Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Cb/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314229434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314229434.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: P. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E., č. XXXX, proti žalovanému: Miroslav
Tvarožek, s miestom podnikania 925 51 Šintava č. 608, IČO: 32 365 659, o zaplatenie 5551,65 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5551,65 eura spolu s úrokom z omeškania a náhradou
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť LKW TOP logistic,
s.r.o., IČO: 46 360 735, Nitra, Štúrova 27) faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.2.2014, splatnou dňa
30.3.2014 fakturoval žalovanému prepravné náklady súvisiace s prepravou spočívajúce s využívaním
tankovacej karty a viakarty v celkovej sume 6113,40 eura. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.6.2014,
splatnou dňa 7.7.2014, v sume 5034,- eur fakturoval žalovanému sankcie za nevymenené palety. Z
faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6113,40 eura zostala neuhradená časť vo výške 517,65 eura, nakoľko

v zostávajúcej častí (5595,75 eura) došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa 28.2.20l4 (v sume
5422,95 eura) a dňa 15.4.2014 (v sume 172,80 eura) k započítaniu pohľadávky, ktorú voči nemu mal
žalovaný. Celková dlžná suma je tak vo výške 5 551,65 eura.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2014 postúpil pôvodný veriteľ (obchodná
spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o.) pohľadávku na postupníka - žalobcu - spoločnosť BMH Finance
s.r.o. so sídlom v Oščadnici, o čom bol žalovaný informovaný zo strany postupcu listom zo dňa

15.10.20l4.

3.Dňa1.12.2015súdvydaluzneseniepodč.k.XXCb/XX/XXXX-XX,právoplatnédňa19.2.2016,ktorým
vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania (strany) na strane žalobcu tak, že do konania namiesto
doterajšieho žalobcu vstúpil na strane žalobcu P. M., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E., č. XXXX.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 2.10.2015 tak, že nie je

si vedomý povinnosti uhradiť vyššie uvedenú sumu, nakoľko voči firme LKW TOP logistic s.r.o. a jej
právnemu nástupcovi firme BMH finance s.r.o. mu nevznikol žiadny záväzok, žalovaný vystavil faktúry
č. XXXXXX dňa 10.2.2014 a č. XXXXXX dňa 21.2.2014. Voči týmto faktúram a doloženým dokladom
ako aj vratným lístkom z paliet žalobca nemal žiadne námietky.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrami a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o. vystavila žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX, ktorou fakturovala žalovanému náklady vrátane manipulačných poplatkov súvisiacich

s využívaním Routex karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 29.1.2014 do 28.2.2014, so
splatnosťou 30.3.2014, na sumu 6113,40 eura.

8. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť LKW TOP logistic, s.r.o. vystavila žalovanému faktúru
č. XXXXXXXXXX, ktorou fakturovala žalovanému náklady za 279 nevymenených paliet vrátane
manipulačného poplatku, so splatnosťou 7.7.2014, na sumu 5034,- eur.

9. Žalovaný vystavil právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o. faktúru
č. XXXXXX, ktorou mu vyfakturoval dňa 10.2.2014 objednávku v celkovej výške 5345,46 eura, so
splatnosťou ihneď.

10. Žalovaný vystavil právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti LKW TOP logistic, s.r.o. faktúru č.
XXXXXX, ktorou mu vyfakturoval dňa 21.2.2014 objednávku v celkovej výške 4389,- eur, so splatnosťou
ihneď.

11. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom

na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

12. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

13.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

14. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).15. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 264 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na
obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore
s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
(2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami

tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

Podľa § 265 ObZ, Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu.

Podľa § 269 ods. 2 ObZ, Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. V zmysle ustanovenia § 269 je dôležité rozlišovať a) zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku
ako zmluvné typy, b) zmluvy nepomenované (inominátne). Právna úprava obchodných záväzkových
vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť

viazaný možnosťou použiť len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku
alebo v inom zákone (napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu
bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú
jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Ustanovenie § 269 ods. 2 ObZ nadväzuje na odsek 1
a v podstate len deklaruje to, čo vyplýva zo skutočnosti, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou

platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú
možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené; pôjde o zmluvy
inominátne. Ustanovenie odseku 2 ustanovuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby inominátna
zmluva bola uzavretá. Ide o dostatočné určenie predmetu záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa
na vznik záväzku, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov. V praxi sa

často vyskytujú zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv, ale prax ich často využíva. Z uvedeného
vyplýva,žeoznačeniezmluvy,resp.jejnázovniejerozhodujúci,alevždyrozhodujeobsahsamejzmluvy.
Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že
zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné
časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený

predmet záväzku.

17. Strany sporu uzatvorili pravdepodobne nepomenovanú zmluvu, ktorej existenciu nespochybnil ani
žalovaný, avšak súd na základe skutkových tvrdení žalobcu v žalobe nemohol preskúmať obsah
záväzkov a len samotné predloženie dvoch faktúr ako listinných dôkazov nemohlo viesť k jednoznačným

záverom súdu o opodstatnenosti či neopodstatnenosti žalovanej sumy. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu), navyše v spojení s vyjadrením žalovaného zo dňa
2.10.2015 sa javí, že žalovaný správne namietal neexistenciu pohľadávky žalobcu, nakoľko žalobca
nijakým spôsobom nenamietal tvrdenia žalovaného obsiahnuté v tomto vyjadrení, ani sa nedostavil na
pojednávanie, na ktorom by mohol vysvetliť prípadné nezrovnalosti. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods.

2 CSP). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP) skutkových
tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových
okolnostiach.Európskysúdpreľudsképrávavosvojomrozhodnutíz27.apríla2010vprípadeHudáková
proti Slovenskej republike poukázal na to, že princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho
konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná

možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst - Huber proti Švajčiarsku, z 18. februára
1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky, koncept spravodlivého
súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné stranymusia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj
zoznámiťsasovšetkýmidôkazmiapripomienkami,ktorébolipredložené,scieľomovplyvniťrozhodnutie
súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods.

59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti
od špecifických okolností predmetného prípadu [pozri Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods.
26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008; citované z
uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Cdo 16/2012].

19. Keďže žalovaný reagoval na žalobu tak, že poprel nárok žalobcu a žalobca už v ďalšom nereagoval
na tvrdenia žalovaného, súd posúdil tvrdenia žalovaného ako pravdivé, navyše s poukazom na
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu (vznik záväzkového vzťahu, nepreukázanie zápočtu,
nepopretie tvrdení žalovaného) súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a hoci bol žalovaný v konaní úspešný,
súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.