Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112200511.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa P. V.,

O.. XX.X.XXXX, V. X. Č..X, XXX XX P. proti odporcovi V.K.J. s.r.o., so sídlom Buzulucká 6, 040 22
Košice, IČO: 36 750 051, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou, JUDr. Martin Staroň so sídlom
v Prešove, Hlavná 89, 080 01 Prešov v konaní o vyplatenie odstupného vo výške 671,22 EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 671,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z tejto sumy od 20.6.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Odporca je povinný z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 40 EUR
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 9.1.2012 domáhal zaplatenia dlžnej mzdy resp.
odstupného do času od skončenia pracovného pomeru bez uvedenia dlžnej sumy, ktorý návrh neskôr

upresnilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdu21.3.2012tak,žeodporcajepovinnýzaplatiťmuodstupné
v sume 671,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.4.2010 do zaplatenia s
odôvodnením, že jeho priemerná čistá mesačná mzda bola počas pracovného pomeru 335,61 EUR a
teda výška dvojnásobného mesačného odstupného je 671,22 EUR. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 6.11.2008 nastúpil na pozíciu Špecialista predaja s miestom výkonu pobočka O. F. v
Prešove (K. U. P.) na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou
dobou, pričom jeho pracovnou náplňou bol predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, starostlivosť o

predajňu, sklad a iné. Problémy v práci začal mať až od času, kedy odporca im nanútil dovolenky od
13.6.2009 do 30.6.2009 s dôvodu zmien obchodných podmienok od dodávateľa ADN spol. s.r.o.. Po
skončení dovolenky nastúpil do práce a výpoveď dostal v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Zákonníka práce
z dôvodu rušenia prevádzky O. F. v Prešove s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť
od 1.4.2010. Po skončení výpovednej doby mu zo strany zamestnávateľa nebolo vyplatené odstupné
aj napriek tomu, že opakovane žiadal ekonomické oddelenie o vyplatenie odstupného. Odporca ani na
opakované výzvy kladne nereagoval dňa 4.1.2011, preto navrhovateľ požiadal Inšpektorát práce Košice

o prešetrenie tejto záležitosti dňa 11.2.2011. Na základe výsledku šetrenia podal žalobu na tunajší súd.

Odporcovi bola žaloba doručená 30.5.2012. K žalobe sa vyjadril dňa 12.6.2012 v tom zmysle, že
odporca uplatnenú sumu vo výške 671,22 EUR neuznáva, pretože všetky nároky navrhovateľa sú vcelom rozsahu vysporiadané a urovnané a to tak, že v práci navrhovateľa pre odporcu sa vyskytli vady,
ktoré spôsobili škodu odporcovi, za ktorú z dôvodu zavineného porušenia svojich pracovných povinnosti
zodpovedá navrhovateľ, v dôsledku čoho si odporca započítal svoj nárok na náhradu škody proti

navrhovateľovi ako zamestnávateľovi s nárok na odstupné, čím došlo k zániku vzájomných pohľadávok
v momente, kedy sa tieto stretli. Preto navrhol žalobu zamietnuť a nahradiť mu trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
vyjadreniami účastníkov, právneho zástupcu, ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový

stav:

Dňa 6.11.2008 navrhovateľ ako zamestnanec a odporca, ako zamestnávateľ uzavreli Pracovnú zmluvu s
nástupom navrhovateľa do práce od 6.11.2008 na pozíciu Špecialista predaja s miestom výkonu P. P., X.
X/A na dobu neurčitú so skúšobnou dobu 3 mesiace za dohodnutú mzd 331,94 EUR mesačne, splatnú
vždy 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Dňa 27.3.2009 podpisom oboch zmluvných strán došlo k zmene

pracovnej zmluvy tak, že od 1.3.2009 sa zmenili mzdové podmienky, teda z mesačnej mzdy prechod
na hodinovú mzdu 2,074 EUR/h a z rovnomerného rozvrhnutia pracovného času na nerovnomerné
rozvrhnutie pracovného času (krátky a dlhý týždeň.

Dňa 15.3.2010 odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru s odôvodnením zrušenia

prevádzky O. F. v Prešove podľa § 63 ods.1 písm.a) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou
lehotou, s tým, že navrhovateľovi vyplatí odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce.

Ako vyplýva zo zápočtového listu navrhovateľ bol zamestnaný v dobe 6.11.2008- 31.5.2010 u odporcu
na pozícií Špecialista predaja.

Listom zo dňa 3.9.2010 navrhovateľ požiadal inšpektorát práce o riešenie problému s nevyplatením
odstupného jeho zamestnávateľom.

Zo záverov Protokolu o inšpekcii práce Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10.2.2011 vyplýva, že

zamestnávateľ tým, že ku dňu prerokovania protokolu nevyplatil navrhovateľovi odstupné, porušil § 76
ods. 5 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce, na základe čoho mu Inšpektorát práce Košice nariadil
odstrániť zistené nedostatky v stanovenej lehote a ďalej postupovať v medziach zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce v platnom znení.

Ako vyplýva z odpovede odporcu zo dňa 5.1.2010 navrhovateľovi, obchodná spoločnosť odporcu sa v
dôsledku nezavinených udalostí dostala do nepriaznivej finančnej situácie platobnej neschopnosti, ktorá
jej znemožnila uhradiť faktúry, ktorých zaplatenie požaduje navrhovateľ, preto odporca uviedol, že pokiaľ
sa zmenia okolnosti týkajúce sa platobnej neschopnosti obchodnej spoločnosti pokúsi sa ihneď splniť
svoj záväzok v celom rozsahu, alebo aspoň čiastočne.

Napojednávanídňa25.9.2014navrhovateľnavrholuzavretiezmierutak,abymuodporcazaplatil671,22
EUR bez úrokov z omeškania, ale s náhradou trov konania. Vo svojej výpovedi uviedol, že odporca
mu odstupné nevyplatil po riadnom skončení pracovného pomeru. K problémom, o ktorých hovoril
odporca uviedol, že okrem jednej skutočnosti, problém s odporcom žiaden nemal, bolo to písomné

napomenutie z dôvodu, že prevádzka mala byť otvorená nepretržite 12 hodín a on prerušil predaj a
odišiel na toaletu, avšak na iné pochybenia alebo na spôsobenie škody odporcovi svojou činnosťou si
nepamätal. Poukázal na to, že naopak, odporca ako zamestnávateľ vedome porušil Zákonník práce,
nakoľko ho nechal pracovať aj 12 hodinové smeny. Uviedol, že podľa neho bol s ním odporca ako
zamestnávateľ spokojný, nakoľko ho povýšil na vedúceho predajne, a od decembra 2009 ho ustanovil

svojím asistentom a tiež mu zveril dozor nad prevádzkou v Dunajskej Strede, pričom za to nepoberal
žiadne špeciálne príplatky. Po celý čas sa navrhovateľ preto domnieval, že s pánom Ing. Juhásom
vychádzal korektne.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 25.9.2014 sa návrhu zmieru nevyjadrila, avšak naďalej

namietala nárok navrhovateľa, nakoľko odporca tvrdí, že výkon navrhovateľa bol vadný, že bol zistený
poškodený tovar, preto navrhla výsluch konateľa spoločnosti.

Podľa výplatných pások navrhovateľa :- za mesiac 12/2008 za odpracovaných 20 dní bola čistá mzda 559,98 EUR,
- za mesiac 1/2009 za odpracovaných 176 hodín bola čistá mzda 357,55 EUR,
- za mesiac 2/2010 za odpracovaných 121 hodín bola čistá mzda 277,40 EUR.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 19.1.2015 uviedol, že v upozornení, ktoré mu bolo doručené
ohľadne porušenia pracovnej disciplíny zo strany odporcu, mu nikdy neuviedol žiadnu škodu, nakoľko
v upozornení sa iba uvádza, že „navrhovateľ bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny na
nedodržiavanie bodu 6 Pracovnej zmluvy uzavretej 6.11.2008, pričom ho zamestnávateľ upozorňuje na

nedodržanie pracovných postupov t.j. na nevypĺňanie týždenných predajov na F. S..O..F.F. Z., Ž. pri
opakovanom porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou
podľa § 63 Zákonníka práce“, pričom nikde nie je žiadna zmienka o spôsobení finančnej škody. Ďalej
uviedol, že bod č.6 Pracovnej zmluvy definuje, že pracovník je povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať osobne, svedomite a riadne práce pridelené podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase, riadiť sa pritom pokynmi svojich vedúcich pracovným poriadkom, organizačným poriadkom

predpismi o bezpečnosti ochrane a práce, zdravie pri práci a inými predpismi vzťahujúcimi sa na
prácu ním vykonávanú, zachovávať pracovnú disciplínu. K tomuto uviedol navrhovateľ, že skutočne
došlo z jeho strany k porušeniu bodu č.6 z dôvodu pracovnej vyťaženosti načo bol upozornený, avšak
nebol nikdy oboznámený s tým, že by toto spôsobilo odporcovi nejakú finančnú alebo hmotnú škodu.
Napokon jednalo sa o nevyplnenie týždenných predajov, ktoré mali len informatívny charakter, ako

štatistika predaja a spätná odozva pre spoločnosť O., pričom všetky predaje boli riadne evidované
na základe predaja cez pokladničný systém FLEXIS, po predaji vyradením zo skladovej evidencie a
v mesačnej inventarizácií majetku, takže odporca mal vďaka k skladovému hospodárstvu a on-line
prístupu k pokladničnému systému úplný a kompletný prehľad o skladových zásobách pohybu, majetku
na základných sériových číslach ako aj o predaji, preto navrhovateľ odmietol tvrdenie odporcu, že

porušenie pracovnej disciplíny v tomto smere mohlo spôsobiť odporcovi finančnú alebo hmotnú škodu.
A túto škodu ani pri skončení pracovného pomeru nijako neuvádzal, neoznámil a nežiadal ani žiadne
vyplatenie žiadaného finančného plnenia alebo škody.

Právny zástupca odporcu písomným podaním doručeným súdu 13.2.2015 poukázal na skutočnosť,

že dňa 27.11.2009 vykonal odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa kontrolný deň na pracovisku
navrhovateľa a to predajňa O. X. D. U. Prešov, tzv. mistery shopping na základe čoho bolo zistené,
že navrhovateľ porušil svoje pracovné povinnosti a spôsobil odporcovi ako zamestnávateľovi škodu vo
výške 750 EUR, čo je podrobne rozpísané v zázname škodovej komisie zo dňa 30.11.2009. Preto keďže
sa jednalo o vzájomnú pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, vykonal odporca vzájomný zápočet

pohľadávok t.j. pohľadávka navrhovateľa na odstupné voči pohľadávke odporcu na náhradu škody a
súčasne vzniesol námietku započítania oproti žalovanej sume, avšak len ako obranu, čo do výšky
žalovanej sumy nie ako vzájomnú žalobu.

Zo záznamu škodovej komisie v spoločnosti u odporcu zo dňa 27.11.2009 v zložení Ing. Vlastimil Juhás

konateľ spoločnosti a G. L.Á. Ú. spoločnosti, vyplýva, že bola prerokovaná škoda, ktorá vznikla tým, že
zamestnanec P. V. svojim nedbalým prístupom k plneniu pracovných povinností neplnil pracovné pokyny
zamestnávateľa a nebol na pracovisku v pracovnom čase podľa pokynov zamestnávateľa, že prevádzka
bola zatvorená viackrát denne a že zákazníci prišli pred predajňu a do predajne sa nedostali, nemohli si
zakúpiť požadovaný tovar, čím vznikla zamestnávateľovi škoda v sume 750 EUR, t.j. v hodnote dvoch

kusov mobilných telefónov, o ktoré mali v danom čase zákazníci záujem.

Na pojednávaní dňa 17.2.2015 právny zástupca odporca uviedol, že nenamieta výšku odstupného
671,22 EUR, ale dôvodnosť nároku.

Na pojednávaní dňa 19.5.2015 navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že nebol prítomný na pracovisku
po vykonaných kontrolách, ale naopak, robil dvanástky a keďže prestávky boli určené okolo 12:00 hod
na poludnie a potom až neskôr večer, tak ak medzitým si potreboval odskočiť na WC, musel opustiť
pracovisko a zatvoriť predajňu, pretože WC sa nachádzalo na druhej strane obchodného domu a nedalo
sa to inak riešiť, o čom bol odporca ako zamestnávateľ oboznámený. Uviedol však, až do skončenia

pracovného pomeru a ani potom, mu odporca nič podobné nevytýkal.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 19.5.2015 vzniesol kompenzačnú námietku do výšky
žalovanej sumy titulom náhrady škody voči zamestnancovi, ktorú konštatovala škodová komisia, ktorázasadala buď v ten istý deň, keď vznikla škoda alebo deň nasledujúci po vzniku škody vždy v Košiciach
a o výsledku bol navrhovateľ oboznámený ústne na pracovisku v Prešove, avšak žiadne potvrdenie o
tom nie je.

Podľa § 76 ods.1 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010
zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v
§ 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých

istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej
päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods.5 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010 odstupné
vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u

zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na
výplate odstupného inak.

Podľa § 32 a nasl. zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010 práva a
povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v zákone a to

1. dohodou o sporných nárokoch,
2. uspokojením nároku,
3. uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené,
4. smrťou zamestnanca,
5. prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v
Zákonníku práce uvedený taxatívne, a teda iným, ako v Zákonníku práce uvedeným spôsobom,
práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a
zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky z pracovno-
právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné

namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania
(kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z., z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje
pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou
(pozri napr. rozsudok Krajského súdu sp. zn. 14Co/316/2012 z 26.02.2013, ďalej Rč 60/2002 „Nárok
z pracovnoprávnych vzťahov nemožno účinne započítať ani voči pohľadávke, ktorá by sama osebe

mohla z dôvodov započítania zaniknúť, alebo aj R 14/1979 „Zákonník práce nepozná inštitút započítania
(kompenzácie), ako ju upravuje § 96 Občianskeho zákonníka (poznámka: teraz § 580). Svoje
pohľadávky voči pracovníkovu musí teda organizácia uplatniť žalobou a nie započítacou námietkou“).

Okrem uvedeného, subsidiárna pôsobnosť občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti

Zákonníka práce je zakotvené v § 1 ods. 4 Zákonníka práce v tomto znení: „Ak tento zákon v prvej
časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka"; Táto subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka znamená, že to čo Zákonník práce
neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti, t.j. v § 1 až § 40, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, t.j. ustanoveniami §§1 až 122 Občianskeho zákonníka. A nakoľko inštitút

započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom, ako aj dohodou je obsiahnutý v prvej hlave
8. časti Občianskeho zákonníka, t.j. v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna
pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje.

Na základe toho súd neakceptoval nárok odporcu na kompenzáciu náhrady škody do výšky žalovanej

sumy voči nároku navrhovateľa na zaplatenie odstupného.

Navrhovateľovi tak vznikol právny nárok na poskytnutie odstupného pri skončení pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko výpoveď zamestnávateľa bola zamestnancovi
doručená dňa 30.3.2010 a výpovedná doba uplynula dňa 31.5.2010. Výška odstupného v sume 671,22

EUR nebola medzi účastníkmi sporná, preto súd žalobe v tejto časti bez ďalšieho vyhovel.

Ustanovenie § 76 ods. 5 Zákonníka práce upravuje spôsob výplaty odstupného. Za prioritný Zákonník
práce považuje spôsob, aký si zmluvné strany vzájomne dohodnú, tento spôsob má prednosť predzákonnou pracovnoprávnou úpravou odstupného. V prípade, že si zmluvné strany vzájomne neupravia
spôsob výplaty odstupného pri skončení pracovného pomeru, tak platí postup upravený v §76 ods.
5 Zákonníka práce, podľa ktorého odstupné pri skončení pracovného pomeru vypláca zamestnávateľ

po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom zamestnávateľom u
zamestnávateľa na výplatu mzdy.

K omeškaniu dochádza, ako vyplýva zo subsidiárneho použitia ustanovenia § 517 ods. 1 OZ vždy až
uplynutím doby (termínu) splatnosti.

Ak teda bola medzi účastníkmi tohto konania dohodnutá splatnosť mzdy k 20. dňu kalendárneho
mesiaca,takažtýmtodňomsaodporcadostaldoomeškaniasozaplatenímodstupného,anietak,akoto
požadoval navrhovateľ, dňom 1.4.2010. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 9% ročne z dlžnej sumy 671,22 EUR od 20.6.2010 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo
výške 9% ročne z dlžnej sumy 671,22 EUR od 1.4.2010 do 19.6.2010 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na uvedené súd uznal nárok navrhovateľa na vyplatenie odstupného po skončení pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce za dôvodný, preto žalobe vyhovel, okrem úroku
z omeškania za obdobie od 1.4.2010 do 19.6.2010.

Podľa §2 ods.1 z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa §5 ods.1, písm.h) z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká v ostatných
prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila

v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ súdny poplatok do vyhlásenia rozsudku nezaplatil, v zmysle
zásady úspechu zaviazal súd odporcu na jeho zaplatenie a to na účet Okresného súdu Košice I vo výške
40 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v úroku z omeškania),
patrila by mu náhrada trov konania v plnej výške, avšak nakoľko navrhovateľovi v konaní žiadne trovy
konania nevznikli (nezaplatil súdny poplatok za návrh), súd mu ich náhradu, rovnako ako odporcovi (ale
z dôvodu neúspechu v konaní) nepriznal.

Vzhľadom na zrušenie termínu pojednávania na 4.3.2014 z dôvodu, že navrhovateľ sa pojednávania
nezúčastnil súd uznesením č.k.: 38Cpr/1/2012-57 zo dňa 17.3.2014 rozhodol o tom, že navrhovateľ je
povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martin Staroň sumu 100 EUR do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. §147a ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ sa voči tomuto rozhodnutiu súdu odvolal dňa 1.4.2014 a žiadal toto uznesenie súdu zrušiť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.