Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510200839
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510200839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt
Finance AG, so sídlom Alpenstrasse č. 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, AK Bratislava, Karadžičova ul. č. 8, proti odporcovi: J. W., B.. X. X. XXXX, O. X.
X., X. D.. Č.. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom J. L., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 377,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 41C/234/2010-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že návrhom zo dňa 18. 1. 2010, sa navrhovateľ domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu 377,54 Eur spolu s
príslušenstvom, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 616,08 Eur od 21. 8. 2006 do 22. 1. 2008 a
úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 466,01 Eur od 22. 1. 2008 do 4. 2. 2008, zo sumy 315,94

Eur od 5. 2. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke, pričom odporca nedodržal podmienky splatnosti,
pôžičku vo výške zažalovanej istiny nevrátil.

Platobný rozkaz, ktorý súd vydal 2. 3. 2010, sa nepodarilo odporcovi doručiť, preto bol v zmysle § 173
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) uznesením z 29. 7. 2010 zrušený. Odporcovi, ktorý sa
zdržiava na neznámom mieste, bol na zastupovanie v konaní ustanovený opatrovník. Opatrovník žiadal,

z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa, žalobu zamietnuť.

Súd mal za preukázané, že dňa 17. 5. 2005 uzavrel odporca so spoločnosťou Quatro a. s. zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej označená spoločnosť poskytla odporcovi 20.882,- Sk na nákup
PC zostavy, ktorú prevzal pri podpise zmluvy. Súčasne s prevzatím tovaru zaplatil aj akontáciu 3.108,-
Sk. Za plnenie poskytnuté spoločnosťou Quatro a. s. sa odporca zaviazal zaplatiť jej 15 mesačných
splátok po 1.856,- Sk, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola uzavretá zmluva, teda počnúc splátkou zročnou dňa 20. 6. 2005
a končiac splátkou zročnou dňa 20. 8. 2006. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky
pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro a. s. Odporca počnúc splátkou zročnou dňa 20. 11. 2005
prestal tieto uhrádzať a jeho dlh ku dňu zročnosti poslednej splátky teda k 20. 8. 2006 predstavoval616,07 Eur (18.560,- Sk, 10x po 1.856,- Sk). V čl. VIII, bod b) si zmluvné strany dohodli povinnosť
odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu 10 % zo sumy s úhradou ktorej je v omeškaní po dobu 30 dní od jej
splatnosti.

Navrhovateľ vstúpil do postavenia veriteľa voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z
1. 8. 2007. Po oznámení tejto skutočnosti odporca zaplatil navrhovateľovi dvakrát po 150,07 Eur, a to
dňa 22. 1. 2008 a dňa 4. 2. 2008.

V čl. IX bod e) všeobecných obchodných podmienok si účastníci dohodli, že predmetná zmluva
o pôžičke sa riadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne Obchodným
zákonníkom. Zmluvné strany síce pomenovali ich zmluvný vzťah ako Zmluvu o pôžičke, avšak obsahové
náležitosti tejto zmluvy jej dávajú jednoznačný charakter spotrebiteľského úveru, spotrebiteľskej zmluvy.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom od 1. 4. 2004, sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Dojednanie o podpornom použití Obchodného zákonníka zmluvnými stranami vyhodnotil
súd ako relevantné len vo vzťahu podporných náležitostí úverovej zmluvy, keď ustanovenia §§ 497 a
nasledujúce Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ) obsahujú jej všeobecnú právnu úpravu. Právne
postavenie odporcu - spotrebiteľa, ktorý do zmluvného vzťahu vstupoval ako fyzická osoba, je upravené
v ustanoveniach §§ 52 a nasledujúcich OZ o spotrebiteľských zmluvách a toto právne postavenie

dáva predmetnému zmluvnému vzťahu občiansko-právny charakter, s tomu zodpovedajúcim právnym
režimom. Posúdenie právneho charakteru sporu v tomto konaní bolo pre súd primárne z dôvodu
vznesenia námietky premlčania nároku navrhovateľa opatrovníkom odporcu, keď právna úprava právnej
skutočnosti premlčania je odlišne upravená čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Občianskom zákonníku a
v Obchodnom zákonníku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 100, ust. § 101 OZ konštatujúc, že
premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti a
premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, ak

však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho
záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil zostatok dlhu, zročný k 20. 8. 2006 vo výške 616,08 Eur znížený o
následné čiastočné plnenie 300,14 Eur z 22. 1. 2008 (150,07 Eur) a z 4. 2. 2008 (150,07 Eur). Čiastočné

plnenie odporcom v zmysle občiansko-právnej úpravy nevyvoláva dôsledok uznania záväzku a teda
pretrhnutie plynutia premlčacej doby respektíve zmeny jej lehoty. Pokiaľ ku dňu 20. 8. 2006 bol už zročný
celý dlh, tak trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 21. 8. 2009. Počíta sa od 21. 8. 2006, kedy
nastalo omeškanie s plnením celého zostatku dlhu. Treba však poukázať na to, že vzhľadom na zmluvné
dojednanie úhrady dlhu v splátkach, plynie voči každej z nich samostatná premlčacia lehota. Deň 21. 8.

2009 je dňom, kedy sa premlčal nárok na úhradu poslednej splátky a zároveň je to aj deň premlčania
už aj celého zostatku dlhu. Pokiaľ teda navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 18. 1. 2010, musel súd pre
dôvodne vznesenú námietku premlčania jeho nároku, návrh zamietnuť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, trovy konania mu však nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie argumentujúc, že záväzkový vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX e. č.: XXXXXXX zo dňa 17. 05. 2005 má charakter
absolútneho obchodu, t. z. vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník sa

preto vzťahuje na tie práva a povinnosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje. Použitie
Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere, resp. spotrebiteľský úver, bolo do 31. 12. 2007
prípustné len podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda len v prípadoch kedy niektoré otázky
nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. V zmysle prechodných ustanovení občianskeho
zákonníka predmetná zmluva ako zmluva úverová nepatrí medzi spotrebiteľské zmluvy podľa ust. §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007. Vzhľadom na vyššie uvedené
argumenty na premlčanie práva navrhovateľa zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o
pôžičke č. XXXXXXXXXX e. č.: XXXXXXX zo dňa 17. 05. 2005, aplikuje úprava Obchodného
zákonníka platná ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením pohľadávky uplatnenej navrhovateľomv tomto súdnom konaní. Žiadal aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom

pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O. s. p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie
je možné vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie
potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v
zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 (§ 372p ods. 1 O. s. p. zavedeného

zákonom č. 384/2008 Z. z.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní úspešný odporca si náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.
s. p.), nebolo tak možné mu náhradu trov odvolacieho konania priznať.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.