Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202426
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115202426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, K.
č. XXX/XXX, XXX XX X. N. proti žalovanému: Poľovnícke združenie „Tri háje" Krupá, IČO: 35 595
108, 919 65 Dolná Krupá, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015 a na odvolanie žalobcu, V. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, X. N. a Ing. G. K., nar. XX.XX.XXXX bytom K. N. XX proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára
2015 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája

2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015 zamietol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania poľovného revíru Tri Háje Krupá, uznaného
rozhodnutím Lesného úradu v Trnave, pod č.j. LÚ-138/1995-25Re zo dňa 23.08.1995 na základe Zmluvy

o užívaní poľovného revíru „ Tri háje“ Krupá zo dňa 21.07.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2014,
až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor vyplýva, že žalobca
je spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Trnava, obec G., katastrálne územie X.
N., pozemok registra E č. 4568/3 o výmere 2476 m2, druh pozemku: orná pôda a pozemok registra E č.
4704/1ovýmere7312m2,druhpozemku:ornápôdavpomere39/120.ZnotárskejzápisniceN698/2014,

NZ27046/2014, NCRls27553/2014 Notárskeho úradu Mgr. Tomáša Leškovského, Záhradnícka ulica č.
6, Bratislava zo dňa 18.07.2014 je zrejmé, že tento Notársky úrad osvedčil, že dňa 25.06.2014 o 16:00
hod v zasadačke DKT Krupá v Dolej Krupej sa v prítomnosti notára konalo zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“, ktoré bolo zvolané vlastníkmi pozemkov v
poľovnom revíri, vlastniacimi viac ako jednu tretinu z celkovej výmery poľovných pozemkov.
Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov,

vlastniaci pozemky spolu vo výmere 24305392 m2, ktorých podiel na celkovej výmere predstavuje
82,24 % a že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“
schválilo užívanie poľovného revíru pre Poľovnícke združenie „Tri háje Krupá“ na obdobie 10 rokov
za náhradu 0,52 eur za hektár poľovných pozemkov ročne. Súd prvej inštancie sa v prvom rade
zameral na preskúmanie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie potreby
dočasnej úpravy a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu a listinných

dôkazov, ktoré žalobca priložil k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyvodiť
potrebu dočasnej úpravy ani osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z výpisu z listuvlastníctva vyplýva, že žalobca je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Tri Háje Krupá“
v podiele 39/120 z 9788 m2 t.j. 3181,1 m2, pričom celková výmera poľovných pozemkov v poľovnom
revíri je 29555698 m2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov

predstavuje u žalobcu v percentuálnom vyjadrení spolu 0,01 %. Súd by pritom mal zakázať
absolútne žalovanému výkon práva poľovníctva, a to vo vzťahu k celému uznanému poľovnému revíru
„Tri Háje Krupá“. Proporcionalita následku a príčiny by za neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy a dôvodnosti nároku nebola dodržaná a nariadením predbežného opatrenia by došlo
k neprimeranému obmedzeniu žalovaného. Súd zároveň vzal na zreteľ i závažný následok spojený

so zákazom práva poľovníctva a to skutočnosť, že obsahom práva poľovníctva nie je len samotné
poľovníctvo, ale aj starostlivosť o zver, najmä jej kŕmenie a tiež že výkon práva poľovníctva má svoj
význam aj v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie škody na poľnohospodárskych plodinách atď).
Riziko vzniku škody teda nehrozí zo strany žalovaného, ale práve naopak, ku škode by mohlo viesť
nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Súd je toho názoru, že nie je nevyhnutné do skončenia
veci samej nariadiť úplný zákaz výkonu poľovníctva podľa napadnutej zmluvy, ktorej platnosť sa má

posudzovať vo veci samej a preto návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

2. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Odvolanie odôvodnil tým,
že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby uznesenie zmenil tak, že jeho
návrhu vyhovie. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
možnou nezákonnosťou zvolania a priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z toho

vyplývajúceho možného protiprávneho nadobudnutia užívacieho práva k poľovnému revíru a tieto
vôbec neskúmal. Žalobca má za to, že z tvrdení obsiahnutých v návrhu, ako aj z príloh k nemu
pripojených osvedčil pravdepodobnosť nezákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov, nenaplnenia základných zákonných náležitostí listiny prítomných a z toho vyplývajúcej
nepreskúmateľnosti listiny prítomných, ako aj pravdepodobnosť následnej neplatnosti zmluvy o užívaní

poľovného revíru. Okrem vyššie uvedeného podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil existenciu
naliehavého právneho záujmu na dočasne úprave pomerov.

3.Uznesenímč.k.27C/61/2015-86zodňa06.mája2015 súdprvejinštancievýrokomI.zamietol
návrh žalobcu zo dňa 16.03.2015 na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane žalobcu. Výrokom

II. súčasne rozhodol, že doručením písomného oznámenia osôb uvedených vo výroku napadnutého
uznesenia, že vstupujú do konania o predbežnom opatrení vedeného na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 27C/61/2015 ako vedľajší účastníci na strane žalobcu, nenastali účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva týchto osôb. Rozhodnutie výrokom I. odôvodnil tým, že žalobca podaním zo dňa
16.03.2015, ktoré bolo odvolaním voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, oznámil súdu, že v prípade nepripustenia týchto osôb ako ďalších
účastníkov na strane žalobcu do konania, predkladá súdu oznámenie týchto osôb o ich vstupe do
konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie v
tom čase platného a účinného § 216 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, §
97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Nakoľko citované ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. výslovne

vylučuje možnosť pristúpenia ďalších účastníkov do odvolacieho konania, z tohto dôvodu súd prvej
inštancie návrh žalobcu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania zamietol. Pokiaľ ide o
oznámenie osôb uvedených v podaní žalobcu zo dňa 16.03.2015, doručenom súdu dňa 17.03.2015,
ktoré oznámenie bolo priložené k uvedenému podaniu žalobcu, že tieto osoby vstupujú do konania ako
vedľajší účastníci na strane žalobcu, súd má za to, že doručením tohto písomného podania nenastali

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva týchto osôb v konaní o nariadenie predbežného opatrenia pred
začatím konania. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom
konaní. Ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Vedľajší

účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcťzvíťaziťvsporeniektorémuzúčastníkov(spornýchstrán).Pritomtretiaosobasastávavedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého
z účastníkov. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom samôže naplniť jeho zmysel a účel, preto jej vstup do konania nie je prípustný v každom konaní. „Pomoc v
spore“ niektorému z účastníkov sa môže naplniť zásadne len v sporovom konaní, to však neplatí napr.
pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, pretože „pomoc v spore“

sa môže najskôr prejaviť, až keď bude podaný návrh na začatie konania vo veci samej. Tretia osoba
ako vedľajší účastník môže preto vstúpiť až do konania vo veci samej, a to kedykoľvek od okamihu
jeho začatia. V posudzovanom prípade konanie vo veci samej ešte nezačalo, pričom vychádzajúc
z povahy nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vedľajšie účastníctvo pred začatím
konania je vylúčené.

4. Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku II. napadli odvolaním podaným v zákonnej
lehote žalobca, V. L. (konajúci sám za seba a za splnomocniteľov uvedených v uznesení súdu prvej
inštancie) a Ing. G. K. (konajúci sám za seba a za splnomocniteľov uvedených v uznesení súdu prvej
inštancie). Odvolanie odôvodnili tým, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá možnosť konať
pred súdom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancienaďalšiekonaniealeboabyuzneseniezmeniltak,žejehonávrhuvyhovie.Uviedli,ženemožno
súhlasiť s právnym názorom súdu, že vedľajší účastníci nemôžu mať zo samotnej povahy konania o
nariadenie predbežného opatrenia právny záujem na výsledku konania. Zo samotnej povahy inštitútu
predbežnéhoopatreniavyplýva,žekonanieonariadeniepredbežnéhoopatrenia jebezprostredne

späté s predpokladom podania žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, ktorej predmetom má byť
súdna ochrana ich poškodených práv, ktoré boli dočasne ochránené predbežným opatrením, a teda je
bezprostredne späté s konaním vo veci samej.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným

subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal obe napadnuté
rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste

napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutých uznesení, konaní im predchádzajúcich, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých
uznesení, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dostatočne podrobne odôvodnil svoje rozhodnutia, pričom poukázal na príslušné, v tom čase účinné

zákonné ustanovenia. Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza
nasledovné:
a) k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 27C/61/2015-29 zo dňa 25. februára 2015.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného
opatrenia), ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania poľovného revíru Tri

Háje Krupá do rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení návrhu uviedol, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Tri Háje Krupá. Dňa 25.06.2014
sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovníckeho revíru, následne bola dňa
21.7.2014 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru, zastúpenými splnomocnencami a
žalovaným podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru a dňa 24.11.2014 bol podpísaný Dodatok č.

1 k zmluve. Žalobca považuje Zmluvu o užívaní poľovného revíru v znení Dodatku č. 1 za neplatnú,
jednak z dôvodu spornosti zákonnosti procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov,
z dôvodu nedostatku oprávnení dvadsiatich šiestich účastníkov hlasovať na zhromaždení vlastníkov v
rozsahu uvedenom v notárskej zápisnici a v listine prítomných, a jednak z dôvodu následnej neplatnosti
splnomocnenia udeleného splnomocnencom, na podklade ktorého mala byť zmluva za vlastníkov
poľovných pozemkov poľovného revíru podpísaná. Žalobca tiež uviedol, že návrhom vo veci samej má

v úmysle domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy a neplatnosti na zhromaždení vlastníkov prijatých
uznesení.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru zhodnému
so záverom súdu prvej inštancie, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov z obsahu spisu nevyplynula.

Konanie o nariadení bezodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) nie je konaním vo
veci samej, súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie bezodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie. Žalobca však má procesnú povinnosť osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Žalobca túto svoju procesnú povinnosť nesplnil - v návrhu uvádza tvrdenia o porušení zákonných noriem
majúcich za následok neplatnosť úkonov, tieto tvrdenia môžu byť predmetom dokazovania vo veci

samej, ak bude podaná žaloba. Z týchto tvrdení však nie je možné vyvodiť skutočnú naliehavú potrebu
upraviť pomery medzi účastníkmi. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhovel.

14. b) k odvolaniu voči výroku II. uznesenia č. k. 27C/61/2015-86 zo dňa 06. mája 2015.

15. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že nenastali účinky vedľajšieho účastníctva osôb
uvedených vo výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom
sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a to je zásadne len v sporovom konaní, čo neplatí pre konanie o

nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že
v predmetnej veci sa konanie vo veci samej ešte nezačalo, pričom vychádzajúc z povahy nariadenia
predbežného opatrenia pred začatím konania vedľajšie účastníctvo pred začatím konania je vylúčené.
Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (účinný od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníctva zanikol a bol zakotvený nový inštitút

intervencia, ktorý je upravený odlišne ako do 30.06.2016 v tom čase platnom Občianskom súdnom
poriadku.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, odvolacie námietky
sú nedôvodné.

17. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie podľa
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom vplnomrozsahuanekonalzaňuzákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisovorovnakomzaobchádzaní aoochranepreddiskriminácioualeboodborovouorganizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).