Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213925
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316213925.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu : Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 81 02
Bratislava, IČO : 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVNS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A,
811 02 Bratislava, IČO : 47 232 471, proti žalovanému : D. W., A.. X.X.XXXX, W. Š.H. XXXX/XX, XXX
XX U., o zaplatenie 241,22 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 20.7.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.7.2016 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu istiny 241,22 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že Osvedčením o dedičstve č.k. 5D/38/2014 zo dňa 28.1.2015 vydaným Okresným

súdom Galanta, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 28.1.2015 bolo
ukončené dedičské konanie po poručiteľovi : Ž. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom Š. XXXX/XX, XXX XX U., voči ktorej žalobca eviduje pohľadávku : nezaplatenú istinu vo výške
482,43 eur, bankové poplatky za upomienky vo výške 40,10 eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 73,68
eur , zmluvný úrok vo výške 29,50 % p.a. z dlžnej istiny od 30.4.2014 do zaplatenia. Žalobca prihlásil
svoju pohľadávku do dedičského konania po poručiteľovi. Predmetná pohľadávka bola zahrnutá do

súpisu pasív dedičstva a podľa osvedčenia o dedičstve žalovaný nadobudol po poručiteľovi dedičstvo
v hodnote 7.000,-- eur, čo predstavuje 33,33% z celkovej hodnoty dedičstva (21 000,-- eur). V rámci
nadobudnutého dedičstva žalovaný nadobudol po poručiteľovi dlh vo výške 241,22 eur s príslušenstvom
rovnajúcej sa 50% výšky pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za
zaplatenienasledovnejčastipohľadávky:nezaplatenáčasťistinyvovýške241,22eur,bankovépoplatky
za upomienky vo výške 20,05 eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 36,84 eur, zmluvný úrok vo výške 29,50

% p.a. zo sumy 241,22 eur od 30.4.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a.
zo sumy 241,22 eur od 29.1.2015 do zaplatenia, spolu nie viac ako 7.000,-- eur. Žalovaný túto, na neho
pripadajúcu časť pohľadávky do dňa podania žaloby na súd žalobcovi nezaplatil, a to ani sčasti.

V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu
Galanta č.k. 5D/38/2014 zo dňa 28.1.2015 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 28.1.2015.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne
ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať
rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie

sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a
neodstrániteľné.

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2, písm. e) zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, možno vykonať exekúciu aj na
podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených.

Súd má za to, že predmetná pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, bola priznaná na

základe osvedčenia o dedičstve (osvedčenie o dedičstve je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. e/
z. č. 233/1995 Z.z.) - v dedičskom konaní bola pohľadávka vyporiadaná medzi tými istými účastníkmi
konania a aj keď lehota na plnenie nie je určená, postupuje sa tak podľa § 232 ods. 3 CSP, teda je
potrebné ju splniť do 3 dní.

Dokonca terajšia právna prax všeobecne akceptuje názor, že v prípade, ak oprávnený v exekučnom
konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu
zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci aj tento dlh
nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený (univerzálna sukcesia v zmysle § 107 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 470 Občianskeho zákonníka): „Ak k vyporiadaniu dlhu
dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva
priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v
pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo
nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce,

ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu
týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda
v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve
alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku
prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k

dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto
oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní
exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci
tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.

7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009)

Nakoľko res iudicatae (prekážka rozhodnutej veci) je nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno
odstrániť, nemôže súd vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie podľa § 161 ods. 2 CSP
zastaviť.

Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamsúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokutohtouznesenia
akonanie,ktorésanatunajšomsúdevediepodsp.zn.17Csp/43/2016vzhľadomkprekážkerozhodnutej
veci zastavil.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Súd mal za to, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto má žalovaný právo na náhradu
trov konania. Nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.

d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.