Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bzdúšek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207719
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207719.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, P., o vymoženie
sumy 1.804,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 12Er/670/2015-31 zo dňa 12.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/670/2015-31 zo dňa 12.11.2015 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súd uložil oprávnenému povinnosť, aby v lehote 3 dní od
doručenia tohto uznesenia zaplatil
a) v kolkoch na rube tohto tlačiva, ak súdny poplatok neprevyšuje sumu 300,-eur,

b) platobným predpisom na kiosku, ak súdny poplatok neprevyšuje sumu 300,-eur,
c) príkazom na úhradu na účet,
d) pripojeným poštovým poukazom,
súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý je 3,00 eura podľa položky č. 20a sadzobníka
súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa zároveň poplatníka upozornil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude
ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom namietal, že
rozhodnutie súdu je neodôvodnené a arbitrárne, čím bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred

súdom. Oprávnený s poukazom na ustanovenie položky 20a ods. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov
namietal, že uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka je neprípustné v
prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Tvrdil, že nie je možné
prenášať náklady spojené s internými potrebami súdu na navrhovateľa najmä vtedy, ak oprávnený
svojim konaním tieto náklady nezapríčinil a konal len v súlade so zákonom, t.j. zákonom dovoleným
spôsobom. Zdôraznil, že uloženie povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením

toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Mal za to, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok napadnutým uznesením je v rozpore so zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatok v
stanovení osoby poplatníka a nemôže ani vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci samej. S poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011, sp. zn. 6M Cdo/7/2011 namietal, že
elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal,

možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala praktický
význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom mu nemožno ani ukladať povinnosť nahradiť štátu
trovy vzniklé v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.
Na základe vyššie uvedených dôvodov oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa §219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Podľa Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona

za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami,
najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

Podľa Poznámky č. 1 k Položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v prípade podaní urobených

elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný
počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa k výzve súdu vyjadril podaním, v celkovom

počte 21 strán, pričom toto podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Podanie odporcu si vyžadovalo vykonanie úkonov súdu, a to vyhotovenie
rovnopisov vyjadrenia a jeho príloh pre vytvorenie súdneho spisu, ktoré sú spoplatnené v zmysle položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, v danom prípade sumou 3,00 eur.

Odvolací súd zastáva názor, že nakoľko podanie oprávneného zo dňa 25.06.2015 doručené súdu
prvého stupňa dňa 26.06.2015, bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, súd prvého stupňa postupoval správne, keď za vyhotovenie rovnopisu tohto
podania uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle Položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov v celkovej výške 3,00 eur.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odkazujúcim na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo 7/2011, odvolací súd uvádza, že má za to, že v konaní vedenom na
Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6MCdo 7/2011 sa riešila otázka, či medzi § 42 ods. 3 veta tretia OSP a
ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch o vecnom a o osobnom oslobodení od týchto poplatkov je

pomer špeciality, nakoľko poplatníkom v tomto konaní mala byť správkyňa konkurznej podstaty úpadcu,
ktorá je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku. Najvyšší súd
v tomto konaní nevyslovil záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými
prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok
v zmysle položky 20a sadzobníka. Konštatoval len, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania a

príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom by ukladanie
povinnosti účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom, neprichádzalo
do úvahy, a to v zmysle § 42 ods. 3 OSP V tejto súvislosti skonštatoval aj to, že povinnosť zaplatiť
súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto pomer
špeciality medzi § 42 ods. 3 veta tretia OSP a ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch o vecnom

a osobnom oslobodení od týchto poplatkov neprichádza do úvahy. Tento záver potvrdzuje aj Poznámka
k Položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní urobených elektronickými
prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov
a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Zákon o súdnych poplatkoch tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym poplatkom za

úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov
podľa uvedeného ustanovenia OSP. Náhradu vecných nákladov tak nemožno stotožňovať so súdnym
poplatkom, ale predstavuje finančné prostriedky, ktoré sú súdy oprávnené od účastníkov vyberať zavyhotovenie fotokópií podaní v určitej výške a to v tých prípadoch, ktoré upravuje § 42 ods. 3 OSP a
§ 44 ods. 1 OSP.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 6MCdo 7/2011, teda vyplýva záver, že
poplatníka v prípade vecného alebo osobného oslobodenia od platenia súdneho poplatku nie je možné
zaviazať na náhradu trov konania štátu v zmysle § 42 ods. 3 OSP. Ak však poplatník, resp. konanie,
nie je od platenia súdnych poplatkov oslobodené, nič nebráni tomu, aby súd uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka za vyhotovenie rovnopisu podania a príloh urobeného

elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.