Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813212465.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: I. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D. T. U.- Č., Š. B. G. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám.
7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01
Bratislava, o zaplatenie 2729,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 548,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 927,43 eur od 13.03.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 16 %.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2729,13 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2179,03 eur od 13.03.2013 do
zaplatenia a trovy konania.

2.V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.10.2014 č.k. 7C/88/2014-78, ktorým žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1048,49 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
669,11 eur od 13.03.2013 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Predmetný rozsudok nadobudol v 1. odseku výroku právoplatnosť dňa
09.12.2014.

3.Žalobca podal proti predmetnému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol odvolanie. V odvolaní
uviedol, že rozhodnutie súdu 1.stupňa v napadnutej časti je postihnuté vadou nesprávneho právneho
posúdenia, nakoľko sa vôbec nestotožňuje s právnym názorom súdu, že časť nimi uplatneného nároku
bola premlčaná. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih splatnosti

úveru. Zmluvné strany úverovej zmluvy si presne vymedzili konečnú splatnosť úveru pevným dátumom
20.08.2013. Ust. § 103 OZ na právny vzťah založený úverovou zmluvou, ktorá je hmotnoprávne stále
úverom, bez ohľadu na to či bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom, kedy žalovanému bolo
poskytnuté plnenie s pevnou dohodnutou lehotou jeho splatnosti nie je možné použiť. Pokiaľ v úverovejzmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach nejedná sa o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie,
ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Až deň nasledujúci po dátume predčasnej splatnosti úveru
s výzvou na zaplatenie, t.j. 13.03.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti

úveru a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, pričom podporne
poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo 54/2007 zo dňa
17.06.2008. V ďalšom uviedol, že nie je dôvod na použitie Občianskeho zákonníka na právny vzťah
založený úverovou zmluvou ako absolútnym obchodom. Všetky ustanovenie Obchodného zákonníka
majú kogentnú povahu, sú teda záväzné a strany sa od nich nemôžu odchýliť, ani ich dohodou vylúčiť.

Premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu sa tak vzhľadom na charakter a povahu zmluvy
posudzuje výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka s tým, že zároveň uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 27.03.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012. Rozhodnutie súdu 1.stupňa je ďalej postihnuté aj
vadou nezrozumiteľnosti, neurčitosti a nepreskúmateľnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uvádza, že im vznikol nárok len na zaplatenie istiny 13 úverových splátok bez bližšieho rozumného
zdôvodnenia vyčíslenia tejto sumy. Na jednej strane súd 1. stupňa uvádza, že im vznikol nárok na

nepremlčané splátky úveru od 20.12.2010 do 20.08.2013, konkrétne 33 úverových splátok, na druhej
strane konštatuje, že im vznikol nárok len na 13 nepremlčaných splátok. Napadnuté rozhodnutie tak
považujú za nepreskúmateľné. V ďalšom uviedol, že taktiež nesúhlasí s rozhodnutím nepriznať nimi
uplatnené úroky z úveru a poplatkov za správu úveru.

4.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 11.11.2015 č.k. 2Co/43/2015-130 zrušil
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia
nemožno zistiť, či súd prvého stupňa námietku premlčania vznesenú žalovaným prostredníctvom jeho
opatrovníka posudzoval aj v nadväznosti na existenciu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka,

keďže je zrejmé, že ešte právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka, čím sa stal zročným celý dlh žalovaného. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak
súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p.
dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich

nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Tieto požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho je dané rozhodnutie
nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom

za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu.

5.Žalovanému bola pôvodne na zastupovanie v konaní ustanovená opatrovníčka, ktorá vzniesla
námietku premlčania. V ďalšom však ohľadne doručovania zásielky pre žalovaného súd bude už
postupovať podľa § 106 ods. 1 písm. a ) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nejde

o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných
prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti
fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

6.Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním zo dňa 24.10.2014.
Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.05.2015 uviedol, že právne posúdenie súdu
prvého stupňa o aplikácii Občianskeho zákonníka je plne v súlade s právnym poriadkom, nakoľko
žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Záver o tom, že okresný aj
krajský súd na vzťah založený zmluvou o úvere, ktorý je vo výpočte ustanovení § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka, aplikovali ustanovenie Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach,
nie je v rozpore so zákonom ani inými právami žalobcu, vyslovil aj Ústavný súd v Uznesení sp.zn. I.
ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013. K námietke žalobcu, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať
ustanoveniaObchodnéhozákonníkauviedol,žetentoprávnynázorvsúčasnejrozhodovacejpraxisúdov
neobstojí, nakoľko aj keď úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu, na otázku premlčania je
potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ust. Občianskeho zákonníka, ktoré súpre spotrebiteľa výhodnejšie. Opätovne citoval Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013-10
zo dňa 19.06.2013, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp.zn. 3 MCdo 14/2014. V
ďalšom uviedol, že majú za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle tohto ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v
omeškaní aspoň 90 dní. V konaní nemožno považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania
žalovaného s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol písomné vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo
zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s.

voči žalovanému postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené s tým, že zároveň poukázal
narozhodnutiaviacerýchsúdov.Aktívnouvecnoulegitimáciousavedľajšíúčastníkzaoberalajvosvojich
ďalších písomných vyjadreniach.

7.Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
spolu s doručenkami a Oznámenie o postúpení pohľadávky.

8.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.04.2014 prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru
poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere.
žalovaný sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 26.08.2009 vo výške 1700 eur splatiť formou

48 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 50,37 eur s dátumom splatnosti
jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej
splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.09.2009. Dátum splatnosti poslednej mesačnej
splátky úveru k 20.08.2013. K poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca došlo k úprave stavu
úveru tak, že sa od zostatku stavu úveru odpočítali platby na účely zaplatenia úverových splátok

a zároveň došlo k zúčtovaniu riadnych úrokov z úveru vyčíslených zo zostatku úveru na základe
dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 16,3 % ročne a k zúčtovaniu poplatku za správu úveru na ťarchu
úverového účtu v súlade s ust. čl. 5 bod 5.2 úverových podmienok. Na úver žalovaný zaplatil sumu
412,67 eur. V dôsledku omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením platobných povinností
právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.09.2011. Konečný stav zostatku

úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 2179,03 eur. Predmetná suma tak zodpovedá
neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu žalovaný na úhradu úveru nezaplatil žiadnu platbu. Žalobca
sa v tomto konaní voči žalovanému domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 2729,13 eur s prísl.
Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 2179,03 eur, z nezaplatených
riadnych úrokov vo výške 499,27 eur a z nezaplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83

eur. Neuhradená časť úveru vo výške 2179,03 eur pozostáva z nezaplatenej istiny úveru, z riadnych
úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 26.08.2009 do 30.09.2011, ktoré
neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j.
od 26.08.2009 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených riadnych
úrokov vo výške 499,27 eur v špecifikácii postúpenej pohľadávky, tieto predstavujú riadne úroky za

obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 18.02.2013. Nesplatené poplatky
za správu úveru vo výške 50,83 eur predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 01.10.2011 do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 18.02.2013. Spolu s vyjadrením predložil aj výpis obratov
na úverovej zmluve, Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. , Obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a

MIKRO podnikateľom a vyčíslenie pohľadávky žalobcu.

9.V písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že podaním zo dňa 02.04.2014 predložil súdu kompletný položkovitý výpis obratov na úverovej
zmluve s popisom transakcií na úverovom účte, pričom zo tohto výpisu je preukázaná výška

neuhradenej dlžnej sumy úveru vo výške 2179,03 eur s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami.
Predložený výpis obratov na úverovej zmluve s výpočtom výky žalovanej pohľadávky je výstupom z
bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho
je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky
bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa § 39 a nasl. zákona o bankách, práve

v uvedenom výpise, v tzv. „ bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu.
Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky
voči žalovanému. Údaje v ňom sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky
a podliehajú dohľadu T..10.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.10.2014 prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že položky zaevidované vo výpise z úverového účtu pod položkami č. 1- 78,

s dátumom zaúčtovania a dátumom zostatku dňa 27.03.2013 nie sú reálnymi platbami preukázanými
dlžníkom. Jedná sa o odpisové položky zaúčtované právnym predchodcom z dôvodu postúpenia
pohľadávky žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/Ce zo dňa 28.03.2013. Spolu s
týmto podaním doručil súdu aj Všeobecné obchodné podmienky.

11.G. G., Z..G.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 26.08.2009 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0562724262 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1700 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 50,37 eur a to v 48 mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.08.2013,

pričomúrokovásadzbapredstavovalakudňupodpisuzmluvy16,30%ročnearočnápercentuálnamiera
nákladov 23,20 %.

12.Podľa čl. II. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými
sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením,

za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

13.V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

14.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú
všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s
bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.

15.VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený. V rozsahu, v akom
sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým
produktom líšia od ustanovení VOP, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy ( čl. 1 bod
1.3 a 1.4 VOP ).

16.Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť

a zaplatiť úroky.

17.Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

18. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o
úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, dohodli
sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu. Na
základe tejto skutočnosti vznikne na účte klienta nepovolené prečrpanie a klient je povinný okamžite
vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

19.Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).20.V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej
čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania ( vrátane)

až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky ( vrátane).

21. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať

splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka
určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

22. Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné,
nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči

klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči
nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

23. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 adresovaným žalovanému spoločnosť G.
G.Z., Z..G.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.

Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 23.04.2013.

24.Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.02.2013
adresovaným žalovanému, postupca G. G.Z. Z..G.. oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP a preto Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 18.02.2013 vyhlásila

mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň
ho vyzval k splateniu sumy 2946,98 eur spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia.
Oznámeniesavrátilopôvodnémuveriteľovidňa19.03.2013soznačenímzásielkaneprevzatávodbernej
lehote.

25.Z výpisu obratov na úverovej zmluve nachádzajúcej sa na čl. 35- 38 spisu vyplýva pohyb na
predmetnej úverovej zmluve.

26.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2016 uviedol, že Civilný sporový poriadok pojem „ vedľajší
účastník“ nepozná a preto postavenie občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka v tomto spore k

30.06.2016 zaniklo. Tu súd poukazuje za potrebné uviesť to, že vedľajší účastník na strane žalovaného
vstúpil do konania v čase, kedy bolo účinné znenie OSP, ktoré nevyžadovalo ako podmienku takého
vstupu súhlas účastníka, na strane ktorého do konania vstupuje a preto použitím ust. § 470 ods. 2 prvá
veta, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované, pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom.

27.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

29.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

30.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

31.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

34.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

35.Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

36.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

37.Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

38.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

39.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

40.Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

41.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.42.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

44.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45.V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby savylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

46.Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

47.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48.V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

49.Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

50.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

51.Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

52.Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.08.2013.

Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

53.Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní
niektorú zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby,
teda splátky splatné po 25.11.2010, žaloba bola podaná dňa 25.11.2013. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.12.2010, teda 33 splátok.

54.Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

55.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitýcieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

56.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

57.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

58.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej

právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

59.Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 16,30 % ročne.
60.Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
61.Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2009) činila úrok 12,95
% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto

výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.
62.V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk)
mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99
eur predstavuje sumu 48,38 eur ( výška splátky 50,37 eur - poplatok 1,99 eur ), z ktorej splátka istiny

predstavovala sumu 35,42 eur a splátka úroku z úveru sumu 12,96 eur. Keďže žalobca má nárok na
33 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po 20.12.2010
každá v sume 48,38 eur, súd vyčíslil pohľadávku z úveru vo výške 1596,54 eur. Keďže žalovaný bol v 1.
odseku rozsudku č.k. 7C/88/2014-78 zo dňa 10.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014
zaviazaný na zaplatenie sumy 1048,49 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie doplatku sumy, na

ktorú žalobcovi vznikol nárok, teda na zaplatenie 548,05 eur ( 1596,54 - 1048,49) a čo do zvyšku žalobu
zamietol.

63.Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke
poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.

64.Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

65.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.66.Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

67.Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

68.Vdanejprávnejvecisajednáopoplatok,ktorýmalbyťdojednanýajednotlivézložkysastalisplatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania

o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako
klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť

žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako
spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako

veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníka nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať
záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom
predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré

spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovanému zrejme nebol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu a ani nemal prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda
jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného
potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

69.Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania a preto mu vznikla
povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1596,54 eur, od 13.03.2013
( deň nasledujúci po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti ) do zaplatenia. Keďže však žalovaný bol v 1. odseku rozsudku č.k.
7C/88/2014-78 zo dňa 10.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014 zaviazaný aj na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 669,11 eur, zaviazal ho súd na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne už len zo sumy 927,43 eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy,
z ktorej žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 1596,54 eur a sumy vo výške 669,11
eur, z ktorej bol rozsudkom č.k. 7C/88/2014-78 zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania. V čase omeškania
bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,75% p.a. a úrok z omeškania tak

predstavuje výšku 8,75 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
70.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71.O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda v časti o zaplatenie 1596,54
eur, čo predstavuje úspech 58% a neúspech 42%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po
odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 16 %.
72.Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu

trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Žalovanému, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, nevznikol nárok na náhradu trov
konania a teda nevznikol ani vedľajšiemu účastníkovi, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.73.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

74.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.