Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114206606
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114206606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade D. C.Í.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., J. XX, v 2. rade V.Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež a v 3. rade
R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, všetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kicom, so sídlom
v Košiciach, Alžbetina 15, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., O. X, zastúpený
advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 20.000
Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v zmysle písomného podania z 13.08.2014.

Žalobu o zaplatenie sumy 20.000 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žalobcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške
1512,26 EUR ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalobcov, v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalobcov zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je vzájomný návrh žalobcov o zaplatenie sumy 20.000 Eur spolu s 8,75 %

úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia s tým, že predmetný nárok bol uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 28.02.2014 sp. zn. 19C/177/2012 vylúčený na samostatné konanie a
prednesom právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 23.05.2014 upresnený čo do uplatneného
príslušenstva.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/177/2012, v ktorom je žalovaný v pozícií žalobcu, a
v ktorom sú žalobcovia v pozícií žalovaných, sa M. Y. domáhal voči aktuálnym žalobcom vypratania bytu.
V predmetnom konaní aktuálni žalobcovia podali vzájomný návrh podaním zo dňa 07.06.2013, došlým
súdu dňa 07.06.2013, ktorým požadovali zaplatenie sumy 20.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho vo výške zhodnotenia bytu vynaloženými investíciami spolu s 8,75 % ročným úrokom z

omeškania do zaplatenia, a ktorým sa domáhali zaplatenia sumy 130,27 Eur titulom hodnoty členských
práv a povinností spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania do zaplatenia a tiež určenia povinnosti
zabezpečenia náhradného bytu a náhrady trov konania. Vzájomný návrh v časti o zaplatenie sumy 20.
000 Eur s príslušenstvom bol vylúčený na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka19C/100/2014, t.j. ide o predmetné konanie (vzájomný návrh v časti zaplatenia sumy 130,27 Eur s prísl.
je predmetom vylúčeného nároku vedeného pod sp. zn. 19C/101/2014, pozn. súdu).

Právny zástupca žalobcov v predmetnom vzájomnom návrhu zo dňa 07.06.2013 uviedol dôvody,
pre ktoré by súd mal žalobu v konaní 19C/177/2012 zamietnuť. Tiež uviedol, že žalovaní účelne
vynaloženými investíciami byt zmodernizovali a zhodnotili, pričom zhodnotenie pretrváva aj v súčasnej
dobe, a že výška zhodnotenia bytu predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca získa vyprataním
bytu. Uviedol, že pre rozhodnutie súdu nie je podstatná výška investícií, ale rozdiel medzi hodnotou bytu

pred a po jeho zhodnotení a že rozsah náhrady sa neurčuje vynaloženými prostriedkami, ale tým, o čo
sa vec ku dňu vrátenia zhodnotila a že presné zhodnotenie bytu môže podať znalec, ktorého navrhol
do konania pribrať.

Právny zástupca žalovaného k predmetnému vzájomnému návrhu vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 23.09.2013 v konaní 19C/177/2012 uviedol, že vo vzájomnom návrhu uplatnené investície sú bez

právneho základu, nakoľko k takýmto úpravám si odporkyňa súhlas od vlastníka a od navrhovateľa ako
člena a nájomcu bytu nepýtala. Z pohľadu doby vykonanej investície vzniesol námietku premlčania;
pokiaľ účtovné doklady majú preukazovať investície do sporného bytu, ide o také, ktoré sú z r. 2003 a
2004, pričom posledná investícia je z mája 2006, čiže po uplynutí premlčacej lehoty § 107 ods. 1 OZ.
Poukázal tiež na to, že žalobkyňa si protiprávne vynucuje právnu ochranu svojho stavu, avšak musí si

byť vedomá, že v zmysle žiadnej analógie jej nevzniklo členstvo v SBD a v dôsledku toho akceptovateľný
titul na užívanie predmetného bytu a nakoľko do prevodu vlastníctva žalovaný nemohol uzavrieť so
žalobkyňou žiaden nájomný vzťah, preto tento stav nie je možné považovať za konkludentný nájomný
vzťah. Stanovy SBD nepoznali možnosť nájomného vzťahu bez konkrétneho súhlasu SBD. Žalobkyňa
neuviedla, odkedy mal vzniknúť jej nájom k uvedenému bytu. Byt nezávisle od svojich tvrdení okupuje

protizákonne. Pokiaľ by bol byt vo vlastníctve SBD (stav pred predajom), takýto vlastník by žalobkyňu
bez akýchkoľvek ťažkostí z bytu dal vypratať. Spôsob zhodnotenia podľa návrhu je tiež pomýlený,
nakoľko investícia vykonaná v rozsahu dokumentovanom odporkyňou nemôže privodiť také hodnotové
zhodnoteniebytu.Tiežspochybnilvovzájomnomnávrhutvrdenéskutočnostíofaktevýmenydverí,okien
a hodnotu týchto vecí ako aj hodnotu prác. Z týchto dôvodov považoval vzájomný návrh za nedôvodný

a žiadal ho zamietnuť.

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi dňa 23.05.2014 uviedla, že v roku 1986, kedy sa
nasťahovala do predmetného bytu, byt bol vo veľmi zlom stave. Boli tam staré okná, cez ktoré fúkalo,
boli tam pôvodné tapety, guma na dlážke, zlé vykurovanie, na základe čoho urobili určité rekonštrukčné

práce v predmetnom byte a to nasledovnou konkretizáciou: vymenili sa vchodové dvere dňa 05.12.2003
v sume 24.370,- Sk, pôvodné okná menili za plastové jednak v roku 2003 - jedno okno v sume 25.952,-
Sk,8.4.2004druhéoknovhodnote24.512,-Ska30.05.2006tretieoknovhodnote19.905,-Sk,vkuchyni
menili linku, za ktorú dňa 18.8.1999 zaplatili okolo 23.000,- Sk, v roku 2005 menili sporák za nový v cene
16.990,- Sk, v roku 1999 sa menil digestor v cene okolo 4.000,- Sk, v roku 1999 sa menil kuchynský dres

v hodnote okolo 2.000,- Sk, v roku 1999 strhli tapety, dali omietnuť steny s tým, že cenu uviesť nevedela,
nemáotombločkyatietoprácedaliurobiťnejakejfirme,namiestogumynadlážkedaliplávajúcupodlahu
v roku 2000 v cene 9.900,- Sk a po pol roku v cene 13.000,- až 14.000,- Sk. Ďalšiu časť investícii, resp.
zhodnotenia bytu vyšpecifikovala ako starostlivosť o byt, jeho údržbu a podobne. Ako príklad uviedla
výmenu batérii, namontovanie meračov na teplú vodu a podobne s tým, že nevedela uviesť, kedy tieto

práce boli presne robené a za akú cenu.

Žalobca v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.05.2014 uviedol, že
sa pripája k účastníckej výpovedi svojej manželky - žalobkyne v 1. rade, a súčasne podotkol, že v čase
kedy uzatváral manželstvo so žalobkyňou v 1. rade bol v tom, že byt patrí žalobkyni v 1. rade.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 uviedol, že sa
nezakladánapravde,žebytsamalodzačiatkunachádzaťvdezolátnomstavealebomalbyťpoškodený;
pokiaľ by to bola pravda, nerozumel, prečo až po 15- tich rokoch robili prvé investície do bytu. Zdôraznil,
že im nedal súhlas na výmenu zariadení bytu - okien a podobne a že aj tak jeho súhlas by im nestačil,

pretože pokiaľ vlastníkom bolo družstvo, iba družstvo mohlo túto výmenu schváliť alebo zrealizovať.

Právny zástupca žalobcov svojim podaním došlým súdu dňa 14.08.2014 oznámil súdu, že predkladá
prehľad platieb pre SBD, ktoré súvisia s užívaním bytu od 01.05.2001 do 01.06.2014 a ktoré preukazujúvýšku žalobcami účelne vynaložených investícií do sporného bytu, ktorými zhodnotili byt, pričom z
celkovej sumy zálohových platieb od 01.05.2001 do 01.06.2014 v sume 5 828,77 Eur tvorí položka
pevných platieb sumu 2803,52 Eur , z toho: 1. splátka úveru a úrokov 291,38 Eur, 2. fond opráv 842,33

Eur, 3. fond veľkých opráv 1564,83 Eur a daň z nehnuteľnosti 4,98 Eur.

Právny zástupca žalobcov v rámci práva záverečnej reči uviedol nasledovné:
Žalobcovia sú presvedčení, že na základe dohody uzatvorenej medzi navrhovateľkou, odporcom a
pánom G. z 08.10.1986 dobromyseľne nadobudla členské práva a povinnosti, v takomto presvedčení

žila celú dobu až pokiaľ sa nedozvedela o predmetnej žalobe. Všetci boli o tom presvedčení a takéto
presvedčenie bolo umocnené ešte aj súhlasom zo strany družstva s užívaním bytu navrhovateľkou,
pričom tento súhlas družstva možno vyvodiť z určitých skutočností, a to jednak že všetky platby za byt
navrhovateľka uhrádzala do pokladne bytového družstva, takisto na odber plynu, elektriny a odvozu
odpadu bola prihlásená navrhovateľka vo vzťahu k predmetnému bytu a opravy bytu a zariadení
vykonávalo bytové družstvo na základe písomných požiadaviek navrhovateľky a takisto odporca dostal

dňa 22.07.2010 výpoveď z nájmu bytu. V tomto prípade nebol robený zápis do katastra nehnuteľností,
pretože za socializmu sa takýmto spôsobom nepostupovalo, nevyžadovalo sa to. Platilo teda, že dlhšie
trvajúci užívateľský režim užívania bytu je prejavom toho, že vlastník s ním súhlasil alebo súhlasí.
Navrhovateľka užívala byt dobromyseľne akoby jej bol pridelený do užívania a to teda až do doby,
keď sa dozvedela, že žalobca podal žalobu o vypratanie bytu. Žalobkyňa investovala do predmetného

bytu. Takýmto spôsobom tento byt zhodnotila, pričom podľa jej laického zhodnotenia, podotýkam
laického zhodnotenia, zhodnotila byt vo výške 20.000 Eur. Nie je teda v tomto prípade rozhodujúce
koľko investovala, ale ako byt zhodnotila. Pokiaľ ide o namietanú otázku premlčania alebo namietané
premlčanie ohľadne tohto nároku, k rozhodujúcej okolnosti došlo dňom, kedy sa žalobkyňa dozvedela
o podaní žaloby o vypratanie bytu.

Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči uviedol nasledovné:
Predmetomtohtonárokubolnároknainvestície.Mámzato,ževzmysleprednesovnapredchádzajúcom
pojednávaní, tiež v zmysle posledného písomného podania právneho zástupcu žalobcov je potrebné
posúdiť toto podanie ako zmenu, nepripustiť ju. Preto zostáva predmetom konania požadovaná suma

20.000 Eur titulom investícií v preukázanej výške. Nemienime tieto samotné investície spochybňovať.
Žalovaný spochybňuje nárok ako taký a to v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania podľa § 107
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o dvojročnej premlčacej lehote. Takisto rieši moment, od ktorého
sa táto premlčacia lehota odvíja. Rozhodne nesúhlasíme s názorom protistrany, že až momentom, kedy
žalobkyňa sa dozvedela o žalobe o vyprataní by sa táto premlčacia lehota mala odvíjať. V každom

prípade treba vychádzať zo zistenia, zo skutočností, že žalobcovia alebo žalobkyňa od začiatku vedela,
muselavedieť,natomjepostavenáajjejobrana,pokiaľodvodzovalatosvojeprávobývaťvpredmetnom
byte, vedela predsa, že od začiatku tento byt jej nepatrí. Takisto ide o investície ešte z obdobia,
kedy byt bol družstevným bytom, resp. bol iba v nájomnom režime, takže aj pre takýto prípad musela
mať minimálne súhlas od bytového družstva na tieto investície, takisto takýto súhlas nemala ani od

samotnéhožalovaného.Nazákladetohouplynulapríslušnázákonnálehotanaúspešnéuplatnenietohto
nároku, preto žalovaný žiada, aby súd tento nárok zamietol a priznal náhradu trov konania, ktorú si
žalovaný vyčísli v príslušnej zákonnej lehote.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že predmetom tohto konania je nárok žalobcov
uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s investíciami do bytu, v ktorom bývali a ku
ktorému žalovaný najprv nadobudol členské práva a povinnosti a neskôr sa stal jeho vlastníkom.
Ide pritom o investície, ktorými sa predmetný byt nepochybne zhodnotil a ktoré súčasne spadajú do

obdobia rokov 1999 až 2006. Z úradnej činnosti súdu je známe (z vykonaného dokazovania v konaní
19C/177/2012), že v rozhodnom období žalobcovi vo vzťahu k predmetnému bytu svedčilo právo
osobného užívania, ktoré sa k 01.01.1992 pretransformovalo zo zákona na právo nájmu s tým, že
žalovaný sa stal vlastníkom predmetného bytu s právnymi účinkami vkladu až k 26.05.2011.

Vzhľadom na podanie žalobcov došlé súdu dňa 14.08.2014, súd predmetné podanie posúdil podľa

jeho obsahu ako návrh na zmenu žaloby, čo do jeho skutkového odôvodnenia- rozšírenia skutkového
tvrdenia, pretože pokiaľ podľa tohto podania žalovaný nárok v ďalšom predstavoval tiež sumy
zálohových platieb, podľa názoru súdu tieto vzhľadom na svoj charakter nepredstavujú investície do
bytu, tak ako ich nesprávne nazval právny zástupca žalobcov, ale predstavujú “iba“ úhrady spojené
s užívaním bytu; ide teda o zmenu žaloby v podobe rozšírenia skutkových tvrdení, ktorá podlieha

schváleniu súdu.

Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ust. § 95 ods. 2 O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd
predmetnú zmenu žaloby nepripustil.

Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, či tento

nárok nie je premlčaný.

Inštitút premlčania podľa občianskeho práva pritom rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu, pričom
platí, že subjektívna lehota musí vždy plynúť v rámci objektívnej lehoty a pokiaľ uplynie čo i len jedna z
týchto lehôt, nárok nemožno priznať. Plynutie premlčacej objektívnej lehoty je upravené bez akejkoľvek

závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor,
po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí.

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V

danom prípade, vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi
bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou zhodnotila, a to v
okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo, nie v okamihu, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vypratá (Uz
NS ČR z 29.1.2003, sp. zn. 25Cdo 355/2001). Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytnuté postupne
po čiastkových sumách, objektívna lehota začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo

k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny
osud, premlčuje sa samostatne.

V konaní nebolo spornou okolnosť, že žalobcovia si predmetnou žalobou uplatnili nárok v súvislosti s
tvrdenými vynaloženými investíciami do predmetného bytu v období rokov 1999 až 2006, na základe

čoho objektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr od 01.01.2007 , a preto ku dňu, kedy si
žalobcovia tento nárok uplatnili voči žalovanému ( t.j. dňom 07.06.2013, ktorým dňom súdu došiel ich
vzájomný návrh ešte v pôvodnom konaní 19C/177/2012 ), nepochybne aj s prihliadnutím na trojročnú
objektívnu premlčaciu lehotu, je celý nárok premlčaný a žalovaným vznesená námietka premlčaniadôvodná. Preto uplatnený nárok súd nemôže priznať v súdnom konaní, na základe čoho súd predmetnú
žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú bez toho, aby sa v ďalšom zaoberal opodstatnenosťou
tohto nároku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný v tomto konaní
má právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom.

Právny zástupca žalovaného si v zákonnej lehote faxovým podaním došlým súdu 14.9.2015, doplneným

o písomné podanie došlé súdu 16.9.2015 vyúčtoval trovy konania ako trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 1512,61 Eur za úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo 06.09.2013 vo výške 370,14
Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 2/ úkon vyjadrenie k vzájomnému návrhu z 26.09.2013 vo výške 370,14
Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 3/ účasť na pojednávaní dňa 23.05.2014 vo výške 370,14 Eur + 8,04 Eur
režijný paušál a 4/ účasť na pojednávaní dňa 11.09.2015 vo výške 370,14 Eur + 8,04 Eur režijný paušál.

Súd predmetné vyčíslenie trov právneho zastúpenia posúdil ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.,
na základe čoho súd úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal náhradu trov konania v celkovej
výške 1512,26 Eur (PZ žalovaného urobil zrejme iba nesprávny výpočet pri sčítaní jednotlivých súm na
1512,61 Eur).

Pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, žalobcovia, vyjadrením ich solidarity, sú povinní
trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania, že ide o trovy právneho
zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).