Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1053/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205556
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313205556.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s. r. o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 865 421, proti žalovanej: S. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H., F. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 529,74 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/302/2013-51 zo dňa 19. marca 2015
a o následnom čiastočnom späťvzatí žaloby, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti zmenkového úroku nad výšku
0,06 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo z v y š n e j napadnutej zamietajúcej časti a v časti

náhrady trov konania strán sporu, z r u š u j e a vec mu v týchto častiachv r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo svojom podaní: „Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktoré doručil súdu
dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 529,74 EUR z titulu zmenkovej
sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 529,74 EUR za obdobie od 17.4.2009 do
zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 529,74 EUR za obdobie od 1.7.2009 do zaplatenia a z

titulu zmenkovej odmeny v sume 1,77 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 3.12.2008 a vyššie uvedených podmienok.
Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v
zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal

rozsudkom.

2. Zhora uvedeným napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancie vo veci rozhodol tak, že podanú žalobu (žalobcu) zamieta a súčasne o trovách konania
účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov (strana sporu) nemá
právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie (oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu), citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch (článok I. §
75, § 11, § 5 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1), citované ustanovenie § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Z. z.) a ustanovenie § 132 OSP (Občianskeho súdneho
poriadku-zákonč.99/1963 Z.z.)tým,žežalobcompredloženúzmenkuvzmysleust.§33ods.2zákona

č. 191/1950 Z. z. považoval za neplatnú, ex offo, v dôsledku čoho podanú žalobu zamietol a v konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si svoj nárok na náhradu trov konanianeuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Neplatnosť predloženej zmenky
skonštatoval jednoznačne na základe toho, že je rozporná so zákonom o zmenkách v časti určenia
splatnosti zmenky. Popri údaji určujúcom splatnosť vistazmenky pri predložení sa vyskytuje ďalšia

doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu a to údaj určujúci
konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j. jeden konkrétny deň a to 03. decembra
(2008 + 4 roky) 2012. Ak ide o zmenku splatnú na videnie a zároveň obsahuje zmenečné prehlásenie
určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto
neplatná, pre neurčité stanovenie splatnosti, nie je riešený vzájomný vzťah týchto doložiek vo vzťahu

k splatnosti, keď nie je možné ani konštatovať medzi týmito dvomi doložkami vymedzujúcimi splatnosť,
že spolu súvisia, sú vo vzájomnom vzťahu, resp., že by mali na seba nadväzovať. Podľa súdu je tak
zrejmé, že sú tu dve vlastné samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky, čo nemožno riešiť ani
na základe tzv. moderačného práva súdu, keď by bola popretá podmienka rigoróznosti zmenky a došlo
by takýmto postupom k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom. Nemožno neprihliadať teda ku
skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane

v rámci abstraktnosti záväzku, výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak,
ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Názor, v zmysle ktorého uvedené
doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, resp.
akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, súd považuje za účelový a v rozpore so znením § 34
ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania

je cezhraničný spor v zmysle článku 3 bodu 1 Nariadenia EPaR (ES) číslo 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že zmenka bola vystavená
podľa Slovenského práva a vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania - strán sporu sa spravujú
právnym poriadkom Slovenskej republiky a že vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania
(skutočnosť2údajomnazmenkesanedávysvetliť)ažezúdajovnazmenkemožnoodvodiť,žedošlolen

k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy voči dlžníkovi
zostali veriteľovi.

4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak,
aby jeho žalobe bolo plne vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov celého konania, keď vyčíslil

trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie mu možnosti konať pred súdom, keď prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, napriek čomu bol jeho nárok zamietnutý. Nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, keď v danej veci ide
o prípad zmenky na videnie s predĺženou lehotou splatnosti, keď je potrebné mať na zreteli zároveň

to, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok a stelesňuje právo samé osebe. Predložka „v“, podľa
synonymického slovenského slovníka, vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka „počas“,
na základe čoho je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia.
Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte
uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od

vystavenia“; uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Formálny prístup v zmenkovom práve
nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. Na základe uvedeného, údaj
„zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v
lehote4rokovodvystavenia“,pretožeideodvarozličnéúdajesdvomirozdielnymivýznamamizpohľadu
zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

na ktoré bolo poukázané, sa dovolací súd touto otázkou vôbec nezaoberal a nejedná sa ani o takú istú
skutkovú situáciu. Je potrebné tiež uviesť to, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, v dôsledku čoho žiadne iné informácie, či dokumenty k
zmenke nemá, a v zmysle právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať, aby si mohol uplatňovať práva s
týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky je neprípustné

a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, nie sú na zmenke uvedené. Ďalej žalobca v dôvodoch
poukázal i na označené rozhodnutia súdov, ktoré citoval a priložil k odvolaniu.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Podaním zo dňa 21. 12. 2015, (doručeným súdu prvej inštancie 22. 12. 2015), učinil žalobca čiastočné
späťvzatie podanej žaloby a s ňou súvisiacu zmenu petitu (žaloby), uviedol, že žalobu berie späť v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si v konaní naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vovýške 0,06 % denne, čím zosúlaďuje svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrením v zjednocujúcom Stanovisku zo dňa 20. októbra 2015 číslo 93, čím došlo k odstráneniu
hmotnoprávnych prekážok.

7. Žalovaná strana nesúhlas voči uvedenému súdu neoznámila.

8. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01.
júla 2016 (§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných

ustanovení nový zákon - CSP platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky
úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 CSP).

9. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

11. Žalobca svoj návrh - žalobu na začatie konania vzal čiastočne späť, žalovaná strana so spätvzatím
nesúhlas nevyjadrila, preto odvolací súd, v súlade s ustanovením § 370 CSP pripustil čiastočné vzatie

žaloby späť, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti predmetu konania
zastavil.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zostávajúcej časti predmetu konania potrebné v súlade
s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP zrušiť (a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na
ďalšie konanie) z dôvodu nesprávneho procesného postupu vedúceho k porušeniu práva na spravodlivý

proces privodeného nesprávnym právnym posúdením veci.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal

zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná strana,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Zmenka bola vystavená pre spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807

598 poskytujúcu podľa vedomosti súdu (nebankové) úvery z vlastných zdrojov a v dolnej časti uvádza
číslo zmluvy.

14. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou.

15. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4

Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že
súdprvejinštancie nemalnazákladevyplnenéhotlačivažalobcukdispozíciivšetkypotrebnédôkazypre
rozhodnutie vo veci, že mal žalobcu vyzvať na doplnenie a teda mohol a mal realizovať aj iné postupy v
súladesvnútroštátnymprocesnýmpredpisom.CieľomNariadenianiejeobmedziťsúdyprizadováženísi

dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov
v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom.
Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií
iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnýmidôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že
ajvkonaniachsmalouhodnotousporujezachovanámožnosťsudcuvykonávaťpotrebnédokazovaniea
nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia

je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

16. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,

použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s
právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010, nezabezpečila totiž
vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a
zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011.
Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže
podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky
používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne. Neobstojí preto právny

názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne
z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Ak by totiž
pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom

režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany
svojich práv.
17.Porozhodnutísúduprvejinštancievoveciv ZbierkesúdnychrozhodnutíSRbolopodčíslom93/2015
publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra
2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu

k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu.

18. Následne zákonodárca č. 191/1950 Sb. a OSP reagoval na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015

Z. z. účinným od 23. 12. 2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v § 17 ods.1 o novú vetu a
doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní,v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje

príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z. z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79
o odseky 3, 4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku
uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom
spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

19. Žalobca na uvedené zmeny právnych noriem nereagoval, s poukazom na stanovisko NS SR učinil
len čiastočné späťvzatie žaloby.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, za predčasný
(z hľadiska dôvodov jeho odôvodnenia), keď v ďalšom konaní bude potrebné postupovať v zmysle
uvedeného vyriešením si (ako otázky prvoradej) toho, či základný právny úkon, od ktorého žalobca

odvodzuje svoj nárok z titulu zmenky, má pôvod v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené nebude možné bez
zadováženia si (a následného oboznámenia na pojednávaní) listinných dôkazných prostriedkov (zmluvy
žalovaného, spisov voči žalovanému.....).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).