s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, sp sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská
Bystrica. Vzhľadom k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava nemá právomoc vo
veci konať.
Žalobca s žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie

finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2012. Na základe
žiadosti žalobcovi bola schválená výška úveru /úverový limit/ 1 500 eur, počet splátok 42 s mesačnou
splátkou 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 3 375,54 eur.
Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1 284,25 eur. Žalobca ku dňu 29.4.2015 uhradil žalovanému

sumu 2 589,30 eur. Žalobca ďalej uhradil žalovanému formou zrážok zo mzdy 8 splátok á 75,55 eur
celkovo 604,40 eur (od 1.5.2015 do 31.12.2015). Žalobca doposiaľ uhradil žalovanému celkovo sumu
3 193,70 eur (2 589,30 eur + 604,40 eur). Žalovaný od sumy 1 500 eur odpočítal sumu 215,75 eur ako
odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Jedná sa
o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu vo výške

112,08 eur. Popri úroku 70,01 %, tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Poplatok je absolútne
neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená
ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 14,38 % z výšky úveru neprijateľná.
Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odložených splátok a nieto ešte ako 14,38 % z výšky
úveru. Žalovaný ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a už ju zaplatil. Poplatok je neprijateľný

nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby (14,38 % za odklad splátok) ale aj z dôvodu, že sa
platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby (služba žiadna - poplatok 215,75 eur). Žalovaný
získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Už na prvý pohľad ide o zmluvu,
ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za úver. Tak vysoké úroky sú
v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku 5 Cdo 26/2011. V predmetnej zmluve

bol dohodnutý úrok z úveru (70,01%), pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska)
podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v máji
2012 boli vo výške 12,88%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako
päťkrát vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
NS SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2009). Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované
v § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená dobra trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písm. k/ výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom splatnosti spotrebiteľského úveru. Nepochybne zákonodarca pod
konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel len stanovenie
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k/, kde sa uvádza aj
počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm.
f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo,

neprichádza do úvahy. V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod
písm. k/ citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1
písm. b/ citovaného zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.
Žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu 0,065% a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne
podľa špecifikácie uvedenej v napádanom Rozhodcovskom rozsudku. Žalovaný si uplatňuje zmluvnú
pokutuvovýške0,065%dennesodkazomnačl.14bod1ZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré tvoria prílohu zmluvy. Žalobca poukázal na
§ 544 ods. 1, § 40 ods. 1 a 3 OZ. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je
neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je totiž ukončená podpismi jej účastníkov, čo

znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza
nad jeho podpisom. V tomto prípade sa však účastníci nedohodli na zmluvnej pokute, ustanovenia o
zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy v čl. 14. bod 1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalobca nepodpísal Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., preto nemožno z toho vyvodiť,

že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Žalovanému mal v súlade so Zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú
písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty spôsobom uvedeným v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., nie je ani individuálne dojednanou
zmluvnou podmienkou, nakoľko Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. sú uvedené menším písmom ako text zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať,
žemenšiepísmoobsahujetext,ktorémunemusípripisovaťažtakýdôležitývýznam.Takátoinkorporačná
doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. V súvislosti s neprijateľnými poplatkami a
úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie žalobcu o sumu 1 909,45 eur (3 193,70 - 1 284,25
eur), ktoré musí vydať. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktorého povahu

považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú a odporujúcu dobrým mravom.

Žalobca v konaní ďalej uviedol, že dôvodmi pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je najmä neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
zmluva je formulárovou zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými

stranami, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie
zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Predmetná
rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva na výber medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom, možnosť voľby je však vždy na žalobcovi. Žalobcom je
však takmer vždy veriteľ - dodávateľ. Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ ešte predtým podal žalobu na
rozhodcovskomsúde.Rozhodcovskázmluvaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní: spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

Žalobca s žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie
finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300047202 zo dňa 10.5.2012. Na základe
žiadosti žalobcovi bola schválená výška úveru /úverový limit/ 1 410 eur, počet splátok 42 s mesačnou
splátkou 75,55 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 3 173,10 eur.

Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1 207,18 eur. Žalovaný od sumy 1 410 eur odpočítal sumu
202,82 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí
služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu vo výške 105,36 eur. Popri úroku 70,02 %, tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške.
Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a.

Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 14,38 %
z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takejto sadzbe aj z výšky odložených splátok a
nieto ešte ako 14,38 % z výšky úveru. Žalovaný ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a
už ju zaplatil. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby (14,38 % za
odklad splátok) ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby (služba

žiadna - poplatok 202,82 eur). Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani
neposkytol. Dohoda o poskytnutí služby uvedenej v bode 8.1 zmluvy ide o absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to i napriek formulárovému prehláseniu obsiahnutému
v bode 8.6 zmluvy, podľa ktorého žalovaný prehlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretiazmluvy a vyhláseniu žalobcu ako dlžníka, že túto dohodu uzatvára na základe slobodnej vôle, jej
obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Touto službou
žalovaný nanútil žalobcovi možnosť požiadať o odklad maximálne troch splátok úveru. Žalovaný si

odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu nato, či žalobca bude mať o takúto službu
záujem alebo nie. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 5Co/252/2015
bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.3.2015 sp. zn. 10C/123/2014-53,
ktorým súd určil neprijateľnosť poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru a povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie. Je daný

dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní: stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, k žalobe uviedol, že námietky žalobcu, že rozhodcovská zmluva je

neplatná, lebo nebola dojednaná individuálne a z dôvodu veľkej vzdialenosti rozhodcovského súdu a
že žalobca bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému súdu,
odporujú právnej úprave platnej tak v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (t.j. za účinnosti zákona č.
244/2002 Z.z.) ako aj právnej úprave platnej v súčasnosti. Individuálna alebo neindividuálna povaha
rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či rozhodcovská

zmluva je alebo nie je platná. Podľa názoru prezentovaného v odbornej literatúre - Štandardné zmluvy
sa pri výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluve uvádza: Ustanovenie §
93b citovaného zákona (zákon č. 483/2001 Z.z.) ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú
doložku určitého obsahu a garantuje mu právo s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne sa pritom
vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez

uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Ak a iba vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má, tak
bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie
rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na iné zmluvné podmienky v ostatných otázkach
zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. Ak by sa mal teda pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je na mieste

záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také
ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať,
odmietnuť či anulovať. V pomeroch tejto veci sú podstatné dve základné oprávnenia resp. možnosti
žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej
zrušeniu. Jednak to je ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie

úveru a teda že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť. Druhý je ustanovenie o možnosti jednostranného
ukončeniarozhodcovskejzmluvyúkonomžalobcu-odstúpenímajbezuvedeniadôvodu.Právemožnosť
dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu
individuálny javí ako základný fakt, ktoré neguje tvrdenia žalobcu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla
za stavu, keby by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala

hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie
nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase
bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pritom v spojení s informáciou
pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné prehlásenie veriteľa, že existencia
rozhodcovskejzmluvyniejepodmienkouvznikuúverovejzmluvyainformovanieotom,čorozhodcovské

konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote
14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca - spotrebiteľ ako osoba
v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne.
O tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou
sa v bode 7/ rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. V súvislosti s vyššie

uvedeným žalovaný poukazuje na rozhodovaciu prax súdov vyššie stupňa, a to konkrétne na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp.zn. 13Co/111/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 1.10.2015,
ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci.
Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že dlžník mal právo výberu a konštatoval, že tak ako súd
prvého stupňa, aj odvolací súd zastáva názor, že účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa

28.10.2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná rozhodcovská zmluva. Žalovaný poukazuje
aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.7.2015, ktorý
posudzovalrozhodcovskúzmluvutotožnéhozneniaakojerozhodcovskázmluvavtejtoveci.Krajskýsúd
dospel k záveru, že spotrebiteľ mal právo výberu a konštatoval, že na základe uvedeného má odvolacísúd za to, že pokiaľ bola navrhovateľke na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom
liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci bolo navrhovateľke vysvetlené, čo
znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej

uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, uvedenú skutočnosť potom
vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca
ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ďalej uvádza dôvod veľkej vzdialenosti. Na rozhodcovské
konanie, v ktorom bol vydaný napádaný a žalovaný rozhodcovský rozsudok, prebiehalo za účinnosti
zákona č. 335/2014 Z.z., v ktorom bol žalobca výslovne poučený spôsobom, ktorý uvedený zákon

predpokladá v § 25 ods. 4. V tomto poučení, určenom svojim obsahom na ochranu spotrebiteľa, sa
ohľadne formy rozhodcovského konania uvádza: Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje
v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Z uvedeného zákona ďalej vyplýva, že
právna úprava predpokladá písomnú formu rozhodcovského konania ako určité pravidlo, z ktorého
sú výnimky. V priebehu rozhodcovského konania, hoci právne zastúpený, žalovaný nežiadal o ústne
prejednanie veci.

Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodcovská zmluva má byť neplatná preto, že sa musel podrobiť
rozhodcovskému konaniu, pretože ho začal žalovaný ako prvý. Táto argumentácia je nesprávna,
čo vyplýva aj z toho, že žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spája s momentom začatia
rozhodcovského konania zo strany žalovaného. Ani pôvodný zákon o rozhodcovskom konaní (zákon
č. 244/2002 Z.z.) a ani nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zákon č. 335/2014 Z.z.)

nezakazujú začatie rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa. Podstatné ale je, že podľa
žalobcu má neplatnosť právneho úkonu nastať až nejakým dodatočným okamihom - podaním žaloby zo
strany dodávateľa. Ak je právny úkon neplatný, potom je podľa zákona i právnej praxe neplatný ab initio.
Nemôže nastať absolútna neplatnosť dodatočne. Tým poukazujeme na to, že tvrdenie o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy spájajúce túto neplatnosť a začatie rozhodcovského konania dodávateľom je

nesprávne.Žalobcatvrdí,žeuzavretierozhodcovskejzmluvymusíbyťvýsledkomslobodnejvôle,pričom
táto vyžaduje informácie o možnostiach a čo tá ktorá možnosť znamená. Z podanej žaloby nevyplýva
žiadne zdôvodnenie, v zmysle ktorého by žalobca neuzatváral rozhodcovskú zmluvu slobodne, bez
akejkoľvek formy nátlaku. Nie je dôvodné tiež jeho tvrdenie, že by pred uzavretím rozhodcovskej
zmluvy nemal informáciu o tom, že znamená uzavretie rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovskú zmluvu

nemusí uzavrieť a informáciu o jeho zmluvnom práve odstúpiť od uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Z
podanej žaloby nie je zrejmé, v čom ide o nedostatočné informovanie žalobcu. Žiadny úkon pritom
v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy takúto formu poučenia nepredpisoval. Tvrdíme, že obsah
rozhodcovskej zmluvy v plnom rozsahu vyhovuje aj požiadavkám Najvyššieho súdu SR, ktoré formuloval
vo svojom uznesení z 21.3.2013 sp.zn. 6Cdo 217/2012. Žalobca svoje námietky o slobodnej vôli a jej

nedostatku nekonkretizuje, uvádza len všeobecné tvrdenia a obsah rozhodcovskej zmluvy v podanej
žalobe vôbec nezohľadňuje . Nie je teda z podanej žaloby zrejmé ani to, ako jeho tvrdenie o slobodnej
vôli má spojiť a súvisí s ním uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou. To, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy ani nebolo podmienkou na získanie peňažných prostriedkov, vyplýva z týchto dvoch dôvodov: z
bodu2rozhodcovskejzmluvyvýslovnevyplýva,žeuzatvorenierozhodcovskejzmluvyniejepodmienkou

uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy, z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením
tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy. Bez
toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Pri odstúpení

od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na súhlas veriteľa dôjde k jej zániku a to bez vplyvu na
ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik tejto dohody, a to v oboch prípadoch
bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedeného je jednoznačne
preukázané, že žalobca mal možnosť neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez následkov na poskytnutie

peňažných prostriedkov. Z podanej žaloby pritom vyplýva, že pri rozbore obsahu rozhodcovskej zmluvy
žalobca sa vyhýba práve ustanoveniam, ktoré jeho tvrdenia popierajú. Žalobca ako ďalšiu námietku
uvádza, že rozhodcovský súd nepredložil žiadny dôkaz o tom, že je nástupníckym súdom niektorého zo
stálych rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve. Samotný rozhodcovský rozsudok
obsahuje odôvodnenie právneho nástupníctva Stále rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský

súd v Žiline a stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodoval. Z rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým s nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľarozhodovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s. r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
legal arbiter, s. r. o. Z uvedeného je nesporné, že účastníci sa v súlade s ustanovením § 12 ods. 6

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení dohodli na možnosti predložiť spor
vyplývajúci zo zmluvy stálemu rozhodcovskému súdu. Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že
stály rozhodcovský súd je zriaďovaný právnickou osobou, ktorá ako jeho zriaďovateľ vydáva aj predpisy
tohto súdu . Z právneho hľadiska je teda stály rozhodcovský súd súkromnoprávny orgán zriadený pre
rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní predkladaných mu na základe dohody strán. Zoznam

stálych rozhodcovských súdov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR na základe údajov uverejnených
v Obchodnom vestníku. V tomto zozname sú uvedené aj označenia jednotlivých čísiel Obchodného
vestníka, v ktorých sú zverejnené všetky údaje a dokumenty týkajúce sa toho ktorého rozhodcovského
súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní ďalej predpokladá, že základné dokumenty rozhodcovského
súdu nie sú nemenné, a naopak môžu sa zmeniť. Dôsledky a účinky týchto zmien upravujú ust. §
12 ods. 3 písm. d), ods. 4 a ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní, tak že ukladajú zriaďovateľovi

nielen povinnosť ich zverejniť v Obchodnom vestníku, ale stanovujú aj právne dôsledky splnenia tejto
povinnosti. Identifikácia stáleho rozhodcovského súdu je v zmysle uvedeného možná teda na základe
zriaďovateľa rozhodcovského súdu a predpisov rozhodcovského súdu vydaných zriaďovateľom, na
základe zápisu stáleho rozhodcovského súdu v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR
a tiež podľa údajov zverejnených v Obchodnom vestníku. Len po posúdení týchto údajov je možné

určiť v prípade odlišností medzi označením rozhodcovského súdu v rozhodcovskej zmluve a označením
rozhodcovského súdu, ktorý vedie konkrétne rozhodcovské konanie a rozhodne - či ide o ten istý
rozhodcovský súd t.j. či bola jeho právomoc založená stranami rozhodcovskej zmluvy alebo nie.
Zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici je podľa údajov
uvedených v rozhodcovskej zmluve Victoria legal arbiter, s. r. o. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Žiline je podľa údajov v zozname stálych rozhodcovských súdov Victoria
legal arbiter, s. r. o. Zo zápisu v zozname rozhodcovských súdov vyplýva, že rozhodcovskému súdu
zriadenému zriaďovateľom Victoria legal arbiter, s. r. o. bolo pridelené číslo 64. Ďalej sa v zozname
uvádza označenie zriaďovateľa a aj zoznam všetkých čísiel Obchodného vestníka, v ktorých boli
v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zverejnené predpisy

tohto rozhodcovského súdu a ich zmeny. Už samotná identifikácia rozhodcovského súdu na základe
údajov o zriaďovateľovi a o zápise v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR objektívne vedie k jednoznačnému a nespornému záveru, že stály rozhodcovský
súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline je totožný s rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd
v Banskej Bystrici t.j. ide o jeden a ten istý stály rozhodcovský súd. Skutočnosť, že vo veci konal

rozhodcovskýsúdurčenýstranamivyplývaajzpredpisovstálehorozhodcovskéhosúdu,ktorévydaljeho
zriaďovateľ a ktoré boli zverejnené v obchodnom vestníku. Akákoľvek zmena v štatúte rozhodcovského
súdu musí byť nielen zverejnená, aby sa stala účinnou, ale súčasne v prípade nesplnenia tejto
publikačnej povinnosti má za následok aj zastavenie vlastnej činnosti rozhodcovského súdu. Rokovací
poriadok a štatút rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd, ako jeho základné predpisy, boli

zverejnené v obchodnom vestníku dňa 25.6.2009, číslo OV 121A/2009 ako oznámenie číslo O000249. Z
čiastkyobchodnéhovestníkačíslo122C/2011vydanejdňa24.6.2011,oznámeniečísloO000276vyplýva
oznámenie zmeny názvu rozhodcovského súdu z pôvodného Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici na Victoria rozhodcovský súd v Žiline a oznámenie o zmene sídla. Aj z uvedeného je zrejmé,
že Victoria rozhodcovský súd v Žiline je totožný s rozhodcovským súdom, ktorý si zmluvné strany

dojednali v rozhodcovskej zmluve. Zverejnením údajov v obchodnom vestníku platí, že sú sprístupnené
aj tretím osobám. V rozhodcovskom rozsudku sú dostatočne podrobne a presne uvedené skutočnosti
týkajúce sa nástupnického rozhodcovského súdu. Žalovaný napáda aj opodstatnenosť tvrdení žalobcu
smerujúcich voči ním uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. Pri posúdení tvrdení žalobcu uvádzaných
v žalobe, teda ohľadne výšky úrokov, sú rozhodujúce tie ustanovenia, ktoré danú otázku výslovne

upravujú. Toto aplikačné pravidlo vyplýva z jednej zo základných zásad vecnej pôsobnosti právnych
noriem a ktorá je vyjadrená tak, že lex specialist derogat len generalis. Teda špeciálne ustanovenie
neguje z aplikácie všeobecné ustanovenie. Uvedené súdna prax potvrdzuje opakovane. Podľa ust. §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedené ustanovenie

je svojou povahou a obsahom lex specialis, keďže ustanovenia obchodného zákonníka sa použijú v
rozsahu, v akom nejaká otázka nie je upravená osobitne v Občianskom zákonníku. Termínom zákon
sa v danom ustanovení pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis
vyhlásený v štátom stanovenej forme ako zákon. Zákonom je potom možné rozumieť každé ustanovenieprávneho poriadku. Zákonom v prípade úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase
pritom ustanovenie, ktoré upravovalo maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota, určená na
jeho základe, bola prekročená, potom by v zmysle označeného ustanovenia nešlo o neplatný právny

úkon. Dlžník z takejto zmluvy by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu
prípustnú hodnotu. Z toho vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere
odporuje zákonu a to konkrétne § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý určuje iný právny následok
v prípade rozporu výšky úrokov so zákonom, než aký tvrdí žalobca. Výška odplaty za spotrebiteľské
úvery a jej maximálna hranica bolo z vecnej pôsobnosti ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

vyňaté prijatím právnej úpravy o výslovnej regulácii odplaty a to od 1.7.2008. Po zrušení zákona
č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne. Táto
úprava bola zavedená do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty
nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Výška odplaty za
úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda ku dňu 10.5.2012 upravená v zmysle
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie sústava
subjektovfinančnéhotrhu,jehonástrojovatransakciístýmitonástrojmi amedzitýmitosubjektmi.Pritom

ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.
resp. je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj
spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca
toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve

hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v
zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa.
Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver,
že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii
s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu je práve hodnota priemernej odplaty 44,86%. Dohodnutá

odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba
údaje boli stanovené ako údaje platné v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Údaj o priemernej
výške RPMN je zverejňovaný Ministerstvom financií SR štvrťročne, je verejne prístupný a rovnako
je uvedený v zmluvách pod názvom priemerná RPMN. Platný sa tento údaj stáva od 16. dňa
po jeho zverejnení. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda

o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o
úvere. Ak by konajúci súd dospel na základe zákonného postupu k správnemu záveru o rozpore
výšky úrokovej sadzby, potom by mal určiť aká časť je v súlade a aká v rozpore. Ustanovenie §

502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného
ustanovenia teda plynie nielen to, že úverová zmluva z dôvodu výšky úrokovej sadzby nie je neplatnou.
V zmysle relevantných právnych noriem ide o platný právny úkon. Žalobca ako ďalší dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku poukazuje na skutočnosti, podľa ktorých by úver poskytnutý na základe

zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX mal byť bezúročný. Ako dôvod bez úročnosti
uvádza neuvedenie konečného termínu splatnosti a neuvedenie údaju o výške, počte a termínoch
splatnosti splátok. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej
lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny.
Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v
zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento
princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah
zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený atď. Aj podľa právnej praxe Celistvosť
listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak

spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je
v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z
číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu jednotnej formy písma
alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V zmysle uvedeného tedaoznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7 ods. 7.1
zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných

strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z ustanovenia
čl. 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového
splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o
dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého kalendára, ale aj z oznámenia

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje.
Ako druhý dôvod pre svoje konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe
zmluvy žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi
konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené
jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa

istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania
jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj
istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená
úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie, potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije

najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou uhrádza aj istina
a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam.
V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne ale by také rozlišovanie význam malo, z
hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet

splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok.
Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Na podporu uvádzaného poukazujeme
na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý sa v celom
rozsahu stotožnil s argumentáciou spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., o náležitostiach zmluvy
o revolvingovom úvere a o výklade príslušných zákonných ustanovení, ktoré ich upravujú. Ohľadne

údaju o konečnej splatnosti úveru uviedol: V zmysle č. 7 zmluvných dojednaní predstavuje zároveň
toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí
súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že
exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Ohľadne
rozpisovania splátky uviedol obdobne ako už žalovaný argumentoval. Predmetná zmluva obsahuje

výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Žalobca napáda rozhodcovský rozsudok ďalej
z dôvodu, že nebola zmluvná pokuta platne dojednaná, lebo zmluvné dojednania nie sú podpísané.
Zmluvné dojednania a samotná zmluva sú na tej istej listine. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
aby každá strana listiny bola osobitne podpisovaná. Postačuje, ak je listina podpísaná raz a z listiny
vyplýva, že sa podpis vzťahuje na všetky strany. To v tomto prípadne splnené bolo, keďže v článku 13

umiestneného nad podpisovou doložkou je táto skutočnosť výslovne uvedená. Vzhľadom na uvedené
žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že je nepravdepodobné, aby žalobca neuzavrel zmluvu o
revolvingovom úvere. Javí sa potom nevierohodné, na základe čoho by mu (podľa jeho mienky) mali

byť poskytnuté peňažné prostriedky. Napokon, sám uvádza sumu, ktorú mal dostať, že si doma pozrel v
listináchzákladnéúdajeatď.Žalobcapodpisoval zmluvuorevolvingovomúverevprítomnostiviazaného
finančného agenta W. P.. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere vzniká dlžníkovi právo na čerpanie
úveru. V prípade, ak splatí dohodnutý počet splátok, potom je mu poskytnuté ďalšie čerpanie. Nie
je zrejmé, na základe čoho žalobca resp. jeho zástupca tvrdí skutočnosti odporujúce zmluve. Žiadny

zákon, rozhodnutie a ani obchodná prax neurčujú čo je revolvingový úver v podobe záväznej a platnej
definície. Na základe toho je na zmluvných stranách, aby si dohodli aj túto otázku. Uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré predpisoval zákon platný a účinný v čase jej
uzavretia. Žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizuje. Pokiaľ ide o tvrdenie o rozlíšení
splátok, nie je zrejmé čo sa ním zo strany žalobcu rozumie. Ak by malo ísť o náležitosť podľa § 9 ods. 2

písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. potom uvádzame, že uzavretá zmluva uvedenú náležitosť obsahuje.
Uvádza sa v nej, že počet splátok je 42, výška splátky 75,55 eur a splatnosť splátky je 15. deň v
mesiaci. Pre výklad označeného zákonného ustanovenia je potrebné zohľadniť to, že uvedené zákonné
ustanovenie predstavuje implementáciu ustanovení smernice Európskej parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Povinnosť
prihliadať na nepriamy účinok uvedenej smernice je výslovne formulovaná v jej článku 22 odstavec
1, podľa ktorého keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú

zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
smernice. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty
preto nie sú oprávnené či už legislatívne prijímať odchylné ustanovenia. Keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Článok 22 predstavuje obmedzenie

nielen pre štát ako tvorcu právnej úpravy ale aj z hľadiska výkladu a aplikácie právnej normy. Podľa
článku 10 ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zo všetkých jazykových verzií
smernice (žalovaný uvádzal nemeckú, anglickú a českú citáciu) vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu
platieb, nie ich rozpisovanie. Pri výklade § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. je nutné vychádzať

zo znenia smernice, ktoré závery súdu o rozpisovaní splátky popiera. Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval rozlíšenie
splátok univerzálne. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa
istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a výsluchom žalobcu
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp.zn. RK-PC-866/13-LP zo 17.4.2013 bol žalovaný D. P. zaviazaný
zaplatiť žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. 2.036,41 eur so zmluvnou pokutou percentuálne
vyčíslenou z jednotlivých súm za jednotlivé obdobia a úrokmi z omeškania a poplatkom za rozhodcovské
konanie a k náhrade trov konania. Rozsudok bol D. P. spolu s výzvou na doručenie žalobnej odpovede
doručený 14.11.2013. Vo výzve bol poučený, že v prípade podania žalobnej odpovede v lehote 10 dní

od doručenia výzvy, súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie. D. P. napísal
žalobnú odpoveď dňa 20.11.2013, v ktorej namietal podpis na uvedenej zmluve a zároveň uvádzal, že
mu boli vykonávané pravidelné zrážky zo mzdy.

Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter písomne dňa 29.10.2015 D. P. oznámil pokračovanie v

rozhodcovskom konaní na nástupníckom rozhodcovskom súde pred rozhodcom T.. L. B. a vyzval
ho na podanie žalobnej odpovede. Ten prostredníctvom právnej zástupkyne podal žalobnú odpoveď
dňa 3.12.2015. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zriadeného
záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, sp.zn. D.-U.-XXX/XX-C. S. R. XX.XX.XXXX, bol

žalovaný D. P. zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. zmluvnú pokutu
percentuálne vyčíslenú z jednotlivých súm za jednotlivé obdobia a úroky z omeškania i poplatok za
rozhodcovské konanie a nahradiť trovy konania. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Právnej
zástupkyni D. P. bol rozsudok doručený 4.1.2016.

Rozhodcovský súd vychádzal z rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 31.3.2011, v ktorej veriteľ
vyhlásil v bode 2, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere, v bode 3 a 5 že jej dôsledkom je možnosť riešenia sporov súvisiacich s
ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere a to buď pred slovenským arbitrážnym súdom zriadenom
Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria

legal arbiter, s. r. o. s tým, že - podľa bodu 6 - každý účastník má právo v lehote určenej stálym
rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov
stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. Taktiež tam bola v bode 7 (poslednom)
dohodnutá možnosť odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy do 14 dní kalendárnych dní od uzavretia
tejto zmluvy,

Taktiež rozhodcovský súd vychádzal zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru z 11.3.2011/zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 31.3.2011, na základe ktorej mal byť spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. poskytnutý úverový limit D. P. vo výške 1.410 eur, ktorý mal byť uhradený v 42splátkach splatných k 15. dňu v mesiaci vrátane úrokov vo výške 75,55 eur, celková čiastka mala byť
uhradená vo výške 3.083,10 eur, RPMN 67,08 % a ročná úroková sadzba úveru 70,02% priemerná
RPMN 44,86 %, poskytnutá čiastka revolvingu 743,41 eur, celková čiastka, ktorá mala byť uhradená

1.813,20 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí úveru 60,50 % a ročná úroková sadzba revolvingu
76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 97 %. Podľa tejto zmluvy mal byť tiež uhradený
poplatok za službu spočívajúci v možnosti odkladu 3 splátok úveru vo výške 202,82 eur a za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,36 eur v prípade,
ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. V zmluve bol odkaz na zmluvné dojednania (na zadnej strane

tejto zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že zmluvné strany sa s nimi oboznámil
a zaväzujú sa ich dodržiavať. Podľa zmluvných dojednaní v bode 17 je uvedené predčasné splatenie
úveru, v bode 14 sú uvedené sankcie, zmluvná pokuta vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň
omeškania.

V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 31.3.2011 sú opäť uvedené údaje - schválená výška úveru, splatnosť úveru, výška mesačnej splátky
úveru, dátum splatnosti prvej splátky a poslednej splátky úveru, celková výška úveru, RPMN úveru,
priemerná hodnota RPMN, schválená výška revolvingu, RPMN po vykonaní revolvingu, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť, odplata za poskytnutie služby, ročná úroková sadzba úveru aj revolvingu.

V rozhodcovskom spise sa taktiež nachádza karta klienta s rozpísaním predpísaných splátok a úhrad
zo strany žalobcu, ktorá bola naposledy vykonaná 12.3.2013 ako aj nová karta klienta z 30.12.2015 aj
s pozvánkami, ako bol kontaktovaný dlžník.

Podľa súhrnnej informácii o údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2010 stav k

31.12.2010 bola priemerná hodnota RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500
eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov bez zabezpečenia 44,86 %.

Podľa výpisu z registra záujmových združení právnických osôb, jedným z troch zakladateľov Združenia
zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, je

Victoria legal arbiter, s. r. o.

Žalobca v konaní vypovedal, že z letáku si prečítal informácie o Profi Credit, že poskytujú úvery, išiel
som na Krivú v Košiciach, kde ho odporučili na obchodnú zástupkyňu pani P.. Tá mu predložila papiere
- viacero na sebe, že tie treba podpísať, keď chce úver, tak podpísal čo bolo treba. Mal dostať 1.400

eur, dostal 1.200 eur, lebo sa tam uhrádzal nejaký poplatok, odmena. Čítať vie, nik mu nebránil si
prečítať, čo mu bolo predložené, ale nevenoval tomu pozornosť, bolo to tak na rýchlo. Doma si v nich
pozrel len základné údaje. Na zmluve určite nie je jeho podpis, nevie, ako sa to stalo, možno nejakým
nedopatrením. Podpísal tú rozhodcovskú zmluvu. Úver čerpal, zrážky zo mzdy mu išli, nenamietal ich.
Údaje v zmluve a poplatok za službu možnosti odkladu splátok vypĺňala pani P.. Nepamätá si, či sa

ho pýtala na to, či chce žalobca túto službu, k tomu žalobca uvádza, že už si nepamätá. Žalobca
taktiežsúduukázal,akosazvyknepodpisovať.Uvedenýdokladbudetvoriťprílohuzápisnicezdnešného
pojednávania.

Stály Rozhodcovský súd Victoria Arbiter vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.5.2016 adresovanom

súdu uviedol, že v zmysle čl. 10 Rokovacieho poriadku SRS je upravené, že podrobnosti o určenie
rozhodcu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravuje štatút tak, aby bola vylúčená možnosť
účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo
rozhodovanie spotrebiteľského sporu bez zbytočných prieťahov. Osoba ustanovená na rozhodcu je
povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a

rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania
spotrebiteľskej veci vylúčená a so zreteľom na jej pomer k veci účastníkom spotrebiteľského
rozhodcovského konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosť o nepredpojatosti. Rozhodca
bez zbytočného odkladu je povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania
o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré

by mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo vzťahu ku
ktorémukoľvekúčastníkovispotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania,vktorommározhodnúť.Účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči rozhodcovi zašle do 15
dní odo dňa keď sa dozvedel o okolnostiach podľa ods. 2 alebo o nesplnení podmienok podľa § 8ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní písomné oznámenie dôvodov a námietky
rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému

bola námietka vznesená, funkcie nevzdal alebo druhý účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť účastníkov spotrebiteľského
rozhodcovského konania predsedníctvo rozhodcovského súdu do 30 dní od jej doručenia. O tom, či
je vylúčený zapisovateľ alebo iný zamestnanec rozhodcovského súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,
platia vyššie uvedené ustanovenia primerane, rozhoduje o tom ustanovený rozhodca alebo senát.

Štatút v článku VII. upravuje, že v rozhodcovských konaniach rozhodujú spory nezávislí rozhodcovia
pôsobiaci na Rozhodcovskom súde, ktorí boli ustanovení spôsobom určeným v tomto štatúte a sú
zapísaní v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu. Práva a povinnosti rozhodcov sú upravené
ZoSRK, týmto štatútom, rokovacím poriadkom a disciplinárnym poriadkom. Pri výkone funkcie sú
rozhodcovia nezávislí a nemajú povahu zástupcu ktorejkoľvek strany. Rozhodcovský súd vedie a
zverejňuje zoznam rozhodcov pre spotrebiteľské spory spôsobom vyplývajúcim a upraveným ZoSRK.

Všetci rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov tvoria plénum rozhodcov rozhodcovského súdu.
Plénum rozhodcov sa schádza podľa potreby, najmenej raz štvrťročne a zvoláva a vedie ho predseda
súdu. Predmetom zasadnutia pléna rozhodcov je odborná diskusia na tému rozhodcovskej praxe
a z nej vyplývajúcich postrehov a poznatkov a aktuálneho vývoja právnej úpravy a judikatúry v
kontexte ochrany spotrebiteľa. Rozhodcov ustanovuje náhodným výberom zo zoznamu rozhodcov pre

spotrebiteľské spory predsedníctvo s prihliadnutím na primeranú vyťaženosť rozhodcov tak, aby sa
zabezpečilo rozhodovanie veci bez prieťahov. Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní ustanovuje v § 3 ods. 4, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o
osobe konkrétneho rozhodcu. Preto vzhľadom na vyššie uvedené nebol dôvod, aby výzvu na určenie
osoby rozhodcu žalovanému zasielali. Ohľadom preukázania, že Stály rozhodcovský súd Victoria

rozhodcovský súd v Banskej Bystrici je totožný so Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský
súd v Žiline priložil výpis z obchodného registra spoločnosti Victoria legal arbiter, s. r. o. pri ktorej
predmetný rozhodcovský súd bol zriadený, zmenil len svoje sídlo a to tak zriaďovateľ ako aj súd. Priložil
ajštatútStálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskéhosúduvŽiline,platnéhovčase,keďtento
súd v predmetnom rozhodcovskom konaní konal. Rokovací poriadok a ostatné relevantné dokumenty

tohto subjektu sú k dispozícii na stránke www.rozhodcovskysud.org
Štatút, rokovací poriadok a ostatné dokumenty nástupnického subjektu, teda Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, ktorý vo veci pokračuje od r. 2015, je k dispozícii na stránke www.victoria-arbiter.sk
.

Podľa výtlačku z webovej stránky Obchodného registra ohľadne Victoria Legal Arbiter, s. r. o., bolo
menené jeho sídlo zo Zvolenskej cesty 37, Banská Bystrica na Vojtecha Tvrdeho 21, Žilina.

Podľa čl. 5 štatútu Stále rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd v Žiline z 5.11.2012 - úplné
znenie - rozhodcom je osoba, ktorá je zapísaná v zozname rozhodcov, zapisuje ho predseda po

prerokovaní s predsedníctvom. Podľa článku 6 zoznam rozhodcov vedie tajomník Rozhodcovského
súdu.

Podľačl.9ods.4 výtlačkurokovaciehoporiadkuStálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovského
súdu v Žiline z webovej stránky www.rozhodcovskysud.org , žalobca

v žalobe označí meno a priezvisko rozhodcu, resp. členov senátu, na ktorý sa zmluvné strany
rozhodcovskej zmluvy dohodli v rozhodcovskej zmluve alebo v neskoršej dohode zmluvných strán
rozhodcovskej zmluvy uzavretej do času doručenia žaloby rozhodcovskému súdu. Podľa ods. 5, pokiaľ
z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva osoba rozhodcu, resp. členov senátu alebo spôsob ich ustanovenia
a zmluvné strany sa o týchto skutočnostiach nedohodli ani dodatočne do času začatia rozhodcovského

konania Dohodou o určení rozhodcu, žalobca túto skutočnosť uvedie v žalobe. V takýchto prípadoch
bude rozhodca určený podľa čl. 10 ods. 6 Rokovacieho poriadku. Podľa čl. 10 ods. 6, ak nebude
rozhodca alebo senát určený účastníkmi, bude rozhodca alebo senát určený rozhodcovským súdom
nasledovne: písm. a) určenie jedného rozhodcu - každý z účastníkov rozhodcovského konania má
právo v lehote určenej rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu jednu osobu zapísanú v zozname

rozhodcov. V prípade, že účastníci navrhnú v stanovenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec
prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu
žiadnu osobu, ako aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany
určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu predseda rozhodcovského súdu.Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní , ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na

rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

Podľa § 73 ods. 3 cit. zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje

predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 73 ods. 4 cit. zákona na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže
spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 73 ods. 5 cit. zákona rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred
1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa

tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona,
ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.

Podľa § 73 ods. 6 cit. zákona rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V
rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.
Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované.

Podľa 45 ods. 1 cit. zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa 45 ods. 1 cit. zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma,
či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod
zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok

len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského
rozsudku.

Podľa 47 ods. 1 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo

z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa 47 ods. 2 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v

odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

Podľa 47 ods. 3 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský

súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisynaochranuprávspotrebiteľa,aakkonaniepokračujepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľa
odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa§11ods.1poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,aka)zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie
zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb,
sp.zn. D.-U.-XXX/XX-C. S. R. XX.XX.XXXX, bol žalovaný D. P. zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalobcovi

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. zmluvnú pokutu percentuálne vyčíslenú z jednotlivých súm za jednotlivé
obdobia a úroky z omeškania i poplatok za rozhodcovské konanie a nahradiť trovy konania. V
zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Právnej zástupkyni D. P. bol rozsudok doručený 4.1.2016 a
dňa 11.1.2016 bola súdu doručená žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda v prekluzívnej 3- mesačnej zákonnej lehote (§ 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z.). Žalobca v konaní namietal právomoc
uvedeného rozhodcovského súdu a platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva účastníkov konania č. XXXXXXXXXX z 31.3.2011 je
platná,bolaindividuálnedojednanáamávšetkynevyhnutnénáležitosti.Veriteľvnejvýslovnevyhlásil,že
jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, upozornil
na jej dôsledky a navyše v nej bola dohodnutá možnosť odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy do
14 dní kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca túto

rozhodcovskú zmluvu nebol uzatvoril slobodne.

V zmluve bolo dojednané riešenie sporov súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere a
to buď pred slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. alebo pred Victoria
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zriadeným pri Victoria legal arbiter, s. r. o. s tým, že každý
účastník má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z

osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia.
Súd mal za preukázené, že Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal
arbiter, s. r. o. neskôr v súvislosti so zmenou sídla zriaďovateľa (zo Zvolenskej cesty 37, Banská
Bystrica na Vojtecha Tvrdeho 21, Žilina) zmenil názov a sídlo na Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
Banskej Bystrici, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok dňa 17.4.2013, ktorý bol včasným a riadnym

podaním žalobnej odpovede zo strany D.Q. P. zrušený. Následne vo veci konal Stály rozhodcovský
súd Victoria Arbiter ako nástupnícky rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 5 zák. č. 335/2014 Z.z.
Podľa výpisu z registra záujmových združení právnických osôb, jedným z 3 zakladateľov Združenia
zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb,
je Victoria legal arbiter, s. r. o. - zriaďovateľ pôvodne dojednaného rozhodcovského súdu, tým je

splnená zákonná podmienka ustanovená v § 335 zák. č. 335/2014 Z.z.) a teda Stály rozhodcovský
súd Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, je oprávnený konať vo veci ako nástupnícky
stály rozhodcovský súd. Pokiaľ ide o dojednanie v rozhodcovskej zmluve, že každý účastník má právo
v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v
zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia, toto je pre rozpor

so zákonom - konkrétne s ust. § 3 ods. 4 zák. č. 335/2014 Z.z. (Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu) - neplatné (§ 39 OZ).

Súd v konaní ďalej skúmal, či sú dané dôvody uvádzané žalobcom a taktiež dôvody podľa § 45 ods. 1
písm. c), e) a i) až l) zák. č. 335/2014 Z.z. pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

V konaní bolo preukázané, že účastníci dňa 31.3.2011 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej mal byť spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. poskytnutý úverový limit D. P. vo
výške 1.410 eur, ktorý mal byť uhradený v 42 splátkach splatných k 15. dňu v mesiaci vrátane úrokov
vo výške 75,55 eur. Sporné medzi účastníkmi bolo, či bola zmluva riadne písomne uzavretá, keďže

žalobca popieral pravosť svojho podpisu na zmluve. Nepopieral však, že bol pri vypisovaní žiadosti/
zmluvy s uvedeným obsahom a že mu bol poskytnutý na jej základe úver, ktorý aj splácal. reálne však
dostal len 1.200 eur.

V zmluve bola uvedená RPMN 67,08 % a ročná úroková sadzba úveru 70,02% priemerná RPMN 44,86

%, poskytnutá čiastka revolvingu 743,41 eur, celková čiastka, ktorá mala byť uhradená 1.813,20 eur,
predpokladaná RPMN po poskytnutí úveru 60,50 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 97 %, poplatok za službu spočívajúci v možnosti odkladu splátok
úveru vo výške 202,82 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splatnosti
splátok revolvingu vo výške 105,36 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý, pričom žiadne

bližšie podmienky odkladu splatnosti splátok neboli uvedené a podľa karty klienta ani nebol žalobcovi
povolený odklad žiadnej splátky, hoci platiť včas nevedel.

V zmluve bol i odkaz na zmluvné dojednania (ktoré mali byť na zadnej strane žiadosti/zmluvy) ako
neoddeliteľná súčasť zmluvy, kde v bode 14 ZD - Sankcie je uvedená zmluvná pokuta vo výške

0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorá je dojednaná len pre prípad porušenia povinnosti
dlžníka. Súdna judikatúra dospela k záveru, že podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo sú k nej
pripojené či zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného
vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojenéalebo druhej strane známe. Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre ich uplatnenie sám
o sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda známosť
týchto podmienok, či ich priloženie. Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladov

pritom leží na osobe, ktorá sa ustanovenia týchto podmienok dovoláva. Všeobecné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým
písmom napísanej forme skryl dodávateľ ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých

predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad sankcie). Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Navyše, podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, nestačí odkaz
na všeobecné podmienky. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Nakoľko zmluvná pokuta bola uvedená len vlastne v tých dá
sapovedaťneprehľadnýchvšeobecnýchpodmienkachvoprednaformulovaných,ktorýchobsah žalobca

ani nemal možnosť ovplyvniť, tak súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 písm. j) zák. č. 335/2014 Z.z., nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom.

Navyše rozhodcovský súd v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa neprihliadol na tú skutočnosť, že dlžník už uhradil veriteľovi viac ako
mal, keďže podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. v) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých

úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

V danom prípade žalovaný od sumy úveru 1.410 eur, ktorý mal žalobcovi poskytnúť, odpočítal sumu
202,82 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8.1 písm. a) zmluvy - možnosť odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Uvedený poplatok je absolútne neprimeraný k uvedenej

„službe“, ktorá navyše nie je žiadnym spôsobom bližšie zadefinovaná (či nastáva automaticky, či len na
žiadosť dlžníka...) Odklad splátok neznamená ich odpustenie a preto musí dať súd zapravdu žalobcovi,
že cena tejto služby v rozsahu 14,38 % z výšky celého úveru (nie odložených splátok) je neprijateľná.
Navyše dlžník ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a už ju zaplatil. Veriteľ tak získal prospech
skôr ako spotrebiteľ a pritom službu doposiaľ (vychádzajúc z karty klienta) ani neposkytol. Z uvedeného

možno vyvodiť, že ide o nekalú praktiku veriteľa, ktorou sa snaží zakryť skutočnú výšku RPMN v
neprospech spotrebiteľa (keď do sumy poskytnutého úveru zaráta aj uvedený poplatok), ktorá v danom
prípade pri poskytnutí úveru vo výške 1.197,15 eur a jeho splatení do 42 mesiacov v celkovej výške
3.173.10 činí takmer 94,39 % namiesto žalobcom prezentovanej výšky RPMN 70,02 %. V tej súvislosti
súd poukazuje aj na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-372/14, kde v bode

5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových
úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie
splátok úveru a to bez ohľadu na výšku uvedeného poplatku ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ
v tejto veci skutočnú slobodu voľby a v bode 2., že Smernica 2005/29/ES sa má vykladať v tom
zmysle, že takéto konanie veriteľa, ak predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom,

že poskytne údaj o RPMN, ktorej súčasťou nie sú náklady na doplnkovú službu ako je tá vo veci
samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Súd má
vzhľadom na uvedené za to, že je daný i dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z.z. nazrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pretože stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s
ustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa,atotoporušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal
neúspešného žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vyčíslených v súlade s vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony (prevzatie-príprava zastúpenia, žaloba,
účasť na pojednávaniach 12.4.2016 a 26.5.2016) po 66 eur (§ 11 ods. 1 vyhl. a § 13a ods. 1 písm. a/,
c/, d/ vyhl.) + režijný paušál 4 x 8,58 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 298,32 eur.

O povinnosti neúspešného žalovaného zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania na účet právneho

zástupcu žalobcu (P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) bolo rozhodnuté podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať na Okresný súd odvolanie na Okresný súd Košice I, do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)