Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/573/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206811
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:2614206811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o.advokátskakanceláriasosídlomDr.Vl.Clementisa10,Bratislava,protižalovanému:Y.ozaplatenie
sumy 360,94 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131,94 € s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo
sumy 131,94 € od 28.06.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.07.2014 doručil žalobca pôvodne Okresnému súdu Senica žalobný návrh, ktorým
sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 360,94 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 360,94 € od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb,
poplatkov a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí verejných
služieb č. C., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy
vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb

žalobcu, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. Žalovaný pri uzavretí dodatku
k zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia J white za
kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou 229,- €. Žalobca v dodatku k
zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorá je vyššia ako dohodnutá zmluvná pokuta a tiež
časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
za obdobie od februára 2013 do apríla 2013, preto si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na

zaplatenie sumy 131,94 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 13.06.2013 žalovaný nereagoval, sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočne
stanovenej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalobca časť pohľadávky v sume 9,36 € odpísal,
preto si túto čiastku žalobca neuplatňuje. Jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu
na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 131,94 € a z nároku na zaplatenie sumy 229,- €
uplatnenej titulom zmluvnej pokuty, spolu 360,94 €. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania vo výške
5,5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o

pokonávku, t. j. odo dňa 28.06.2013 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielkuprostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal 16.11.2015. Podľa §
470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Počnúc účinnosťou C.s.p. dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo
so žalovaným.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednáva-
nia. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej

tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.07.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento
skutkový a právny stav.

6. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. C. zo dňa 09.02.2013 (ďalej len
„zmluva“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a
žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická
osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za

účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe
„nekonečný SMS, MMS balík, TV v mobile, zákaznícka zóna, orange chat, clip, klasik, roaming- bez
blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu“ s programom „Maximum 2“. SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve bol dňa 09.02.2013 medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho

programu „Maximum 2“ na SIM karte (bod.1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji mobilného telefónu /
telekomunikačného zariadenia zn. Sony Xperia J white so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá

svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný zvolený účastnícky program (bod 2.3 d/ dodatku) a
bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby bod 2.3 e/ dodatku). Žalovaný si bol v zmysle dodatku

(bod 2.5) vedomý, že MT mu je predávaný za kúpnu cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že že žalovaný sa zaviazal užívať
služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku hlavne podľa bodu 2.3 a 2.4 dodatku by,
vzhľadom na poskytnutú zľavu. spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónneho zariadenia)

V prípade, že žalovaný v dobe viazanosti poruší niektorú z povinností uvedenej v bode 2.3 (povinnosť
riadneavčasplatiťcenuzaslužby,zotrvaťvzmluvnomvzťahu podobuviazanosti,užívaťbezprerušenia
služby prostredníctvom SIM karty, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred
uplynutím doby viazanosti), dojednali si účastníci povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 229,- €, pričom pokiaľ dôjde k porušeniu povinností v období posledných

šiestich mesiacov pred uplynutím viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať. V
dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí verejných služieb.

7. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou
č. 5196785381 splatnou 11.03.2013 v sume 77,12 €, faktúrou č. 5200427747 splatnou 08.04.2013 v

sume 59,- € a faktúrou č. 5204083469 splatnou 09.05.2013 v sume 5,18,- €. Súčet vyúčtovaných služieb
predstavuje sumu 141,30 € ( č. l. 17-20 spisu). Z tejto ceny služieb si žalobca uplatnil sumu 131, 94 €.

8. Pokusom o pokonávku zo dňa 13.06.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradupohľadávky z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb (141,30 €) a zmluvnej pokuty
(229,- €) najneskôr do 25.04.2013 ( č. l. 16 spisu).

9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

11. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

12. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za
službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na
neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

13. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45dní po dni splatnosti.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušeniazmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných
služieb v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby

v ním zvolených programoch služieb. Predmetné zmluvy možno charakterizovať ako spotrebiteľské
zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právne vzťahy
založené zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z dokazovania ďalej vyplýva, že

žalovaný využíval služby žalobcu, pričom cenu poskytovaných služieb spolu celkom vo výške 131,94 €
žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,94
€ ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Keďže žalovaný je v omeškaní
s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 131,94 € od 28.06.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal

súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 28.06.2013 predstavovala
0,5 % ročne (0,5 % + 5% = 5,5 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,5
% ročne.

24. V prevyšujúcej časti čo do sumy 184,- € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie

uvedených dôvodov.

25. Po vykonanom dokazovaní súd prišiel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 229,- €
s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných
povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti a nedodržanie doby

viazanosti) dojednal žalobca a žalovaný v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zmluvnú
pokutu v sume 229 €. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je skutočnosť, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté

v spornej zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené
na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti

preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, tedaani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na

dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol
náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

26. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú
sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď

v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na
jeho začiatku (v dodatku je riešené zníženie zmluvnej pokuty len v období posledných 6 mesiacov
viazanosti) . Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či
nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako

neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto
ukončenie ani nemusí nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu
za nesplnenie povinností, ku ktorým sa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Pritom je zrejmé,
že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné

faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom
dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu,
preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že
zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch
zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu, ktorým užívateľ služby

príma. Prípadná predajná cena mobilného telefónu a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie
primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo preto povinnosťou žalovaného zaplatiť rozdiel týchto cien a je len
na obchodnej politike žalobcu, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu mobilného telefónu súd
pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času
po uzavretí zmluvy nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je

dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských
zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu.Nazákladeuvedenéhosúduplatnenúzmluvnúpokutuspolusjejpríslušenstvomznejpovažoval

za nedôvodnú.

27. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.06.2011 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd mal potom za to, že § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb, teda v
tomto prípade i navrhovateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom právoplatne vyhlásená
za neprijateľnú s tým, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.

28. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol úspešnejšížalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 360,94
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 131,94 € t.j. 36,55 %, žalovaný v časti o zaplatenie

sumy 229,- € t.j. 63,45 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo
na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 26,90 %.

33. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu
mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.