Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203739.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so
sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej R. T., nar. X. X. . XXXX, bytom Q., Q. XX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska
17, pod sp. zn. EX 633/15, o vymoženie 61,74 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 7Er/119/2015-19 zo dňa 7. 8. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v nadväznosti na ustanovenia § 53 ods. 1, 4
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj ako „OZ“). Súd zmluvný vzťah medzi

oprávneným a povinnou z poistnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2007 (ďalej aj „Poistná zmluva“) posúdil
ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Poistnej zmluve nebola
dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných poistných podmienok pre
poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. (ďalej aj „VPP“), ako súčasti
adhéznej formulárovej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že oprávnený od počiatku takýmto
koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval to, aby v prípade vzniku sporov z Poistnej zmluvy,

boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na
svoje majetkové pomery nemá možnosť relevantne sa voči návrhu navrhovateľa brániť. K závažnému
narušeniu rovnováhy pritom dochádza už len tým, že spotrebiteľovi zo zákona nie je daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie
na súde civilnom v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ

sa tak podpisom Poistnej zmluvy, obsahom ktorej je takéto rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva
svojho práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedeného mal okresný
súd za to, že rozhodcovská doložka v Poistnej zmluve už v čase jej uzavretia bola neprijateľná zmluvná
podmienkaapretoodpočiatkuneplatnávzmysle§53ods.1,4Občianskehozákonníkaúčinnéhovčase
uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez

riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľnýaabsenciutejtojehovlastnostizaneodstrániteľnúprekážkubrániacuvykonaniuexekúcie
a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.
s. p.“) a s odôvodnením, že predmetné uznesenie okresného súdu je nezákonné a nesprávne v celom

rozsahu. Vzhľadom k uvedenému navrhol aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“), postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní

uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :
Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvého stupňa.
Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah

a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie náležite
zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s
početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08,
C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv
spotrebiteľa.

Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené

stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia

uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez
návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so
zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Vyslovený právny názor navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte
Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti
so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj

vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v
zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho
súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice
93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný

touto podmienkou.
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
skúmať či exekučný titul je v súlade so zákonom, je logické, že exekučný súd musí pri tomto skúmaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,
či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za

následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky
exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnenýv návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade
rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide
o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či

rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského
súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci
nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný

súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej
podstatebyišlooakceptáciu„rozhodnutia"nevykonateľného,majúcehoúčinkypaktuanezakladajúceho
prekážku rozhodnutej veci.
Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola

(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu" tohto rozhodnutia; exekučný súd
si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil

rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol
prvostupňový súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
Odvolací súd sa ďalej zaoberal správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v

súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom dospel k
záveru,žerozhodcovskádoložkazačlenenádorámcaVOP(XV.časť)vdanomprípadespôsobujehrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatnou a rovnako sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, t. j. postarať sa o to, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri

preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu konštatuje, že už bod 1 a 2 časti XV VOP

stanovuje, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní....“ . „Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd,
bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas

stýmtovyjadrujepoistníkpodpisomtýchtoVšeobecnýchpoistnýchpodmienok“.Vosobitnýchzmluvných
dojednaniach, nasledujúcich za VOP, sa ďalej potom píše, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vznikuakéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa“ ........ „podrobia rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“
Z citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že už v časti XV. Všeobecných poistných podmienok

sa zmluvné strany „dohodli“ že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú riešiť v
rozhodcovskom konaní s tým, že poisťovňa buď poverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom stáleho rozhodcovského súdu, resp. zriadi stály rozhodcovský súd, alebo bude rozhodcovský
súd vytvorený osobami poverenými poisťovňou. Uvedené dojednanie nielen že nemožno považovať
za individuálne dojednané (nakoľko je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktorých obsah

povinná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť), ale svojim obsahom aj vytvárajúce značnú nerovnováhu
v postavení zmluvných strán, čím je v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre súkromné právo
zásadou určujúcou. Toto ustanovenie je teda samostatnou rozhodcovskou doložkou, ktorá umožňuje
poisťovni zriadiť alebo vybrať si akýkoľvek stály rozhodcovský súd, prípadne oprávňuje na rozhodnutie
sporu rozhodcovský súd zložený z fyzických osôb poverenými poisťovňou. Ak teda poisťovňa na
základe uvedeného ustanovenia môže poveriť rozhodovaním sporu akýkoľvek rozhodcovský súd,

môže zriadiť rozhodcovský súd, prípadne môže poveriť výkonom funkcie rozhodcu vybranú osobu, je
veľmi ťažké si predstaviť, že poistník (spotrebiteľ) mal v konaní pred rozhodcovským súdom rovnako
silné postavenie. Navyše zmluvnými stranami „dohodnutá“ rozhodcovská doložka má povahu tzv.
rozhodcovskej doložky výhradnej, ktorá úplne vylučuje možnosť prejedať sporné nároky z poistenia pred
všeobecným súdom. Zakotvenie „druhej“ rozhodcovskej doložky do osobitných zmluvných dojednaní

zaradenýchzaVšeobecnýmipoistnýmipodmienkami,odkazujúcejnarozhodcovskúdoložkuobsiahnutú
už v časti XV. VOP, nič nemení na skutočnosti, že aj keby spotrebiteľ tieto osobitné dojednania
nepodpísal, opätovne by bola daná výlučne právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu
medzi poisťovňou a poistníkom, pretože sa na tom zmluvné strany „dohodli“ v rámci rozhodcovskej
doložky obsiahnutej časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Z uvedených dôvodov je (prípadná)

argumentácia o tom, že spotrebiteľ mohol osobitné zmluvné dojednania (obsahujúce rozhodcovskú
doložku) nepodpísať, čím by nezmaril uzavretie poistnej zmluvy, síce pravdepodobne správna, avšak, či
už spotrebiteľ osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, na riešenie jeho sporov s dodávateľom
savzťahujerozhodcovskádoložkaobsiahnutávčastiXV.VOP,ktorúvšakužspotrebiteľvylúčiťnemohol.
Povedané inak, existencia osobitných zmluvných dojednaní nemala žiaden vplyv na skutočnosť, že

spotrebiteľovibolazostranypoisťovnerozhodcovskádoložkananútenáužvrámciVOP.Rovnakézávery
pritom vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. 3. 2012, ktorý
konštatoval, že „Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepredtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“
Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto postupoval okresný súd správne
pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. K uvedenému
je navyše potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil, že by okresný súd...

Preto z dôvodu, že odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p., že by konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že by súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že by doteraz zistený skutkový stav neobstál z dôvodu existencie
ďalších (doteraz neuplatnených) skutočností alebo iných dôkazov a ani, že by rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ - f/ O. s. p.), neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.