Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211010529
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2211010529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Pirosa a prísediacich

AlžbetyCziborovejaJulianyKázmérovej,vtrestnejveciobž.J.I.aM.I.,prepokračujúcizločinvydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 4.3.2015

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1) Obž. J. I. nar. XX.X.XXXX K. B. S., trvale bytom B. S., prechodne I. Z. B. S., D. XXXX/X, F.. B. S.

W.

X) Obž. M. I. nar. XX.XX.XXXX K. B. S., trvale bytom B. S., prechodne I. Z. B. S., G. Č.. XX/XX, F.. B. S.

sú vinní, že

I.) dňa 16. marca 2011 v čase okolo 12.30 hod. v Dunajskej Strede v časti E. K. pred obytným blokom
č. XXXX/XX, začali vypiskovať, na čo poškodený O. F. vyšiel na balkón bytu na prízemí obytného
domu, následne mu obvinený M. I. uviedol, že mu dlží 80,- € za sexuálny styk s jeho priateľkou,
ktorú mu priviedli, na čo poškodený O. F. uviedol, že žiadne peniaze mu nedá, nakoľko k sexuálnemu
styku s jeho priateľkou nedošlo, načo obvinený J. I. uviedol, že požadovanú finančnú hotovosť dlží
jemu a keď peniaze do 18.00 hod. nebudú, tak bude zle, že ho dá vyhodiť z podnájmu a vyvráti mu

črevá, že nevie s kým si začal, ale dozvie sa to, následne sa dali na odchod, pričom mu ešte uviedli,
že sa ešte vrátia,

II.) dňa 17. marca 2011 v čase o 18.30 hod. v meste Dunajská Streda, na ulici pri pohostinstve zv.
Švejk, obvinený M. I. zakričal na poškodeného O. F., ktorý nereagoval a kráčal ďalej, následne ho na
Galantskej ceste, pri kruhovom objazde, pri Tatrabanke dobehol a spýtal sa ho, že čo je s tými 80-
imi Eurami, následne na miesto prišiel na bicykli i obvinený J. I. a poškodenému povedal, že má pol

hodiny na to, aby mu priniesol peniaze, ak nie tak zomrie, vtedy si poškodený všimol, že obvinený J.
I. má v ruke zavretý rozkladací nôž čiernej farby dlhý cca 12 cm, s ktorým sa začal hrať tak, že ho
otváral a zatváral, poškodený im následne povedal, že peniaze vypýta od matky a o pol hodinu sa
stretnú pri Tatrabanke v Dunajskej Strede, následne sa rozišli, po čom poškodený uvedenú skutočnosť
zo strachu o život a zdravie oznámil polícii,

tedav bodoch I) a II)

spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy mali nútiť niečo konať a taký čin

mali spáchať závažnejším spôsobom konania so zbraňou.

čím spáchali

v bodoch I) a II)

pokračujúci zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú :

Obidvaja obžalovaní podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 4 Trestného zákona s
poukazom na § 37 písm. h), m) Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona obidvaja k súhrnným
nepodmienečným trestom odňatia slobôd v trvaní 6 (šesť) rokov a to pri súčasnom zrušení:

- Rozsudku OS Dunajská Streda 2T/77/2011 zo dňa 4.7.2011 vo výroku o treste u obžalovaného
M. I. a
- Rozsudku OS Dunajská Streda 2T/19/2013 zo dňa 6.3.2013 vo výroku o treste u obžalovaného J. I..
vo výrokoch o trestoch.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona
- Obžalovaný M. I. sa zaraďuje pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a

- Obžalovaný J. I. sa zaraďuje pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia

Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému M. I. ukladá aj protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm.a) Trestného zákona súd u obžalovaného J. I. ukladá aj trest prepadnutia
vecí: 1 ks noža v prospech štátu.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci súd rozsudkom zo dňa 18.4.2012 obidvoch obžalovaných s poukazom na § 285
písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pričom svoje rozhodnutie súd opieral o rozpory

v jednotlivých tvrdeniach medzi obžalovanými a samotným poškodeným, keďže sa preukázalo, že
bol to práve poškodený, ktorý mal dlžobu voči obžalovanému M. I. a to za dodanie drog, pričom
obidvaja obžalovaní v predmetnej veci ďalej udávali, že poškodeného vôbec nevydierali hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy a ani sa mu nevyhrážali tak ako to bolo opísané v bode 2) a
taktiež poukazovali na to, že bol to práve poškodený, ktorý v prítomnosti svedkov A. Á. a svedka M.

u neho v byte nemal sexuálny styk so svedkyňou A., hoci uvedení svedkovia tvrdili opak.

Na základe týchto rozporov súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie okresná prokuratúra, ktorá poukazovala na to, že konanie

obžalovaných bolo preukázané už v prípravnom konaní, keďže už v bode 1) zo strany obžalovanýchdošlo k vzneseniu vyhrážok poškodenému bezprostredne tvárou v tvár a so zbraňou v ruke čo treba
považovať za pokračovanie už vznesených vyhrážok a taktiež poukazovala na to, že výpoveďou
samotného poškodeného, ktorý nemenil ani na hlavnom pojednávaní svoje výpovede je preukázané

konanie obidvoch obžalovaných.

V rámci odvolacieho konania uvedená vec bola zrušená a vrátená na nové prejednanie a nové
rozhodnutie a v rámci tohto rozhodnutia krajský súd poukázal najmä na to, že odvolanie okresného
prokurátora je dôvodné, už aj z toho dôvodu, že poškodený v celom trestnom konaní vypovedal od

podania trestného oznámenia až po hlavné pojednávanie úplne zhodne a boli to práve obžalovaní,
ktorí menili svoje výpovede.

Obžalovaný M. I. vo svojej prvej výpovedi pred vyšetrovateľom v procesnom postavení obvineného
vypovedal, že za okolností, ako to opisoval, požičal poškodenému 80,-- Eur a chcel iba, aby mu
peniaze boli vrátené s tým, že J. I. s týmto nemal nič spoločného. Na týchto tvrdeniach zotrval aj pri

vykonanej konfrontácii s poškodeným.

Obžalovaný M. I. zase na hlavnom pojednávaní zmenil tieto výpovede a začal tvrdiť, že poškodený
mu opakovane predával pervitín a chcel svoje peniaze od neho vrátiť pre predaj nekvalitného pervitínu.

Taktiež obžalovaný J. I. v procesnom postavení obvineného vypovedal, že obžalovaný M. I.
chcel od poškodeného 80,-- Eur za to, že u neho bola priateľka M. I., ale žiadne vydieranie tam
nebolo, pričom v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie obvinený J. I. vypovedal, že
poškodeného vydieral M. I. a A. Á., čo mala dokázať slečna čo bola na izbe poškodeného.

Pri vykonanej konfrontácii s poškodeným obžalovaný Tomáš Bertók pre zmenu zase tvrdil, že M.
I. skutočne žiadal od poškodeného peniaze, ale sa jednalo o nejaké drogy, za čo mal poškodený dlžiť.

Už z týchto vyjadrení je zrejmé, že obžalovaní podstatným spôsobom menili svoje výpovede.

Zároveň odvolací súd prijal právny názor, že poškodený vypovedal v rámci celého trestného konania
úplne zhodne a obžalovaní vypovedali podstatne rozdielne, viaceré verzie obhajoby vzniesli a
úlohou súdu bude vypočuť vo veci vyšetrujúceho policajta najmä k priebehu výsluchov obžalovaného
M. I. a svedka D. a dopočuť svedkyňu A..

Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti opätovne vykonal hlavné pojednávanie, v rámci ktorého
obidvaja obžalovaní na čl. 353 využili svoje právo odmietnuť vypovedať na hlavnom pojednávaní, z
ktorých dôvodov súd prečítal ich výpovede z prípravného konania a z hlavného pojednávania.

Taktiež vypočul svedka Ing. Š. D., ktorý vo svojej výpovedi rozhodne poprel, že vypočúvané osoby

k výpovediam nenútil žiadnym spôsobom a do zápisnice zapísal iba to, čo vypovedali.

Taktiež vypočul svedkyňu X. A., ktorá uviedla, že pre ňu kritického večera došiel obžalovaný M. I.,
ktorý ju zobral do bytu poškodeného, s ktorým sa iba bavila, ale nemali žiadny sexuálny styk. Keď
zostala sama s poškodeným asi pol hodinu sa rozprávali o všeličom a nespomínal žiadne vydieranie

alebo niečo iné, len sa sťažoval na to, že ho opustila kamarátka.

Niečo podobné spomínal aj obžalovaný M. I., keď ju niesli z ubytovne za poškodeným. Uvedená
svedkyňa nepočula medzi obžalovanými a poškodeným žiadnu hádku. V izbe bol prítomný okrem nej
ešte aj svedok M. X. a ďalší svedok menom A..

Z týchto výpovedí svedkov je jednoznačné, že svedkovia sa nevedeli vyjadriť k priebehu udalostí
medzi obžalovanými a poškodeným, ale na druhej strane vyvrátili tvrdenia obžalovaných, že by
boli samotní obžalovaní alebo niekto iný zo strany polície nútení k výpovediam alebo, že mohli byť
svedkami konania obžalovaných voči poškodenému.

Za tým účelom súd dopočul svedkov J. B. a J. I. na čl. 411, ktorí svedkovia ako príslušníci polície
mali byť vypočutí k okolnostiam zadržania páchateľov, pričom svedok B. si nepamätal ani to, že či pri
bezpečnostnej prehliadke našli u niektorého páchateľa rozkladací nôž a svedok I. uviedol, že akniekoho zadržali tak o tom museli spísať záznam o obmedzení osobnej slobody kde uviedli, že aké
veci páchateľ vydal a konkrétne uviedol ďalej, že pri zadržaní páchateľ vydal nejaký otvárací nožík.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Ako je zrejmé, súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a keďže nevyšli najavo také nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rovnané rozhodnutie ako to bolo pôvodne pri oslobodzujúcom
rozsudku, súd uznal obidvoch obžalovaných vinnými z jednotlivých skutkov, keďže bolo preukázané,
že obidvaja obžalovaní spoločným konaním poškodeného pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy
nútili niečo konať, pričom toto konanie vykonali v zmysle § 138 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku so
zbraňou v ruke. Týmto obidvaja naplnili skutkovú podstatu pokračujúceho zločinu vydierania podľa

§ 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný J. I. súdne trestaný bol doteraz 9-krát, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu
2T/19/2013 dňa 6.3.2013 podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov.

Obžalovaný M. I. súdne trestaný doteraz bol 4-krát, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu
2T/77/2011 dňa 4.7.2011 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý trest vykonal dňa 5.9.2012.

Súd zvážiac pri výmere výšky a druhu trestu možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaných,
prihliadajúc najmä na ustanovenie § 34 Trestného zákona a v rámci § 36 a § 37 Trestného
zákona stav priťažujúcich a poľahčujúcich okolností dospel k záveru, že prevládajú priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 písm. h), m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaní spáchali viac trestných činov a
boli už za trestné činy odsúdení, a tak s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle

ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, súd uložil obidvom obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobôd
pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby a pri súčasnom zrušení predchádzajúcich rozsudkov vo
výroku o treste, keďže jedine nepodmienečným trestom odňatia slobôd možno u obidvoch páchateľov
dosiahnuť ich nápravu a prevýchovu a zabezpečiť aj ochranu spoločnosti zabrániť v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na ich prevýchovu.

Zároveň súd obidvoch obžalovaných zaradil pre výkony trestov odňatia slobôd podľa § 48 ods. 2
písm. a), b) Trestného zákona vychádzajúc zo skutočnosti, či v posledných 10 rokoch bolo pred
spáchaním uvedeného trestného činu pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.

Taktiež súd obžalovanému M. I. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou,
keďže znaleckým posudkom na čl. 157-167 bolo preukázané, že obžalovaný trpí telesnou a
psychickou drogovou závislosťou a je potrebné uloženie ambulantnej liečby.

Keďže na mieste činu bola zaistená doličná vec, ktorú obžalovaný J. I. použil na spáchanie trestného
činu, súd rozhodol aj o prepadnutí veci v prospech štátu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej

lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.