Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/320/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814205002.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu T.. T. V. a členov senátu Y.. Z. W. a
Y.. G. G. v exekučnej veci oprávneného: L., s.r.o., L. XX, X., N.: XX XXX XXX zastúpeného advokátskou
kanceláriou H. s.r.o., L. XX, X., N.: XX XXX XXX proti povinnej: H. P., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, XXX
XX X. o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom Y.. N. B., Q. úrad X.,
V. XX/A, X. pod EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava

č. k. 8Er/474/2014-61 zo dňa 13.1.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu pri Slovenská rozhodcovská, Bratislava sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Záväzok
povinnej vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi
konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XXX eur. Súd prvej inštancie
uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX rozhodol, že súdny exekútor Y.. G. W. je vylúčený
z vykonávania tejto exekúcie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom XX.X.XXXX.
Oprávnený dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) navrhol
súdu vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora Y.. N. B., so sídlom v X..

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 30 ods.
11 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa
citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 24.11.2011 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predloženej rozhodcovskej zmluve sa nachádzala
rozhodcovskádoložka,ktorúsúdprvejinštancie vyhodnotilakoneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka), pretože nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento
nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom

na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Poukázal na
to, že rozhodcovská zmluva je typizovanou formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje o

povinnej, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy a poučenie o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
a možnosti výberu jednej z alternatív riešenia sporu nie je podľa záveru súdu prvej inštancie možné
považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Zdôraznil, že ak
mábyťrozhodcovskázmluvauzavretásospotrebiteľomakceptovaná,musíísťovýsledokslobodnejvôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami

a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy podľa
záveru súdu prvej inštancie tieto okolnosti nevyplývajú, preto rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa považoval
súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku a v dôsledku toho za absolútne neplatnú (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nemôže byť preto spôsobilým exekučným titulom, a z tohto dôvodu žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvejinštancie naďalšiekonanie.Namietal,že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe

exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za

to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom
na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení

právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského
súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa
§ 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje
účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom
konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného
v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil,

že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. na samostatnej
listine, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, na základe čoho je daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie
§ 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom,

pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo zo zmluvy. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

5.Súdnyexekútor a povinnásakodvolaniuoprávnenéhonevyjadrili,odvolaniebolodoručenésúdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.
s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého

je podľa § 385 C. s. p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, vydaný
rozhodcom Y.. T. G.. Tento rozsudok zaväzoval povinnú zaplatiť sumu XXX,XX eura, zmenkový
úrok vo výške X,XX% denne z dlžnej sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonný

úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške XXX,XX eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať
predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinnou.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatkuv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, čo nenamietal ani oprávnený.

13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.

14. V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX. Podľa článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

15. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode

1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.20. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde

rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o
možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

22. Odvolací súd zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku,
lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený

už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané
v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,

že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná
nemohla nijako ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

24. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už

z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.26. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vydané dňa XX.X.XXXX odvolací súd považuje za správne, pretože
bolo vydané po XX.XX.XXXX, teda po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom

č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane
Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

27. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v
základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

28. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z.
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie prihliadal na
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému
súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a exekučný súd v napadnutom
uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej
novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a § 243f ods.

2 Exekučného poriadku.

29. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

30. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, lebo je
vo výroku vecne správne.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §

255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).