Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224298
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114224298.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaMgr.MárieKašíkovejvprávnejvecižalobcu:Ing.H.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., štátny príslušník SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 075, proti žalovanému: Slovenská
republika, v zastúpení Generálnej prokuratúry SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava I, v zastúpení
povereného prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, o zaplatenie 1.004,53 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/5/2014-67 zo dňa 14. augusta
2015, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 40C/5/2014-94 zo dňa 26. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 922,15 Eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 18.06.2014 do zaplatenia. Zároveň zaviazal
žalovaného nahradiťžalobcovitrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavovýške232,70
Eur. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 40C/5/2014-94 vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe uznesenia OOPZ Žilina - Východ, ČVS:ORP-1909/ZV-ZA-2012
zo dňa 21.10.2012 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie žalobcovi pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.. Proti označenému uzneseniu podal žalobca
v procesnom postavení obvineného sťažnosť, ktorú prokurátor uznesením č. k. 1Pv 877/12-4 zo dňa
14.11.2012 ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením zákonnosti doterajšieho procesného postupu
povereného policajta daného aktuálnym obsahom spisového materiálu, ktoré nebolo vydané v dôkaznej
núdzi. Dňa 25.06.2013 podal prokurátor obžalobu na Okresnom súde Žilina pod č. k. 1Pv/877/12-13 na

rovnakom skutkovom základe a pri jeho nezmenenej právnej kvalifikácii. Následne súd uznesením č.
k. 22T/109/2013 zo dňa 31.07.2013 podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 214 ods. 1 Tr.
por. s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. postúpil vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie Obvodnému
úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. OÚ-ZA-OVVS2/
A/2013/02495-89 zo dňa 04.10.2013 vykonal záznam o odložení veci bez toho, aby začal konanie o
priestupku s vyslovením názoru, že konanie obžalovaného (žalobcu) nie je možné subsumovať pod

niektorú skutkovú podstatu priestupku.

3. Žalobca si uplatňoval náhradu trov konania v predmetnom trestnom konaní, keď bolo preukázané,
že podpísal plnú moc pre JUDr. Š. Schnellyho na obhajovanie v trestnom konaní dňa 31.10.2012a túto obhajca vypovedal k 23.01.2013 a počnúc týmto dňom prevzal obhajobu JUDr. J. Kasenčák.
Z obsahu pripojeného trestného spisu mal preukázané, že rozsah uplatnených úkonov zodpovedá
reálne vykonaným úkonom menovaných obhajcov v predmetnej trestnej veci, s výnimkou namietaných

úkonov žalovaným označených ako porada s klientom zo dňa 15.11.2012 a 24.01.2012, z dôvodu ich
nepreukázania. Vychádzajúc z uplatnenej výšky pohľadávky tieto úkony neboli ani v nej započítané.
Preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ako dôvodnú námietku žalovaného vyhodnotil
nepreukázanie skutočností, že obhajca JUDr. Š. Schnelly bol platcom DPH, a z tohto dôvodu nepriznal
časť uplatneného nároku zodpovedajúceho 20 % DPH z odmeny a náhrady paušálnych nákladov

vyčísleného na sumu 82,38 Eur. O túto sumu znížil výšku uplatnenej pohľadávky a žalobcovi priznal
iba v rozsahu 922,15 Eur. Inak výšku uplatnenej škody žalovaný nepovažoval za spornú. V nepriznanej
časti nárok žalobcu zamietol.

4. K námietke žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku a k otázke
konajúceho orgánu v mene štátu poukázal, že štát je povinný niesť objektívnu zodpovednosť za

konanie svojich orgánov, ktoré svojou činnosťou priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nie
je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili svoje pôvodné podozrenie, ale či sa
ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V posudzovanom prípade sa výsledok trestného stíhania v
podobe právoplatného odsúdenia žalobcu v procesnom postavení obžalovaného nedostavil. Nenaplnil
sa tak základný účel trestného konania - vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi

skutku kvalifikovaného v podanej obžalobe ako prečin porušovania domovej slobody, hoci vzhľadom na
skutkovú a právnu nenáročnosť veci, tak rozhodol až v súdnom konaní súd pri preskúmaní obžaloby -
jednoznačne ex tabula. Ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona označovaný aj ako materiálny korektív, zo
systematického pohľadu je ustanovením všeobecnej časti trestného zákona, je jedným zo základných
kritérií, s ktorým sa musí pri vyvodení trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok zaoberať nielen súd,

ale rovnakou mierou aj orgány činné v trestnom konaní na úseku prípravného konania, keď posúdenie
zákonných kritérií objektívnej a subjektívnej stránky konania obvineného, t.j. závažnosti konania v
konkrétnom prípade, vytvárajú dolnú hranicu prečinu.

5. Poukázal na ust. § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.. V štádiu prípravného konania, ktorým sa

rozumie úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, koná tak poverený
policajt, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania ako
zodpovedný orgán verejnej moci prichádzajú do úvahy Ministerstvo vnútra SR a generálna prokuratúra
SR. Rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade sa žalobca obrátil na žalovaného. Postavenie

prokurátora je diametrálne odlišné od postavenia policajta, pretože prokurátor podľa § 230 Trestného
poriadku vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní. S poukazom na vedenie trestného stíhania voči žalobcovi až do štádia podania obžaloby,
postavenie prokurátora v prípravnom konaní, disponujúcim zákonnými oprávneniami s príslušnou
rozhodovacou činnosťou, by bolo nesprávne vyvodiť zodpovednosť voči „nižšiemu článku“ v sústave

konajúcich orgánov - policajtovi. Týmto smerom sa uberá aj rozhodovacia činnosť NS SR (Rc 1/2014).

6. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle § 6 prvá veta Zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Nemožno formálne

trvať na zrušení/zmena takéhoto rozhodnutia, ale splnenie tejto zákonnej podmienky treba vykladať
extenzívne. Postúpenie veci na konanie o priestupku, je nenaplnením predpokladu o spáchaní trestného
činu obvineným, ktoré rozhodnutie má rovnaké dôsledky ako zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom (RC 57/2010, RC 37/2013).

7. Ďalej v danom konaní boli splnené aj ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za
škodu - nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
výškou spôsobenej škody. Trestné konanie vedené proti žalobcovi si v záujme odvrátenia nežiaducich
právnych dôsledkov na obvineného a neskôr obžalovaného vynútili procesné úkony a tieto procesné
úkony si vyžiadali náklady spojené s odmenou zvoleného advokáta podľa tarify určenej osobitným

predpisom - teda sú príčinou vzniku trov obhajoby. Náklady vynaložené na trovy obhajoby sú tak v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.8. Rovnako žalovaného zaviazal k náhrade zákonného úroku z omeškania od 18.06.2014 do zaplatenia.
Úrok z omeškania bol priznaný od dátumu, ktorý bol uvedený v liste žalovaného, ktorým žalobcovi
oznámil, že o jeho nároku nebude konať.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa miery úspechu priznal
náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi, pričom jeho čistý úspech vyčíslil na
83,6 %.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny,
ako aj k náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudkom bol porušený zákon, pretože rozhodnutie
trpí nielen vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veci, ale súd svojim postupom
odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým
nesprávne vyhodnotil a posúdil otázku, ktorý štátny orgán je príslušný konať v mene štátu. Titulom

náhrady škody je uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia, ktoré je účinné a
vykonateľné už jeho vydaním, a teda jeho účinky nastávajú už jeho vydaním, bez ohľadu na to,
kedy (a či) ho dostane prokurátor, ktorý preto nemôže jeho účinkom (ani škode) nie len zabrániť,
ale už vôbec ju nemôže ani spôsobiť (§ 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 514/2003 Z. z.). Ani úvaha, že
zamietnutie sťažnosti a podanie obžaloby automaticky zakladá príslušnosť prokuratúry, nemá oporu v

zákone.Potvrdeniezákonnostiprípravnéhokonaniasúdom(prijatieobžaloby)jeviac,akolenanalogické
posudzovanie postupu prokurátora, ktorý zamietne sťažnosť a podá obžalobu, pretože rozhodujúce je
súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané. Preto prichádza do úvahy postup podľa § 4 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z.. Preto sporovej strane nebola daná možnosť zastupovania príslušným štátnym orgánom
a tým, že súd konal s nepríslušným štátnym orgánom, rozhodnutie trpí vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a sporovej strane bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež to
predstavuje nedostatok podmienok konania. Rovnako namietal, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že
v trestnom konaní bola vec postúpená na priestupok na základe rozdielneho vyhodnotenia závažnosti
protiprávneho konania súdom oproti prípravnému konaniu, a to v rámci iného procesného štádia
trestného konania - konania pred súdom. Rozhodne nemožno považovať uznesenie o postúpení veci

za fikciu nezákonnosti vznesenia obvinenia, a preto nebol daný titul na náhradu škody. Poukázal na
Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 163/13, v zmysle ktorého nemožno automaticky bez akéhokoľvek
odôvodnenia každé uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné len preto, že v trestnom
konaní nedošlo k odsúdeniu obžalovaného. Namieste je tiež zvážiť postup podľa § 3 Občianskeho
zákonníka a náhradu škody aj s ohľadom na citované ustanovenie nepriznať, pretože výkon takéhoto

práva by bol v rozpore s dobrými mravmi.

11. Poukázal na ust. § 8 ods. 6 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo na náhradu
škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Žalobca
si svojim konaním trestné stíhanie zavinil sám a akákoľvek náhrada škody by preto bola v rozpore s

dobrýmimravmi.Prianalogickejaplikáciicitovanéhoustanoveniabysamalsúdvysporiadaťsotázkou,či
si žalobca trestné stíhanie zavinili alebo nezavinil. Nemožno strácať zo zreteľa základnú skutočnosť, že
žalobca sa dopustil porušovania domovej slobody a vznesenie obvinenia bolo jediné rozhodnutie, ktoré
bolo v právnom štáte možné od orgánov činných v trestnom konaní očakávať. Rovnako boli splnené
všetky zákonné predpoklady na podanie obžaloby. Postúpenie veci na priestupok neznamená, že sa

skutok nestal, ale išlo len o posúdenie skutku z hľadiska jeho závažnosti, keď podľa právneho názoru
súdu konanie nevykazovalo znaky trestného činu, ale len priestupku.

12. Napokon žalovaný namietal, že rozsudok trpí nielen nedostatočným odôvodnením a vadami, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale súd vec tiež nesprávne právne posúdil a svojim

postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania žalovaného, podaním zo dňa 22.10.2015, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný
postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP vzmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podali včas
sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu
prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/
argumenty (§387 ods. 2 CSP).

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, konštatuje, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a dospel ku skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery. Prijaté právne
zámery primerane vysvetlil a náležite sa vysporiadal aj so súdnou judikatúrou. Preto odvolacia námietka,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným odôvodnením, je nedôvodná.

18. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom,
pretože nebola daná možnosť zastupovania žalovaného príslušným štátnym orgánom a tým, že súd
konal s nepríslušným štátnym orgánom, rozhodnutie trpí tiež vadou, ktoré má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. K tejto otázke sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal súladným spôsobom

v zmysle zákona, ako aj s príslušnou judikatúrou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že Najvyšší súd SR zverejnil v roku 2016 rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 289/2014
zo dňa 14.10.2015 v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2016 pod
publikačným č. 6, v zmysle ktorého „ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo

povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom
konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
Zákona č. 412/2012 Z. z. je od 01.01.2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu
konajúceho v mene štátu prihliadne v tomto konaní súd z úradnej povinnosti“.

19. Pokiaľ ide o námietku, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo zákonné, nakoľko bolo preukázané,
že žalobca sa skutku dopustil a len súdom bolo poukázané, že nešlo o trestný čin, ale o priestupok, a
preto prípravné konanie bolo vedené zákonne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 163/13, odvolací súd dáva do pozornosti podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a to že ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona je ustanovením
všeobecnej časti Trestného zákona a je jedným zo základných kritérií, s ktorým sa musí pri vyvodení
trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok zaoberať nielen súd, ale rovnakou mierou aj orgány činné
v trestnom konaní na úseku prípravného konania. Už orgány činné v prípravnom konaní sú povinné
posúdiť objektívnu aj subjektívnu stránku konania obvineného, ktoré tvoria skutkovú podstatu trestného

činu. Pred súdom v trestnom konaní neboli vykonané žiadne nové dôkazy, okrem tých, ktoré boli
vykonané aj v prípravnom konaní. Teda už v prípravnom konaní bolo možné vyhodnotiť závažnosť
protiprávnehokonaniažalobcu,žesanejednáotrestnýčin,nakoľkosúdpritomtovyhodnotenívychádzal
z rovnakých dôkazov ako orgány činné v prípravnom konaní.

20. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že uznesenie o postúpení veci na priestupok nemožno považovať
za fikciu nezákonnosti vznesenia obvinenia. K tejto odvolacej námietke odvolací súd dáva na vedomie
judikát Najvyššieho súdu SR, Rc 37/2013, v ktorom bola vyslovená právna veta, že z hľadiska
uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 veta prváZákona č. 514/2003 Z. z. z zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov má rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci podľa § 214 ods.
1 Trestného poriadku inému orgánu, ktorý prejednáva priestupky alebo iné správne delikty, alebo

ktorý vykonáva disciplinárne konanie, rovnaké dôsledky, ako zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prejednávanom prípade bolo trestné stíhanie
proti žalobcovi uznesením postúpené inému orgánu na prejednanie priestupku a právoplatnosťou tohto
rozhodnutia o postúpení trestné konanie sa skončilo, čo znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z tohto dôvodu

stáva bezpredmetným. Teda podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a preto uznesenie
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania.

21. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne
nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade
trov.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
Pri ich rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)