Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713202607.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K.
X. (toho času už plnoletý), nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, na čas do plnoletosti zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, aktuálne právne zastúpený
advokátomJUDr.PetromBelicom,sosídlomJ.,T.X,aS.C.X.,nar.XX.X.XXXX,bytomumatky,vkonaní
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka
C. X., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Belicom,
so sídlom J., T. X; otec K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G., J. XXX, právne zastúpeného advokátom

Mgr. Hubertom Weisom, so sídlom C., E. B. B. X, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na základe odvolania K. X. a matky
C. X. proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/69/2013-953 zo dňa 17. júna 2015 v spojení s
doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 22P/69/2013-997 zo dňa 21. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o uloženípovinnostiotcasúčinnosťouod19.2.2013do4.9.2014platiťvýživnénaK.X.,nar.XX.X.XXXX,
v sume 450 eur mesačne a na maloletého S. C. X., nar.

XX.X.XXXX, v sume 300 eur mesačne;
o nevzniknutí dlhu na výživnom za obdobie od 19.2.2013 do 30.11.2013 vo vzťahu k K. X.;
o dlhu na výživnom na K. X. za obdobie od 1.12.2013 do 4.9.2014 v sume 2.864 eur;
o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku uplatneného nároku;
o zastavení konania vo zvyšku uplatneného nároku na čas od 5.9.2014.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výrokoch o nevzniknutí dlhu na výživnom za obdobie od 19.2.2013
do 30.11.2013 vo vzťahu k S. C. X. a o dlhu na výživnom na S. C. X. za obdobie od 1.12.2013 do

4.9.2014 tak, že
dlh na výživnom na S. C. X. za obdobie od 19.2.2013 do 4.9.2014 v sume 2.194,78 eur je otec p
o v i n n ý od doručenia rozsudku splácať k rukám matky v splátkach po 250 eur mesačne vždy do
konca kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

M e n í rozsudok okresného súdu v časti výroku o splácaní dlhu na výživnom za obdobie od 1.12.2013

do 4.9.2014 na K. X. tak, že
dlh v sume 2.864 eur je otec p o v i n n ý od doručenia rozsudku splácať k rukám K. X. v splátkach po
350 eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi s účinnosťou od 19.2.2013 do 4.9.2014 povinnosť
platiť mesačné výživné na (toho času už plnoletého) K. v sume 450 eur a na maloletého S. C. 350 eur

mesačne a vo zvyšku uplatneného nároku návrh matky zamietol. Vychádzal z toho, že (aj s poukazom
na predošlé rozhodnutie odvolacieho súdu) nie je dôvod upraviť vyživovaciu povinnosť za dobu dlhšiu
než od podania návrhu a zároveň z toho, že rozsudok o rozvode manželstva rodičov nadobudol
právoplatnosť dňa 5.9.2014. Nadväzne „obmedzil“ svoju rozhodovaciu činnosť (práve) na obdobie od
19.2.2013 do 4.9.2014.
2. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania okresný súd ustálil, že mesačné výživné vo výške 450 eur

a 300 eur je odôvodnené reálnymi potrebami detí (obaja synovia sa, okrem iného, venujú pomerne
nákladnému športu - ľadovému hokeju) a skutočnosťou, že v silách matky nie je výraznejším spôsobom
prispievať na ich výživu bez následného zadlžovania. Matka vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým
osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o domácnosť, v ktorej deti žijú, a najmä v roku 2014 i znášaním
hlavnej finančnej ťarchy zabezpečenia celkovej výživy detí. V otcových možnostiach - napriek tomu,

že v určitom čase rozhodného obdobia bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie - bolo platiť vyššie
uvedené výživné; ktorú úvahu okresný súd podrobne vysvetlil.
3. Nadväzne jednotlivo vymedzil, v akom rozsahu otec v rozhodnom čase plnil vyživovaciu povinnosť k
(v danom období) maloletým synom a uzavrel, že jeho dlh na výživnom vo vzťahu k K. predstavuje sumu
2.864 eur a vo vzťahu k S. C. 1.909,33 eur. Tieto nedoplatky na výživnom uložil - počnúc právoplatnosťou

rozsudku-otcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo350eur,resp.250eur zročnýchvždydoposledného
dňa kalendárneho mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok. Okresný súd konštatoval, že v období
od 19.2.2013 do 31.5.2013 dlh na výživnom nevznikol, pričom konkrétne označil plnenia zo strany
otca, ktorými prispieval na výživu synov a ktoré (minimálne) zodpovedajú súdom určenému výživnému.
Taktiež v období od júna do novembra 2013 dlh nevznikol, lebo podľa vyjadrení oboch rodičov v danom

čase otec na výživu prispieval sumou rešpektujúcou napadnuté súdne rozhodnutie, t.j. 450 eur, resp.
300 eur mesačne. Doplňujúcim rozsudkom okresný súd výslovne konštatoval, že v období od 19.2.2013
do 30.11.2013 dlh na výživnom nevznikol.
4. Samostatným výrokom zastavil konanie vo zvyšku uplatňovaného nároku na čas od 5.9.2014, lebo
s konaním o rozvode (ktoré medzi rodičmi prebieha mimo rámec súdenej veci) je spojené konanie (aj)

o určení výživného na čas po rozvode, ktoré konanie vytvára prekážku litispendencie pre prejednávanú
vec. S poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali samostatné (argumentačne však totožné)

odvolania toho času už plnoletý K. a matka, ktorí sa alternatívne domáhali jeho zmeny tak, že otec
bude povinný dlh na výživnom za obdobie od 19.2.2013 až do 4.9.2014 na K. v sume 5.274,64 eur
a na S. C. v sume 3.516,42 eur splácať mesačne po 350 eur resp. 250 eur počnúc dňom 17.6.2015,
alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom okresný súd bude povinný zaoberať sa
dlhom na výživnom po 19.2.2013 a jeho zročnosťou od doručenia, nie až od právoplatnosti rozsudku.

Za správne určenú označili výšku mesačného výživného, ale namietali nesprávny výpočet dlhu na takto
určenom výživnom. Nesúhlasili s tým, že otec platil sumu 450 eur, resp. 300 eur už od júna 2013; takto
postupoval až od augusta 2013 (ale len do novembra daného roku). Odvolatelia predovšetkým tvrdili, že
výživné predstavuje osobné právo maloletého dieťaťa a za plnenie výživného nie je možné považovať
plnenia otca v súvislosti s uhrádzaním nákladov na bývanie matky, v ktorej v spoločnej domácnosti žili i

synovia, keďže zákon výslovne zakazuje akékoľvek započítanie výživného s inou pohľadávkou (v tomto
prípade s pohľadávkou matky). V danej spojitosti vytýkali okresnému súdu i nepreskúmateľnosť jeho
záverov. S poukazom na § 162 ods. 1 O.s.p. odvolatelia zdôrazňovali, že rozsudky odsudzujúce na
plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, a teda povinnosť splácať dlh na výživnom nemala byť
viazaná (až) na právoplatnosť rozsudku.

6. Otec i kolízny opatrovník zostali v odvolacom konaní nečinní.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom § 65 CMP, z ktorého
dôvodu prieskumu podliehal rozsudok okresného súdu ako celok a nielen vo výrokoch bezprostredne

napadnutých odvolaním a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.3 CSP a § 2 ods. 1 CMP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
vo výrokoch o určení „bežného“ výživného, o výške dlhu na výživnom na K. (vrátane konštatovania o
jeho nevzniknutí v období od 19.2.2013 do 30.11.2013), o zamietnutí návrhu o zvyšku a o zastavení

konania na čas po 5.9.2014 a podľa § 388 CSP zmenil vo zvyšnej časti tak, ako je konštatované vo
výroku tohto rozsudku.

8. Okresný súd náležite (čiastočne aj v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu) zisťoval tak rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletých detí, ako i rozsah

schopností a možností na strane otca. Určená výška „bežného“ výživného 450 eur a 300 eur dôsledne
rešpektuje jednotlivé jeho zistenia. Predmetnú výšku v plnej miere akceptujú obaja rodičia i toho času
plnoletý K.; odvolatelia ju výslovne označili za správne určenú a otec odvolanie ani nepodal. Nadväzne,
krajský súd ako vecne správny potvrdil dotknutý výrok i s ním bezprostredne spojený výrok o zamietnutí
návrhu matky vo zvyšku uplatneného nároku; t.j. v časti prevyšujúcej určenú výšku a tiež v časti o
zamietnutí návrhu na určenie výživného za obdobie od 1.1.2013 do 18.2.2013 - do podania návrhu.

9. Obdobne krajský súd potvrdil výrok o zastavení konania. Svojou podstatou ide o tzv. konštatačný
výrok a vyjadrenie zákonného dôsledku nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
rodičov, s ktorým konaním je obligatórne spojené aj konanie o výživnom k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Hoci sa nejedná o prekážku litispendencie (už skôr
začatého konania) v pravom slova zmysle, nekonanie o výživnom na čas po rozvode je vecne správnym

stanoviskom okresného súdu.

10. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou, čo znamená, že subjekt výživou povinný (v súdenej
veci otec) je povinný plniť túto povinnosť bez ohľadu na to, či bolo/je vydané súdne rozhodnutie
ukladajúce mu takúto povinnosť. Uvedené sa deje úplne bežnou formou, kedy povinný subjekt poskytuje

výživou oprávnenému subjektu jednotlivé hmotné plnenia (potraviny, oblečenie, hygienické potreby a
pod.), alebo hradí výdavky spojené s uspokojovaním potrieb výživou oprávnenej osoby (náklady na
vzdelávanie, voľnočasové aktivity, bývanie, zdravotno-rehabilitačnú starostlivosť a pod.). Samozrejmou
súčasťou vyživovacej povinnosti je i osobná starostlivosť, ktorej bezprostredné formy sa pri vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom menia (predovšetkým) v závislosti od veku dieťaťa.

11. Pokiaľ výživou povinná osoba prispievala, resp. uspokojovala jednotlivé potreby dieťaťa aj bez
existencie súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné na dané plnenia prihliadať pri vymedzení nedoplatku
výživného, ak dôjde k súdnemu určeniu výživného spätne. Nejedná sa pritom len o spätné určenie
výživného priamo predpokladané zákonom (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), ale aj o tzv. faktické spätné

určenie (od podania návrhu) spočívajúce v plynutí času nevyhnutného na ukončenie súdneho konania.
Výrok súdneho rozhodnutia znejúci tak, že „výživou povinná osoba je povinná od ... prispievať na
výživu výživou oprávnenej osoby k rukám ...“, teda neznamená, že sa úplne prehliadnu všetky plnenia
poskytnuté výživou povinnou osobou v rozhodnom čase, t.j. od podania návrhu do dňa rozhodovania
súdu. Naopak, je nevyhnutné akceptovať dotknuté plnenia, či už poskytnuté bezprostredne výživou

oprávnenej osobe, alebo uhradením platby spojenej s aktivitami a potrebami výživou oprávnenej
osoby, vrátane eventuálnych platieb poskytovaných osobe, ktorej (neskôr) je výživou oprávnená osoba
(maloletý) zverená do osobnej starostlivosti. V čase, keď výživou povinná osoba dotknuté plnenia
poskytovala,plnilatotižsvojuzákonnúpovinnosťaneskôrvydanésúdnerozhodnutiedeklarujúcespätne
jej konkrétne číselné vymedzenie spolu s určením prijímateľa výživného znamená „len“ to, že sa posúdi,

či už poskytnuté plnenia rešpektovali (eventuálne i prekročili) súdom stanovenú výšku, alebo je potrebné
rozhodnúť o povinnosti „doplatiť“ zameškané výživné, keďže bolo fakticky plnené v nižšom rozsahu.
Inými slovami, to, že výživou povinný subjekt neplnil v čase, keď ešte nebolo vydané súdne rozhodnutie,
vyživovaciu povinnosť podľa takéhoto (neskoršieho) rozhodnutia, neznamená, že by svoju vyživovaciu
povinnosť (sčasti alebo aj úplne) už nemohol splniť.

12. Akceptovanie úvahy (minimálne) naznačovanej odvolateľmi, podľa ktorej nie je vo veciach výživného
na maloleté deti prípustné prihliadať na žiadne plnenia poskytnuté zo strany výživou povinnej osoby
okrem tých, ktoré poskytla k rukám osoby, do ktorej osobnej starostlivosti boli deti (neskôr) zverené,
môže viesť k neprijateľným dôsledkom. Súdne konanie nevyhnutne prebieha počas určitého časového

úseku, v ktorom by reálne mohlo nastať ohrozenie výživy maloletého dieťaťa. Osobitne v konaniach,
v ktorých otázka subjektu, ktorému budú deti zverené do osobnej starostlivosti, nie je vyriešená (čo je
práve v namietanom období od 19.2.2013 do 31.5.2013 aj prípad súdenej veci), je daná dôvodná obava,
že dotknutý subjekt nebude poskytovať na výživu maloletého dieťaťa žiadne plnenia. Ak následne - povydaní rozsudku určujúceho výšku výživného - sa na plnenia poskytnuté od podania návrhu (eventuálne
i spätne pred ním) do rozhodnutia súdu neprihliadne, musel by totiž výživou povinný subjekt za už
uplynuté obdobie platiť výživné v podstate opakovane.

13.Vsúdenejveci,osobitnevnamietanejčasti,idepráveotakútosituáciu;t.j.čiotecvobdobíodpodania
návrhu (19.2.2013) do prvotného meritórneho rozhodnutia (3.6.2013), resp. do 31.5.2013 prispel na
výživu (v tom čase oboch maloletých) synov plneniami, ktoré zodpovedajú výške určeného (spätne)
výživného okresným súdom v sume 450 eur na K. a v sume 300 eur na S. C.. Nezodpovedá obsahu

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacia námietka o tom, že okresný súd nezdôvodnil svoj
záver o tom, že (aj) v dotknutom období dlh na výživnom nevznikol. Naopak, okresný súd súvisiacu
úvahuaznejrezultujúcizáverkonkrétnevysvetlil(naktorékonštatovaniaodvolacísúdvkonkrétnostiach
odkazuje), pričom plneniami poskytovanými otcom neboli len plnenia spojené s uspokojovaním jednej zo
základných potrieb maloletých detí, a to bytovej potreby (ktoré plnenia je taktiež potrebné zohľadňovať),
ale aj iné plnenia - platby stravného, nákladov na telefón, poplatky za hokej, vreckové atď. Nadväzne -

rešpektujúc v tomto rozhodnutí vyššie vymedzené východisko - náležite posúdil, či rozsah dotknutých
plnení pokrýva rozsah súdom určeného výživného.
14.VovzťahuksynoviK.plneniaposkytnutéotcomnazákladedobrovoľnéhoabezprostrednéhoplnenia
zákonnej vyživovacej povinnosti dokonca presahujú výšku „bežného“ výživného stanoveného okresným
súdom. V tejto spojitosti krajský súd, zhodne s okresným súdom, zdôrazňuje aj príspevok otca na cestu/

výlet K. do Anglicka v sume 700 eur. Následne možno uzavrieť, že v období od 19.2.2013 do 31.5.2013
otcovi dlh na výživnom na syna K. nevznikol.

15. Čiastočne odlišná situácia je daná vo vzťahu k maloletému S. C.. Okresný súd akceptovateľne ustálil
rozsah plnení poskytovaných otcom v rámci plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti sumou 187,37 eur

mesačne (bývanie, stravné, náklady na telefón), k čomu je nutné pripočítať výživné platené v zmysle
nariadeného predbežného opatrenia v sume 26,65 eur mesačne. V úhrne tak otec vo vzťahu k synovi
S. C. prispieval na jeho výživu v danom období mesačne čiastkou 214,97 eur.
16. Pri závere o existencii alebo neexistencii dlhu za obdobie od 19.2.2013 do 31.5.2013 okresný súd
však nedôsledne opakovane pripočítal k danej sume plnenia otca súvisiace s uspokojovaním bytovej

potreby (strana 3 a 4 rozsudku okresného súdu) - 131,02 eur mesačne. Pokiaľ by k uvedenej nepresnosti
nedošlo, je zrejmé, že otcom poskytnuté plnenia boli nižšie ako súdom určené výživné 300 eur mesačne.
Celkovo za dané obdobie ide o sumu 285,45 eur (za 3 mesiace rozdiel medzi sumou 300 eur a 214,97
eur; t.j. 3 x 85,03 = 255,09 + pomerná časť za 10 dní mesiaca február 2013 - 30,36 eur).

17. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie odvolateľov o tom, že otec výživné v určenom rozsahu (450
eur + 300 eur) plnil až od mesiaca august 2013. Prihliadol pritom predovšetkým na jednoznačné
vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 20.3.2014 (č.l. 445), ktorá po poučení ako účastník konania
výslovne vypovedala, že „...musím uviesť, že otec v júni až novembri 2013 mi posielal výživné v sume
750 eur, teda tak, ako bolo určené rozhodnutím JUDr. Jamriškovej“. Uvedené vyjadrenie bolo vykonané

v prítomnosti (vtedajšej) právnej zástupkyne matky a korešpondovalo taktiež s postojom otca. Matka a
ani už plnoletý K. v odvolaniach neuviedli žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
predmetnú výpoveď matky, eventuálne aspoň ozrejmiť možnú (zásadnú) nezrovnalosť v jej výpovedi.
Na základe konštatovaného je zrejmé, že dlh na výživnom otcovi nevznikol vo vzťahu ani k jednému zo
synov za obdobie od 1.6.2013 do 30.11.2013. Z daného titulu krajský súd potvrdil výrok o nevzniknutí

dlhu na výživnom na K. v (celom) období od 9.2.2013 do 30.11.2013.

18. Vo vzťahu k maloletému S. C. krajský súd zmenil výrok o nevzniknutí dlhu v danom období, pričom
„zlúčil“ tento zmenený výrok s výrokom o dlhu na výživnom za obdobie od 1.12.2013 do 4.9.2014 do
jedného výroku týkajúceho sa dlžného výživného za celé rozhodné obdobie - od 19.2.2013 do 4.9.2014.

19. Výška dlhu na výživnom na maloletého S. C. za obdobie od 1.12.2013 do 4.9.2014 bola okresným
súdom určená správne - 1.909,33 eur (rozdiel medzi platbou 180 eur a určeným výživným 300 eur v
mesiaci december 2013 + rozdiel medzi určenou platbou 300 eur a poskytnutými sumami k rukám matky
80 eur v období mesiacov január až august 2014 + pomerná časť rozdielu dotknutých platieb za 4 dni
mesiaca september 2014 - 29,33 eur). K uvedenej čiastke je nutné pripočítať vyššie vymedzený rozdiel

(nepresnosť) za obdobie 19.2.2013 do 31.5.2013 - 285,45 eur, v dôsledku čoho celkový dlh na výživnom
na maloletého S. C. zodpovedá sume 2.194,78 eur.20. Odvolateľom je nutné prisvedčiť, že rozsudky vo veciach výživného sú predbežne vykonateľné, t.j.
vykonateľné doručením bez ohľadu na ich právoplatnosť (§ 162 ods. 2 O.s.p., aktuálne výslovne § 44
CMP), ktorý záver sa vzťahuje aj na už zročné výživné. V danej spojitosti krajský súd zmenil rozsudok

okresného súdu vo vzťahu k maloletému S. C. i v tejto otázke a uložil otcovi dlh na výživnom splácať
od doručenia rozsudku. Výška splátky - 250 eur mesačne - nebola účastníkmi konania namietaná;
naopak, odvolateľka/matka výslovne požadovala takýto rozsah postupného plnenia dlhu na výživnom.
Zároveň uvedené zodpovedá v konaní ustáleným schopnostiam a možnostiam otca, ako i odôvodneným
potrebám maloletého.

21. Obdobne krajský súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o splácaní dlhu otca na výživnom
na už plnoletého K., keď taktiež predmetný dlh - 2.864 eur - je otec povinný platiť už od doručenia
(tohto) rozsudku. Rovnako v danom prípade ponechal okresným súdom stanovenú výšku splátky (350
eur mesačne), ktorá nebola rozporovaná žiadnym z účastníkov. Vo vzťahu k dlhu na výživnom na oboch
synov krajský súd vyslovil, že pokiaľ otec nesplní, čo i len jednu splátku, bude/je veriteľ oprávnený

požadovať splatenie celého (v danom čase aktuálneho) dlhu.

22. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dotknutý výrok sa týka tak konania pred súdom prvej inštancie,
ako i pred odvolacím súdom.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.