Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010394
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215010394.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 1. 3. 2016 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
H. V., nar. XX. 6. XXXX v R., trvale bytom R., ul. H. T. č. 6, nezamestnaný, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v S. B.,

j e v i n n ý , ž e

1./ dňa 2. 9. 2013 v čase o 12.30 h v Bratislave, na ulici Nové Q. I/XX, spoločne s odsúdenými U. Q. a
D. Y. z areálu polyfunkčného objektu spoločnosti K. s.r.o., odcudzili neuzamknutý bicykel zn. E. K. XX,
čierno - zlato - striebornej farby, veľkosť L, výr. číslo F v hodnote 300 € s nainštalovaným príslušenstvom
a to blikačkou R., minipumpa R., brzdovými platničkami Shimano s pružinkami, rukoväťou D. - T, barany
R., sedlom X - A. a plášťami E. v celkovej hodnote 151,60 € tým spôsobom, že po príchode na miesto
H. V. zaparkoval osobné motorové vozidlo zn. R. 318i, čiernej metalízy, EČV: R.-XXXED pred vstupnou

rampou do areálu, kde pripravil priestor na zadných sedadlách, pričom D. s U. išli spoločne do areálu,
kde D. odcudzil o múr opretý bicykel, ktorý následne odovzdal U., ktorá na ňom odišla k vozidlu, do
ktorého ho spoločne naložili a odišli s ním spoločne z miesta preč, čím spôsobili poškodenému N. škodu
vo výške 451,60 €,

2./ dňa 30. 11. 2013 v čase okolo 15.55 h v Bratislave, po Slovnaftskej ulici smerom na ulicu Svornosti
ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky R. čiernej farby, EČV: R., a to napriek tomu, že mu bol
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod spisovou značkou 0T/170/2010, vydaným dňa 5.

10. 2010 a právoplatným dňa 5. 10. 2010 uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého
druhu na 3 roky, ktorý začal plynúť odo dňa 16. 10 .2013 a ktorý mu v čase skutku ešte plynul,

- 2 -

t e d a

- v bode 1./
- spoločným konaním troch osôb si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

- v bode 2./
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,č í m s p á c h a l

- v bode 1./

úmyselný prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák.

- v bode 2./
úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h, m/, § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. ukladá sa obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. 1. 2014, sp. zn.

0T/573/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 4. 2014, sp. zn. 3To/39/2014
vo výroku o treste, ako aj všetky dalšie rozhodnutia. 3To/39/2014 vo výroku o treste,ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 11. 6. 2015 obžalobu na H. V. a spol. pre vyššie uvedenú

trestnú činnosť s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa 17.
6. 2015 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania
žalovaných skutkov s tým, že v prí -
pade spoluobžalovaných N. Q. a P. Y. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, na rozdiel od
obžalovaného Š. V., ktorý v zákonnej lehote podal odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne

nariadené hlavné pojednávanie.

V úvode hlavného pojednávania dňa 1. 3. 2016 obžalovaný zotrval na podanom odpore, prokurátor
takisto zotrval na podanej obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou s tým, že vylúčil
možnosť pristúpenia ku konaniu o dohode o vine a treste, pričom obhajca k obžalobe zaujal stanovisko

v tom zmysle, že „trvajú na odpore a obžalovaný urobí vyhlásenie o vine“, pričom po vyriešení otázky
nároku na náhradu škody a po poučení obžalovaného podľa § 34 ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2 - 8/ Tr.
por., obžalovaný urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku pod bodom 1./ je nevinný a pod bodom 2./
vinný, následne všetky otázky v zmysle zákonného ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Tr. por.
zodpovedal kladne a prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, preto súd postupom podľa §

257 ods. 7 ods. 8 Tr. por. rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom
2./ a o tom, že dokazovanie ohľadom tohto skutku sa nevykoná, následne bol vyslúchnutý obžalovaný
H. V., poškodený - svedok N. O., bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na základe takto
vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav:

- vo vzťahu ku skutku pod bodom 1./

Obžalovaný H. V. v prípravnom konaní spáchanie skutku v plnom rozsahu doznal, uviedol, že dňa 2. 9.
2013 v ranných hodinách mu volal jeho známy D. Y. a požiadal ho, aby mu niečo previezol, obžalovaný
išiel následne pre kamarátku U. Q., ktorá ho už čakala s Y. - spoločne išli do A. oproti T., ale na túto ulicu

ho navigoval D. Y.. Po príchode na dané miesto obžalovaný čakal pri aute a po krátkej chvíli doniesli D.Y. a U. Q. bicykel, ktorý naložili dozadu do auta - na zadné sedadlá. Po tomto spoločne išli do Ivanky pri
Dunaji, kde Y. bicykel predal a neskôr obžalovanému dal nejaké peniaze na benzín, pričom obžalovaný
výslovne uviedol, že o tom, že tieto veci sú kradnuté vedel, keďže v ten deň boli predtým na tom istom

mieste, kde odcudzili kosačku s tým, že na záver svojho výsluchu obžalovaný vyhlásil, že súhlasí s tým,
aby mu bol uložený trest povinnej práce alebo peňažný trest.

V konaní pred súdom obžalovaný ohľadom tohto skutku poprel svoju vinu s tým, že bol navedený Q. a
Y. a nemal vedomosť o tom, že bicykel je kradnutý.

S ohľadom na rozpory vo výpovediach bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o
predchádzajúcom výsluchu obžalovaného, pričom postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. sa súd pokúsil
podstatný rozpor odstrániť, avšak obžalovaný rozdiely logicky nevysvetlil - v prípravnom konaní sa
doznal údajne preto, lebo nechcel ísť do väzby a chcel, aby bol z polície pustený.

Takisto nelogické je vysvetlenie obžalovaného ohľadom písomného odporu, v ktorom namietal len výšku
trestu - obžalovaný uviedol, že nevedel, ako má odpor napísať, čo pri jeho skúsenostiach s trestným
konaním je len dosť ťažko predstaviteľné.

Poškodený - svedok N. O. vypovedal, že dňa 2. 9. 2013 bol v areáli K. s.r.o., v R., na ul. U. Q., kde sídlia

viaceré spoločnosti, kde pracoval. Tam

medzi budovami ráno okolo 09.00 h odložil svoj bicykel, teraz už nevie, či do stojana alebo ho oprel o
múrik, aby si nepoškriabal brzdové kotúče, bicykel neuzamkol žiadnym mechanizmom preto, lebo cca
4 metre od toho miesta je vrátnica, objekt je monitorovaný a cudzí ľudia by sa tam nemali pohybovať,

pričom aj z okna mal tiež výhľad na bicykel, avšak zlodeji využili práve čas obeda - v čase okolo 12.00
- 13.00 h išiel z obeda a vtedy si všimol, že tam bicykel už nie je s tým, že už keď išiel na obed, všimol
si ženu niekoľko metrov od jeho bicykla, ktorá sedela na stoličke alebo na múriku, pričom túto ženu
opoznal ako U. Q..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
upozorniť aj na nasledovné faktory:

- obžalovaný H. V. v prípravnom konaní spáchanie skutku pod bodom 1./ v plnom rozsahu doznal a
svojou výpoveďou usvedčoval aj spolupáchateľov - už právoplatne odsúdených N. Q. a P. Y.,

- v písomnom odpore proti pôvodne vydanému trestnému rozkazu obžalovaný takisto nenamietal otázku
svojej viny, namietal len výšku trestu,

- na hlavnom pojednávaní obžalovaný síce poprel svoju vedomosť o tom, že predmetný bicykel je
kradnutý, avšak rozpory medzi výpoveďami logicky nevysvetlil tak, ako je vyššie uvedené, pričom takisto
absolútne nevierohodne zdôvodnil obsah odporu proti trestnému rozkazu /č. l. 130/.

Podľa názoru súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný H. V. spoločne s odsúdenými Q. a
Y. dňa 2. 9. 2013 v čase o 12.30 h v Bratislave, na ulici U. Q. I/XX, z areálu polyfunkčného objektu
spoločnosti K. s.r.o., odcudzili neuzamknutý bicykel zn. E. K. XX, tým spôsobom, že po príchode na
miesto H. V. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo pred vstupnou rampou do areálu, kde pripravil
priestor na zadných sedadlách, pričom D. Y. s U. Q. išli spoločne do areálu, kde D. Y. odcudzil o múr

opretý bicykel, ktorý následne odovzdal U. Q., ktorá na ňom odišla k vozidlu, do ktorého ho spoločne
naložili a odišli s ním spoločne z miesta preč, čím spôsobili N. O. škodu vo výške 451,60 € - vykonané
dokazovaniepodľanázorusúdusmerujújednoznačnekzáveruopreukázanítoho,žežalovanýskutoksa
stal, tento skutok nepochybne je trestným činom a že jeho páchateľom, resp. spolupáchateľom je práve
obžalovaný H. V., ktorý svojim vyššie popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej,
pričom skutku sa dopustil formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

- vo vzťahu ku skutku pod bodom 2./Na základe vyššie popísaného procesného postupu súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o uznaní
viny dospel k presvedčeniu, že k podaniu obžaloby v tomto bode (bode 2./) došlo jednoznačne

opodstatnene, keďže o otázke viny obžalovaného H. V. súd nemá nijakých pochybností, čomu
nasvedčujú aj výsledky prvotného preskúma-

nia obžaloby a zodpovedajúceho listinného materiálu, ako aj fakt, že súd bez výhrad obžalobu prijal
na ďalší procesný postup - vydanie trestného rozkazu. Sám obžalovaný popri vyhlásení o uznaní viny

aj v rámci záverečnej reči svoje konanie oľutoval - je teda zrejmé, že nemožno spochybňovať fakt,
že predmetný skutok sa stal a že jeho páchateľom je H. V., ktorý svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,
a to po stránke objektívnej i subjektívnej.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu,

viny obžalovaného H. V. a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom
trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. s tým, že boli zvážené všetky relevantné
okolnosti, súd prihliadol na spôsob počínania obžalovaného, jeho pohnútku a motiváciu, na úmyselné
zavinenie, na absenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h, m/ Tr. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho doterajší

spôsob života, predchádzajúce odsúdenia, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn
vyššieuvedenýchokolnostíaichdôslednézváženieviedlisúdknázoru,ževdanomkonkrétnomprípade
je jednoznačne potrebné a nutné pôsobiť na obžalovaného primeraným nepodmienečným trestom
odňatia slobody, so súčasne uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18
mesiacov s tým, že súd upozorňuje, že uložený trest je trestom súhrnným podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za

súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. 1. 2014, sp. zn. 0T/573/2013 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 4. 2014, sp. zn. 3To/39/2014 vo výroku o
treste, ako aj všetkých dalšie rozhodnutia. 3To/39/2014 vo výroku o treste,ďalších rozhodnutí na tento
výrokobsahovonadväzujúcich,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad,pričom
pre výkon predmetného trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keďže bol v predchádzajúcich 10-tich rokoch pred spáchaním
skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin s tým, že súd je toho názoru, že
takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska
požiadavkyzabezpečeniatakgenerálnej,akoajindividuálnejprevencietak,akotopredpokladázákonné
ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine
a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu,
pomerovobžalovaného,možnostíjehonápravy,akoiotázkypotrebyzabezpečeniaochranyspoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.