Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211311
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických
vezňů 1272/21, Praha, Česká republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, za účasti Občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpeného JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 760,27 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.04.2016 č.k. 25C
125/2014-104 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 118,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podaný návrh odôvodnil tým,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.06.2010.

Mal za to, že sú splnené podmienky pre použitie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 861/2007.
Žalovaná sa vo veci vyjadrila a uviedla, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a
dohodu o vyplnení zmenky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie
vyznieva výrazne v jej neprospech a sleduje cieľ, aby správne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Zistil, že 22.06.2010 žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu, keď veriteľom bola spoločnosť Z., s.r.o.. Výška
úveru bola 300 eur, žalovaná tiež vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad sumu 775,27 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 06.12.2010.

Žalovanádosiaľzaplatilaistinu15eur.Dohoduovypĺňovacompráveblankozmenky,aksamotnúzmenku
možno podľa súdu prvej inštancie považovať za neplatnú v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky
s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmenka a úverová zmluva vznikli za
účinnosti zákona č. 129/2010. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať aj
zmenkový úver 0,25 % denne, ktorý úver je nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov. Dohodu

o vypĺňovacom práve zmenky spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť tento
formulár ovplyvniť. Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky súd vyhodnotil za neplatnú aj pre
obchádzanie zákona. Vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovanáby veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, je nutné vychádzať z úverovej zmluvy, ktorá
bola základom pre vystavenie zmenky a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, zmenku

za neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať ani ďalšie položky, ktoré žalobca
uplatňoval.Pretožalobuzamietolaotrováchkonaniaúčastníkovavedľajšiehoúčastníkarozhodolpodľa
§ 172 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe

bolo vyhovené, uplatnil si tiež náhradu trov konania. Poukazuje na to, že žalobca a podľa dostupných
informácii ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 120 O.s.p.. Uviedol, že predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadne námietky neboli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy
musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o

práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V tomto smere súd
prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 až 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenky, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval uzatvorenie zmluvy o úvere

a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou, keď žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Uvedené tzv. nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Žalovaná
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov a nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Súdprvejinštanciesaaplikácioupríslušnýchustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Ignoroval
predovšetkým § 17 tohto zákona. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p.,
porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a

dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov ČR a SR
k tejto problematike. Ďalej uvádza, že súd dospel k záveru, že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými
mravmi. Nesúhlasí ani s týmto tvrdením, zdôrazňuje, že žalovaná mala vedomosť o sadzbe zmenkového
úroku a s touto jednoznačne súhlasila. V okolnostiach a rozhodnutiach súdu prvej inštancie poukazuje

predovšetkým na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť. Vzťahuje sa to na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Poukazuje tiež na to, že súd prvej inštancie
rozhodol o pripustení vstupu občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej. V tejto súvislosti uvádza, že konanie je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, procesný postup súdu a strán v konaní je upravený už spomínaným nariadením, odlišne od

vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb.. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Poukazuje na nesúlad § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou
SR,atokonkrétnesčlánkom19ods.2a3.Vmnohýchveciachkonávedľajšíúčastníkbeztoho,abybolv
minimálnom kontakte s účastníkom konania, spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas a je na mieste
vyžadovať súhlas spotrebiteľa s takýmto vstupom, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv.

V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná ani Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave sa
k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a § 380 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlenC.s.p.,vecprejednalbeznariadeniapojednávania
(§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.

V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravujezjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky

potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,

ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

7. Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení
§ 120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016

umožňujesúduvýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanienevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o
vyplňovacomprávezmenkyobsiahnutejvovšeobecnýchúverovýchpodmienkachprávnehopredchodcu
žalobcu. Za takejto situácie súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

8. V zmluve o úvere zo dňa 22.06.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené
nie sú.

9. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
129/2010 Zb.. Tento právny predpis v ustanovení § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver na účely
tohto zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

10. Veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ citovaného zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a/ citovaného zákona)

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol

žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

12. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov asprávnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je

abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej

špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,

ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

13. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.

14. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka so zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy.
Právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval. Zároveň v zmysle zákona č.

129/2010 Zb. (§ 17 ods. 3) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

15. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom predstavuje neplatný právny úkon podľa ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka.

16. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny

predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospechspotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

17. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu

tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto
je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

18. K námietkam žalobcu proti vstupu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom v Bratislave do tohto konania ako vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, je

potrebnéuviesť,žetietonámietkyžalobcaprezentovalužvpredchádzajúcomštádiukonania,vdôsledku
čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.12.2014 č.k. 25C 125/2014-58 pripustil, aby do konania
uvádzané združenie vstúpilo ako vedľajší účastník. Žalobca podal odvolanie proti tomuto uzneseniu
súdu prvej inštancie, o odvolaní rozhodoval odvolací súd uznesením z 15.04.2015 č.k. 3Co/51/2015-86
tak, že potvrdil spomínané rozhodnutie. So zreteľom na uvedené je tak táto námietka žalobcu právne

bezvýznamná.

19. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá nárok na náhradu trov a žalovanej
ani občianskemu združeniu trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).