Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/289/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409211931
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4409211931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľky: T. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpená JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom Nové Zámky,
Björnsonova 2, proti odporkyni: B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., J. M. M. XX, zastúpená
JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. mája 2012, č. k. 5C/196/2009-279, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 157,45
eura právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Ernestovi Botkovi, advokátovi so sídlom Nové Zámky,
Björnsonova 2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaným v Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nové Zámky na LV č. XXX
pre kat. úz. P. ako parc. č. 1283/49 - záhrady o výmere 547 m2 a parc. č. 1283/116 - zastavané
plochy a nádvoria spolu s nadstavbou rodinného domu so súp. č. XXX o výmere 457 m2 a toto

vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, ktorej zároveň uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni protihodnotu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.400 eur do 15 dní
po právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania
vo výške 1.384,06 eura, do rúk jej právneho zástupcu do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zistený skutkový
stav, na základe čoho dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, pretože k mimosúdnej dohode
spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

nedošlo a navrhovateľka nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v
3-inách k celku a odporkyňa v podiele 1-iny k celku. Rovnako súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti
pôvodne v celosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27. 05. 2003 medzi predávajúcimi U. U., Y.
M., M. Q. a F. U. st. nadobudla navrhovateľka v celosti za dohodnutú kúpnu cenu 450.000 Sk, ktorú
predávajúcim riadne zaplatila v podieloch na nich pripadajúcich, t.j. po 112.500 Sk. V čase uzatvárania
tejto kúpnej zmluvy F. U. st. (manžel odporkyne) ako jeden z podielových spoluvlastníkov zatajil, že

na jeho spoluvlastnícky podiel sa vedie exekučné konanie, pretože jeho podiel bol založený viacerými
veriteľmi, z ktorého dôvodu napokon jeho spoluvlastnícky podiel nebol na navrhovateľku zavkladovaný,
v dôsledku čoho sa navrhovateľka stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3-ín. Spoluvlastnícky
podiel F. U. st. dražbou nadobudol jeho syn F. U. ml., ktorý darovacou zmluvou zo dňa 09. 01. 2009 N827/2009 daroval svoj 1-inový podiel svojej matke B. U., t. j. odporkyni. Súd napokon tiež zistil, že F. U.
st. protihodnotu vyplateného spoluvlastníckeho podielu 112.500 Sk navrhovateľke nevrátil, v dôsledku
čoho podala voči nemu trestné stíhanie a tento bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu

a právoplatne rozsudkom OS Nitra, sp. zn. 5T/72/2007 odsúdený. Vychádzajúc z týchto zistení, ako aj
zo záverov znaleckého posudku vo veci ustanoveného znalca G.. P. S. č. 81/2001 o tom, že predmetná
nehnuteľnosť, ktorej trhová hodnota je 13.600 eur nie je vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov
reálne deliteľná, súd dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci treba po zrušení podielového
spoluvlastníctva účastníkov toto vyporiadať podľa druhého zákonného spôsobu, a to prikázaním veci za

náhradu. Pri svojom rozhodovaní o tom, ktorému zo spoluvlastníkov prikáže predmetnú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva súd okrem zákonných hľadísk - veľkosť podielov a účelné využitie veci prihliadol
aj na to, že navrhovateľka nehnuteľnosť od jej kúpy v roku 2003 zveľadila v dobrej viere, že jej celá
patrí a vlastne len pre správanie sa jedného z odpredávajúcich spoluvlastníkov sa opäť dostala do
podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľku zároveň súd zaviazal vyplatiť odporkyni protihodnotu jej
spoluvlastníckeho podielu (1-ina) vo výške určenej súdnym znalcom, t.j. v sume 3.400 eur, do 15 dní

po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní
úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 150 eur a
trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu vo výške 123,50 eura + 6,95 eura režijný paušál + 19%
DPH (24,80 eura); podanie žaloby vo výške 123,58 eura + 6,95 eura režijný paušál + 19% DPH (24,80
eura), nemeritórne pojednávanie v dňoch 10. 06. 2010 vo výške 30,90 eura + režijný paušál 7,21 eura +

19% DPH vo výške 7,24 eura, 15. 10. 2010 vo výške 30,90 eura + režijný paušál 7,21 eura + 19% DPH
vo výške 7,24 eura, 04. 01. 2011 vo výške 123,58 eura + režijný paušál 7,41 eura + 20% DPH vo výške
26,20 eura; 21. 02. 2010 v sume 123,58 eura + režijný paušál 7,41 eura + 20% DPH vo výške 26,20
eura, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16. 11. 2010 vo výške 123,58 eura + režijný paušál 7,41
eura + 20% DPH vo výške 26,20 eura; nemeritórne pojednávanie dňa 09. 02. 2012 vo výške 30,90 eura

+ režijný paušál 7,63 eura + 20% DPH vo výške 7,70 eura; pojednávanie 19. 03. 2012 a 14. 05. 2012
á 123,58 eura + režijný paušál 7,63 eura + 20% DPH vo výške 26,24 eura, čo je spolu suma 1.384,06
eura, ktorú povinnosť musí odporkyňa splniť do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v prípade úspechu si
uplatňuje náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote. Vytýkala
súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie a to, že súd nebral do úvahy jej
tvrdenia a návrhy, výlučne vychádzal len z tvrdení navrhovateľky bez toho, aby svoje závery adekvátne
odôvodnil. Tvrdila, že súd sa nezaoberal ani jej argumentáciou, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné

spôsobom, aký navrhla, a to rozdelenie nehnuteľností alebo prikázanie nehnuteľností jej za náhradu v
sume 30.000 eur, ktoré by navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel zaplatila. Rovnako sa nezaoberal
ani majetkovým rozdelením nehnuteľností, vypracovaným geodetom P. W. a jeho vyjadrením, ako
aj znaleckým úkonom č. 77/2012, vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľností G.. L. M., z ktorých jednoznačne

vyplýva, že nehnuteľnosti, ktorých podielové spoluvlastníctvo je predmetom zrušenia a vyporiadania sú
reálne deliteľné a je ich možné účelne a dobre rozdeliť spôsobom v podstate zhodným s jej návrhom.
Tvrdila, že súd odôvodnil nemožnosť reálnej deľby nehnuteľností výlučne znaleckým posudkom G.. S.,
z ktorého výpovede na pojednávaní však nevyplynulo vylúčenie možnosti reálnej deľby nehnuteľností,
len také riešenie neodporučil. Vyslovila názor, že pri reálnej deľbe nehnuteľností je podstatné len to, či

je možné nehnuteľnosti rozdeliť tak, aby mohli byť samostatne zapísané do katastra nehnuteľností, k
čomu je potrebné vyjadrenie geodeta a ním vypracovaný geometrický plán. Jediným vyjadrením geodeta
v tomto konaní je vyjadrenie P. W., ktorý vypracoval plán možného rozdelenia nehnuteľností, a teda
potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné medzi účastníkov podľa veľkosti ich podielov.
Tvrdenie súdu v tom zmysle, že v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností by účastníci zotrvali v

susedskom vzťahu, čo vzhľadom na narušenosť vzťahov by mohlo viesť k problémom a negatívne
ovplyvniť susedské spolužitie, považovala len za hypotetickú úvahu, ktorou sa súd podľa jej názoru ani
nemal v danom konaní zaoberať, pretože takéto dohady nemôžu mať vplyv na rozhodnutie v konaní.
Trvala na svojom tvrdení, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné tak, aby sa zachovala ich funkčnosť a
účelnosť využitia s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a

preto podľa jej názoru mal súd zrušiť podielové spoluvlastníctvo a toto vyporiadať reálnym rozdelením,
teda podľa prvého zákonného spôsobu. K hodnote jej spoluvlastníckeho podielu 3.400 eur uviedla,
že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo navrhovateľku zaviazal vyplatiť jej takúto sumu, keď v
znaleckom posudku G.. S. bola uvedená aktuálna hodnota nehnuteľností sumou 22.700 eur, z čohopotom hodnota jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje sumu 5.675 eur. Za nesprávne považovala
tvrdeniesúduvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,žeposudkomG..S.zistilaktuálnutrhovúhodnotu
nehnuteľností v hodnote 13.600 eur a z toho vo vlastníctve navrhovateľky podiel 3-iny predstavuje

hodnotu 10.200 eur a vo vlastníctve odporkyne hodnotu 3.400 eur, pretože znalec stanovil hodnotu
nehnuteľností na 13.600 eur v stave v roku 2003, a nie k súčasnému stavu. Súdu tiež vytýkala, že
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že údajné a nepreukázané investície navrhovateľky nie
je možné zohľadniť, pretože tieto boli vykonané ešte predtým, ako sa navrhovateľka stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou z 20. apríla 2005, zavkladovanou pod V 5184/2004,

teda pred rokom 2005, čo vo svojej výpovedi navrhovateľka aj potvrdila, keď uviedla, že investície
vykonala od roku 2003, keď mala kupovať nehnuteľnosti od p. U.. Mala za to, že uvedené investície
nemožno zohľadniť, pretože F. U. ako jej právny predchodca nadobudol predmetný spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam bez akýchkoľvek tiarch a práv iných osôb príklepom v dražbe. K investíciám
do nehnuteľností naviac uviedla, že aj keď trvá na tom, že tieto boli vykonané pred nadobudnutím
vlastníctva, podľa ust. § 139 ods. 2 OZ druhý spoluvlastník nebol informovaný o zámere navrhovateľky

investovať do nehnuteľností a neexistuje ani dôkaz v tom smere, že druhý spoluvlastník dal na investície
súhlas.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať odporkyňu zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli

právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby vo výške 123,58 eura + režijný paušál 7,63 eura (§ 16
ods. 3 advokátskej tarify) + 20% DPH z poskytnutej hodnoty služby. Uviedla, že na rozdiel od odporkyne
nie je toho právneho názoru, že odporkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom, a nakoniec tieto
svojetvrdeniaodporkyňaanižiadnymspôsobomnerozviedlaanekonkretizovala.Vyslovilanázor,žesúd
prvého stupňa správne vec právne posúdil a použil aj správne ustanovenie právneho predpisu. Čo sa

týka argumentov odporkyne o reálnej deľbe nehnuteľností s poukazom na tvrdenie znalca G.. S. uviedla,
že toto tvrdenie znalca odporkyňa bagatelizuje a relativizuje, pretože znalec len uviedol, že dohodou
spoluvlastníkov je všetko možné. Zdôraznila, že po technickej stránke, teda z hľadiska geodetického je
takmer každý pozemok deliteľný, avšak takou reálnou deľbou pozemku, ako to navrhuje odporkyňa, by
nedošlo len k znehodnoteniu a k znefunkčneniu jej časti pozemku, ale aj pozemku samotnej odporkyne,

pričom je presvedčená, že ani zásady deľby pozemkov a vôbec nehnuteľností, by vytvorenie takejto
novej parcely s takou nepatrnou výmerou v uvedenom prostredí jednoducho neumožňovalo. Zdôraznila,
že v kontexte celého skutkového stavu a najmä toho, čo sporu predchádzalo je tvrdenie odporkyne, t. j.
manželky F. U. st., že by jej vyplatila za prikázané 3-iny jej spoluvlastníckej čiastky na nehnuteľnostiach
sumu 30.000 eur, eskamotérstvo a bluf, pretože takúto sumu by jej odporkyňa nikdy nebola schopná

a ani ochotná vyplatiť. Mala za to, že súd prvého stupňa v tomto smere správne vyhodnotil skutkový
stav, keď vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností v
danom prípade nie je účelné po žiadnej stránke a že takouto reálnou deľbou by ona bola do značnej
miery poškodená, ako aj to, že za daného skutkového stavu je požiadavka odporkyne na prikázanie
jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3-iny bez jej súhlasu neprípustná a to aj s ohľadom na to, že

odporkyňa spochybňuje vykonanie investícií z jej strany a dokonca spochybňuje jej dobromyseľnosť
pri investovaní do jej majetku. Súd preto správne, vychádzajúc zo znaleckého
posudku G.. S., zohľadnil ňou vykonané investície, pričom odporkyňa pri preukázaní opaku, resp. pri
spochybňovaní doby a času vykonávania týchto investícií neuniesla svoje dôkazné bremeno, ktoré
navrhovala a to najmä výsluchy svedkov, ktorí mali preukázať, kedy a v akých časových súvislostiach

boli investície vykonávané. V závere uviedla, že aj napriek tomu, že súd manžela odporkyne zaviazal
vrátiťjejneprávomvyplatenú1-inukúpnejcenyzpredmetnejnehnuteľnosti,tentouvedenúsumudoteraz
nevrátil a ani jej časť, no včas sa zbavil všetkého majetku, takže aj exekúcia v tomto smere pre ňu
nič neprinesie, ba naopak, je nútená U. opätovne vyplatiť už raz kúpenú čiastku nehnuteľností a to v
sume 3.400 eur. Túto skutočnosť odporkyňa nikde nespomína a nemala zábrany od nej ešte raz časť z

pôvodnej kúpnej ceny opätovne získať. Už len s poukazom na dobré mravy, ktoré by mali platiť podľa
Občianskeho zákonníka pri právnych vzťahoch medzi občanmi, by sa mala odporkyňa uspokojiť s tým,
že získa s manželom za už raz predanú nehnuteľnosť opätovne čiastku 3.400 eur.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Tvrdenia odporkyne v podanom odvolaní, že prvostupňový súd sa nezaoberal jej argumentmi o

možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností a ani jej návrhom o prikázaní nehnuteľnosti do jej výlučného
vlastníctva za náhradu 30.000 eur odvolací súd nepovažuje za dôvodné a poukazuje predovšetkým na
znalecký posudok vo veci ustanoveného znalca G.. P. S. zo dňa 10. 09. 2011 (č. l. 182 až 246 spisu) a
jeho výsluch na pojednávaní konanom na prvostupňovom súde dňa 19. 03. 2012, ktoré boli dôležitým
dôkazom pre postup súdu ako pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva
účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti, tak aj pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec

jednoznačne v závere svojho znaleckého posudku uviedol, a rovnako tak aj na pojednávaní, že
predmetné nehnuteľnosti reálne deliteľné nie sú. To znamená potom, že ak prvý zákonný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci nebol možný, správne súd vyporiadal
zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania podľa druhého zákonného spôsobu - prikázaním
veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd

podrobne uviedol (viď strana 4 a 5 napadnutého rozsudku), ktoré hľadiská okrem zákonných - veľkosť
podielov a účelné využitie veci - považoval za rozhodujúce pri svojom rozhodovaní. Odvolací súd sa
s týmito závermi ako vecne správnymi v plnom rozsahu stotožňuje. Rovnako tak za vecne správne
považuje rozhodnutie súdu o výške finančnej protihodnoty podielu odporkyne. Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že navrhovateľka pôvodne kúpnou zmluvou nadobudla celú predmetnú nehnuteľnosť za

dohodnutúkúpnucenu450.000,-Skeštevroku2003,hocihodnotanehnuteľnostíbolapodľaznaleckého
posudku 275.785,-Sk, ktorú aj predávajúcim vyplatila. Len pre správanie jedného z podielových
spoluvlastníkov sa opäť dostala do podielového spoluvlastníctva. Sporným napokon nebolo ani to, že
nehnuteľnosť navrhovateľka od jej kúpy zveľadila, čoho dôkazom je súčasná hodnota predmetných
nehnuteľností, ktorá je podľa znaleckého posudku 22.700 eur. Súd prvého stupňa však správne

rozhodol, keď finančnú protihodnotu podielu odporkyne určil sumou 3.400 eur, teda vychádzal z
hodnoty k roku 2003. Námietky odporkyne o nepreukázaní súhlasu spoluvlastníka investovať, resp.
nepreukázaní informovanosti druhého spoluvlastníka o zámere investovať do nehnuteľností odvolací
súd považuje za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na listinný dôkaz v spise
sa nachádzajúci na č. l. 160, z ktorého vyplýva, že pôvodný spoluvlastník - manžel odporkyne dňa

26. 11. 2007 tieto skutočnosti nenamietal a uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva súhlasí prikázaním nehnuteľnosti navrhovateľke bez finančnej náhrady. K námietke
odporkyne o prikázaní nehnuteľnosti do jej vlastníctva za náhradu odvolací súd len poukazuje na to,
že odporkyňa počas celého konania nepreukázala svoju finančnú pripravenosť takúto náhradu vyplatiť,
len sa navrhovanými svedeckými výpoveďami snažila preukázať, že navrhovateľka do nehnuteľnosti

neinvestovala, čo sa však nepreukázalo. Odporkyňa napokon nepreukázala ani ňou prezentovanú
citovú väzbu k nehnuteľnosti (viď č. l. 162 spisu), keď vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že pôvodní podieloví spoluvlastníci (okrem iných aj jej manžel) ako dedičia ešte pred
predajom nehnuteľnosti navrhovateľke, polovicu záhrady predali inému občanovi - F. S., čo uviedol na
pojednávaní dňa 14. 05. 2012 svedok U. U., švagor odporkyne. Pokiaľ by odporkyňa mala citovú

väzbu (čo nie je zákonný dôvod, na ktorý treba prihliadať), potom jej manžel ako jeden z podielových
spoluvlastníkov mal možnosť predmetnú nehnuteľnosť v celosti alebo v určitom podiele nadobudnúť, a
to buď postupom podľa § 140, alebo 141 Občianskeho zákonníka.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods.
l OSP a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu vo výške 157,45
eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k

odvolaniu zo dňa 28. 09. 2012 (123,58 eura + režijný paušál 7,63 eura + 20% DPH 26,24 eura) podľa §
10 ods. l a 5, § 14 ods.1 a 5, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorú náhradu trov odvolacieho konania uložil odvolacísúd zaplatiť v konaní neúspešnej odporkyni právnemu zástupcovi navrhovateľky v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods. l , § 160 ods. l OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.