Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513202945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513202945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v spore žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska
4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, právne zastúpeného: Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 36 860 450, proti žalovanému: FC BRADLAN KOŠARISKÁ, so

sídlom Košariská 185, IČO: 37 917 463, právne zastúpenému: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Sasinkova 6, IČO: 36 727 334,
o zaplatenie 104.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/112/2013-294 zo dňa 12. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 104.000
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 19.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania
vo výške 3.295,75 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ uzatvorili dňa 25.02.2010 Zmluvu o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-IZ-X.X/V, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Podľa

čl. 1 bod 1.3. zmluvy, zmluvné strany uzatvorili zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. ako aj podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
a v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení
neskorších predpisov. V zmysle zmluvných dojednaní sa práva a povinnosti zmluvných strán mali tiež
spravovať príslušnou Príručkou pre žiadateľa nenávratného finančného príspevku, príslušnou Príručkou
pre prijímateľa, príslušnou Výzvou na predkladanie žiadostí nenávratného finančného
príspevku, príslušnou schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a Systémom riadenia
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013. Na základe predmetnej
zmluvy a žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX žalobca vyplatil žalovanému nenávratný finančný
príspevok vo výške 104.000 Eur, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že listom zo dňa 17.06.2011 žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy
s poukazom na čl. 9. všeobecných zmluvných podmienok bod 2. ods. 2.4 písmeno d), písmeno j) a

písmeno h). Odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo odôvodnené tým, že u žalovaného dňa 28.02.2011
bola vykonaná kontrola na mieste samom, predmetom ktorej bolo dodržiavanie podmienok predmetnej
zmluvy, pričom kontrolou bolo zistené, že aktivity boli vykonávané v okrese P., hoci podľa zmluvy malibyť realizované v okrese A. P. nad Q.. Ďalej bolo zistené, že žalovaný dňa 14.03.2011 doručil Fondu
sociálnehorozvojavyhlásenieoukončenírealizácieaktivítprojektudňom28.02.2011,zčohovyplýva,že
všetky aktivity boli k tomuto dňu ukončené, avšak kontrolou ukončenie týchto aktivít nebolo preukázané,

lebo nebola preukázaná existencia internetovej databázy, ktorá mala byť vytvorená - portál pre cieľové
skupiny, čo vyplývalo priamo z rozpočtu. Bolo zistené, že nakúpených 20 ks notebookov pre skupiny
frekventantov za účelom operatívneho spracovania informácií v teréne bolo využívaných projektovým
tímom, pričom podľa komentára rozpočtu mali byť zakúpené počítače využívané iba cieľovou skupinou.
Prezenčné listiny frekventantov neboli predložené a nebolo preukázané ani to, že skutočne cieľová

skupina na počítačoch pracovala. Okrem toho 10 ks notebookov malo byť v servise, o čom však v
čase kontroly neexistoval žiaden relevantný doklad a tento doklad nebol predložený ani do odstúpenia
od zmluvy, v dôsledku čoho vznikla pochybnosť o zakúpení týchto PC. Bolo tiež zistené, že malo byť
zakúpených 79 USB kľúčov a 80 ks kalkulačiek a to v rámci tzv. nepriamych paušálnych výdavkov,
avšak uvedený tovar nebolo možné považovať za spotrebný, a teda za oprávnený výdavok v súlade
s podrobným rozpočtom projektu. Žalovaný prevzal predmetné odstúpenie od zmluvy dňa 23.06.2011.

Dňa 20.06.2011 bola vypracovaná správa o zistenej nezrovnalosti, v ktorej sú popísané zistené
nezrovnalosti. Zo strany žalobcu bola žalovanému zaslaná žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
už pri odstúpení od zmluvy a následne bol na vrátenie finančných prostriedkov vyzvaný aj listom zo
dňa 20.06.2011. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343, § 349 ods. 1, 2, 3, §
351 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák., podľa § 14 ods. 1, 2 , § 15 ods. 1, 2 , 3, 4, § 24 ods.

1 zák. č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, podľa § 2 písm. a), §
20 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 2, § 31 ods. 3, 4, 5, 6, 9 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby. Uviedol, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi preukázal, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu povinností vyplývajúcich
mu zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

č. XXX/XXXX-IZ-X.X/V, tak ako sú tieto popísané v čl. 9. bod 2.4 predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o
podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného ako prijímateľa definované v čl. 9. bod 2.4 písmeno
d) ako porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít projektu a/ alebo
nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo zmluvy (najmä nezabezpečenie
verejného obstarávania, resp. obchodnej verejnej súťaže alebo inej závažné porušenie zmluvných

povinností), žalobca porušenie týchto záväzkov preukázal predložením prílohy č. 2 k zmluve - predmet
podpory nenávratného finančného príspevku, správou z kontroly na mieste zo dňa 04.03.2011,
priebežnej Monitorovacej správy č. 1 zo dňa 13.08.2010, podrobným rozpočtom projektu a komentárom
rozpočtu projektu, priebežnej Monitorovacej správy č. 2 zo dňa 20.04.2011, Harmonogramom činností
pre nasledujúce obdobie zo dňa 15.11.2010 a fotodokumentáciou. Súd prvej inštancie mal na základe

listinných dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že žalovaný nevykonával aktivity v mieste
realizácie projektu, ktoré bolo určené v zmluve, keďže aktivity boli realizované
v okrese P., a nie A. P. nad Q., keďže nedošlo k vytvoreniu určenej internetovej databázy, hoci podľa
priebežnej monitorovacej správy č. 2 zo dňa 20.04.2011
k jej vytvoreniu došlo, napriek tomu, že to žalovaný deklaroval, keďže nedošlo k ukončeniu realizácie

všetkých aktivít projektu do 28.02.2011 a žalovaný nepreukázal, že majetok, ktorý mal byť údajne
nadobudnutý za poskytnuté finančné príspevky, bol nadobudnutý reálne, hoci to žalovaný deklaroval (o
tom svedčia predkladané účtovné doklady zo strany žalovaného).
Žalovaný tiež nepoužíval technické zariadenia nadobudnuté za poskytnuté finančné prostriedky na
účely projektu, lebo nebolo preukázané, že by osobné počítače slúžili pre skupinu frekventantov za

účelom operatívneho spracovania informácií v teréne, školiacich aktivít a podobne. Žalovaný mal pritom
po vykonaní kontroly na mieste samom odstrániť prípadné nedostatky a preukázať skutočnosti, ktoré
tvrdil v jednotlivých monitorovacích správach, k čomu však nedošlo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
pokiaľ žalovaný navrhol pred posledným pojednávaním výsluch svedkyne, je zrejmé, že s ohľadom
na charakter porušených povinností by žalovaný ani výsluchom tejto svedkyne nemohol preukázať

opak. Preukázanie opaku by bolo možné listinami, preukázaním samotnej existencie aktivít a vecí,
ktoré boli za poskytnuté finančné prostriedky reálne nadobudnuté. V tejto súvislosti treba tiež uviesť,
že žalovaný sa skutkovo voči vytknutým zisteniam nebránil. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že žalovaný podstatne porušil predmetnú zmluvu tým, že neprijal opatrenia na nápravu nedostatkov
zistených kontrolou na mieste v zmysle správy z kontroly na mieste

v lehote stanovenej oprávnenými osobami (čl. 9. bod 2.4 písmeno m) všeobecných podmienok).
Žalobca túto skutočnosť preukázal predložením správy z kontroly na mieste zo dňa 03.01.2011, a
na jej základe bola žalovanému uložená povinnosť predložiť kompletnú dokumentáciu k projektu,
dokumentáciu súvisiacu s charakterom a postavením žalovanéhoa účtovnú evidenciu vrátane účtovných závierok a účtovných dokladov za posledné tri roky. Žalovaný
mal na základe vykonanej kontroly 28.02.2011 a následne vypracovanej správy
z kontroly zo dňa 04.03.2011 priniesť osobné počítače, USB kľúče a kalkulačky, zaslať názov webovej

stránky, dodať prezenčné listiny cieľovej skupiny, avšak ani jednu z týchto povinností si nesplnil, čím
bola porušená zmluva podľa čl. 9 bod 2.4 písmeno m) Všeobecných zmluvných podmienok v spojení s
čl. 12 bod 6. a s poukazom s čl. 3 bod 6. Všeobecných zmluvných podmienok, ako aj s poukazom na čl.
12 bod 6. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého bol žalovaný bezodkladne povinný prijať
opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou v zmysle správy z kontroly v lehote stanovenej

oprávnenými osobami na výkon kontroly. Pokiaľ ide o porušenie zmluvy vychádzajúc
z článku 9 bod 2.4. písm. h/ Všeobecných podmienok, zo strany žalovaného došlo
k poskytnutiu nepravdivých a zavádzajúcich informácií tým spôsobom, že v priebežnej monitorovacej
správe č. 1 a č. 2 a v záverečnej monitorovacej správe žalovaný uvádzal ako miesto realizácie
projektu okres A. P. nad Q., v priebežnej monitorovacej správe č. 1 uvádzal, že nadobudol 20 kusov
osobných počítačov, avšak preukázal existenciu iba 10 kusov a tiež deklaroval vo vyhlásení o ukončení

realizácie projektu, že všetky aktivity projektu boli ukončené k 28.02.2011, čo nebolo pravdou, keďže
nezabezpečil realizáciu aktivity „vytvorenie internetovej databázy“. Súd prvej inštancie konštatoval, že
z takto predložených dôkazov, ktoré zo strany žalovaného neboli žiadnym spôsobom spochybnené,
vyplynulo, že žalovaný opakovane a teda viacnásobne porušil povinnosti z predmetnej zmluvy,
čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a žalobca bol z týchto dôvodov od predmetnej zmluvy

oprávnený odstúpiť, pričom postačovalo jedno podstatné porušenie zmluvy, avšak v danom prípade bolo
podstatných porušení zmluvy viac. Je nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu odstúpeniu
od predmetnej zmluvy,
v súlade s podmienkami zmluvy, a to dňom 23.06.2011, kedy predmetné odstúpenie žalovaný prevzal.
Tým v súlade s § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikli všetky práva

a povinnosti zmluvných strán z predmetnej zmluvy a v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je
žalovaný povinný žalobcovi vrátiť plnenie, ktoré mu žalobca poskytol v súlade
s predmetnou zmluvou. Ide o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 104.000 Eur.
Lehotu na vrátenie plnenia mali účastníci dohodnutú v čl. 10 bod 6. Všeobecných zmluvných podmienok,
a to do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Žiadosť bola podľa

tvrdení žalobcu žalovanému doručená najneskôr dňa 20.06.2011, žalovaný túto skutočnosť nenamietal.
Splatnosť vrátenia predmetnej sumy teda nastala najneskôr dňom 10.08.2011 a dňom 11.08.2011 sa
žalovaný dostal do omeškania s vrátením sumy 104.000 Eur žalobcovi. Žalobca si okrem nároku na
vrátenie sumy 104.000 Eur uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý žalobcovi súd prvej inštancie priznal v
súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania v spojení s

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., a to vo výške 9,5 % ročne. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že
v predmetnej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by bolo konštatované
porušenie § 31 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z.z. a ktorým by mu bola zároveň uložená povinnosť
vrátiť nenávratný finančný príspevok, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného sú

irelevantné a účelové. Zdôraznil, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka, teda podľa predpisov súkromného práva. Zmluva obsahuje riadne vymedzenie práv a
povinností účastníkov zmluvy, účastníci si v nej riadne dohodli podmienky pre odstúpenie od zmluvy,
pričom zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností, pre porušenie ktorých bolo odstúpenie
od zmluvy dohodnuté. Porušenie týchto povinností zo strany žalovaného žalobca v konaní preukázal

vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, bez potreby konštatovania porušenia povinností podľa zák. č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Zdôraznil, že zákon o rozpočtových pravidlách je predpisom
verejnéhopráva,pričomporušeniepovinnostíuloženýchžalovanémutýmtozákonomnemážiadenvplyv
na platnosť, resp. neplatnosť predmetného odstúpenia. Uviedol, že za porušenie finančnej disciplíny sa
ukladá pokuta podľa § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. a to podľa povyhy porušenia a takýto postup nie je v

rozpore s citovanými ustanoveniami zák. č. 523/2004 Z.z. a zák. č. 528/2008 Z.z. Súd prvej inštancie
vyjadrilpresvedčenie,ženiejevylúčené,žejednýmkonanímžalovanéhomôžedôjsťkporušeniuzmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, kde pôjde o porušenie súkromného práva s následnou
povinnosťou vrátiť poskytnutý príspevok a na druhej strane môže dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny,
dôsledkomčohobybolapovinnosťzaplatiťodvod,penálealebopokutuzaporušeniefinančnejdisciplíny,

pričom by išlo o sankciu v podobe trestu. Súd prvej inštancie však zdôraznil, že nakoľko žalobca odstúpil
od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného, pre posúdenie jeho nároku na vrátenie
finančných prostriedkov nie je potrebné konštatovanie porušenia finančnej disciplíny v zmysle zák.
č. 523/2004 Z.z. Takáto podmienka - teda existencia rozhodnutia správneho orgánu konštatujúcehoporušenie finančnej disciplíny totiž nevyplýva zo žiadneho z ustanovení predmetnej zmluvy o poskytnutí
finančného príspevku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. platným v čase rozhodovania a žalobcovi ktorý bol vo veci plne úspešný priznal náhradu trov

konania vo výške 3.295,75 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle
príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že už v priebehu konania na súde prvej

inštancie argumentoval tým, že z dôvodu absencie správneho rozhodnutia vydaného príslušnou správou
finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky, v ktorom by bolo konštatované
porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004 Z.z. z jeho strany,
teda že porušil pravidlá a podmienky, za ktorých mu bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý,
neboli splnené hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby o vrátenie tohto príspevku. Zdôraznil,
že bezpochyby existuje rozdiel medzi rozhodnutím, ktoré konštatuje, že došlo k porušeniu finančnej

disciplíny podľa skutkovej podstaty obsiahnutej v § 31 ods. 1 písm. n) a rozhodnutím, ktoré konštatuje,
že došlo k porušeniu § 31 ods. 1 písm. n), nakoľko hypotéza ust. § 31 ods. 1 písm. n) zák. č. 523/2004
Z.z. nestanovuje žiadnu povinnosť, a teda objektívne nie je možné porušenie predmetného ustanovenia.
Poukázal na skutočnosť, že práve žalobca porušil ustanovenia verejných predpisov, a to napríklad § 28
ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z., čo súd prvej inštancie vôbec neskúmal, aj keď citovaný zákon označil ako

súčasť právneho základu rozsudku, a neskúmal ani splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu v zmysle
§ 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z., hoci § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. v spojení s § 31 ods. 10 zák. č.
523/2004 Z.z. spája povinnosť vrátiť finančné prostriedky jednoznačne s inštitútom finančnej disciplíny.
Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že oznamovacia povinnosť a následný postup podľa § 31 ods.
10 zák. č. 523/2004 Z.z. sa vzťahuje na akúkoľvek povinnosť prijímateľa vrátiť finančné prostriedky,

a to bez ohľadu na právny titul, vrátane titulu odstúpenia od zmluvy. Z citovaných ustanovení zák. č.
528/2008 Z.z. a č. 523/2004 Z.z. teda nepochybne vyplýva, že o vrátení poskytnutých prostriedkov môže
rozhodnúť iba správa finančnej kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V dôsledku
nesprávneho vyhodnotenia jeho námietky o absencii správneho rozhodnutia o porušení finančnej
disciplíny z jeho strany, ktorú otázku mal súd prvej inštancie vyriešiť ako predbežnú otázku, avšak

vyhodnotil ju nesprávne, následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný tiež uviedol, že jeho
vzťah so žalobcom je nepochybne zmiešaný, lebo obsah tohto vzťahu je upravený nielen predpismi
súkromného práva, ale aj predpismi verejného práva, preto ani z tohto hľadiska jeho argumentáciu
nie je možné považovať za irelevantnú a účelovú. Ďalej uviedol, že samotná správa z kontroly na
mieste zo dňa 28.02.2011 na ktorej závermi je odôvodnené odstúpenie od zmluvy, iba konštatovala,

že mohlo dôjsť k porušeniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, nekonštatovala
však, že k skutočnému porušeniu zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku aj došlo. Žalovaný vyjadril
presvedčenie, že odstúpenie od zmluvy nie je platné, lebo neoznačuje ani jediné ustanovenie zmluvy o
nenávratnom finančnom príspevku, ktorého porušenia sa mal dopustiť, v dôsledku čoho je tento právny
úkon (odstúpenie od zmluvy) neurčitý a teda neplatný. Taktiež poukázal na skutočnosť, že nakoľko v

zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bol zmluvnou stranou žalobca, s obsahu odstúpenia
od zmluvy zo dňa 17.06.2011 vyplýva, že ten od zmluvy neodstúpil, ale od nej odstúpil Fond sociálneho
rozvoja a to vo svojom mene. Zdôraznil, že Fond sociálneho rozvoja v zmluvnom vzťahu vystupoval
ako zástupca žalobcu, pričom má právnu subjektivitu a je odlišným subjektom od žalobcu. V danom
právnom vzťahu založenom zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku však mohol vystupovať tento

fond len v mene a na účet žalobcu. Pokiaľ Fond sociálneho rozvoja vystupuje v odstúpení od zmluvy
ako poskytovateľ, teda ako zmluvná strana zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku aj
napriek tomu, že zmluvnou stranou nie je, je zrejmé, že od zmluvy o nenávratnou finančnom príspevku
odstúpil iný subjekt ako ten, ktorý je zmluvnou stranou. Dôsledkom uvedených skutočností je absolútna
neplatnosť takéhoto odstúpenia, resp. takéto odstúpenie nie je spôsobilé vyvolať akékoľvek účinky, v

dôsledku čoho absentuje právny titul nároku žalobcu uplatneného v spore, a teda žaloba je nedôvodná.
Žalovaný poukázal tiež na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý mu svojim postupom odňal
možnosť konať pred súdom, keď vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby vypovedal svedok
ním navrhnutý. Uviedol, že jeho právny zástupca požiadal súd o odročenie pojednávania podaním zo
dňa 10.09.2014 s tým, že v navrhnutom termíne ďalšieho pojednávania dňa 12.09.2014 sa nebude môcť

zúčastniť pojednávania z dôvodu starostlivosti o manželku vo vysokom stupni tehotenstva, prípadne
už aj z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa, avšak súd prvej inštancie napriek tomu vo veci
konal. Žalovaný zdôraznil, že vykonaním pojednávania bez účasti jeho právneho zástupcu, ktorý svoju
neprítomnosť relevantne odôvodnil, súd prvej inštancie zmaril jeho možnosť navrhnúť a vykonať ďalšiedôkazy, na absencii ktorých (okrem iného) založil súd svoje rozhodnutie. Žalovaný vyjadril presvedčenie,
že neboli dôvody na vyhlásenie dokazovania za skončené, ale na odročenie pojednávania. Keďže
súd prvej inštancie takto nepostupoval, odňal mu tým možnosť konať pred súdom, preto navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu predovšetkým namietol, že odvolanie bolo podané po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto je potrebné odmietnuť ho ako oneskorene podané. Poukázal
na skutočnosť, že žalovanému bol rozsudok prvý krát doručený dňa 03.10.2015 a to prostredníctvom

právneho zástupcu v súlade s § 49 ods. 1 O.s.p., čo vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v
súdnom spise, potvrdzujúcej doručenie nielen tejto písomnosti, ale aj uznesenia č. k. 9Cb/112/2013-293.
Zdôraznil, že v zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. platného v čase podania doručovania napadnutého rozsudku,
sa údaje na potvrdení o doručení písomnosti (na doručenke) považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Vyjadril presvedčenie, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie odvolania, preto tvrdil, že rozsudok
mu údajne v predmetnej zásielke doručovaný nebol, a že mu bolo doručené len uznesenie. Zdôraznil,

že bez toho, aby bola riadne preukázaná nepravdivosť údajov na doručenke, malo by platiť, že údaje
na nej uvedené sú pravdivé, a teda že rozsudok bol žalovanému riadne doručený už dňa 03.10.2015, a
nie neskôr na žiadosť žalovaného. Postup žalovaného označil za špekulatívny s cieľom získať lehotu na
podanie odvolania, ktorú jeho právny zástupca zjavne zmeškal. Uviedol, že uvedeným skutočnostiam
nasvedčuje aj pôvodne vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku dňom 31.10.2014. Ďalej

uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd nevysporiada s odvolaním žalovaného jeho odmietnutím ako
podaným oneskorene, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil
a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal, že podmienkou
vzniku jeho nároku na vrátenie nenávratného finančného príspevku je existencia správneho rozhodnutia
príslušnéhoorgánuštátnejsprávyvzmysle§31zák.č.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto jeho námietky a argumenty sú zavádzajúce
a vychádzajú zo svojvoľného výkladu zákona. Správa finančnej kontroly totiž nerozhoduje o tom, či
bola alebo nebola zo strany žalovaného porušená zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, a
teda či žalobca má alebo nemá dôvod odstúpiť od takej zmluvy. Správa finančnej kontroly ako štátny
orgán rozhoduje o porušení finančnej disciplíny, a nie o porušení zmluvy o nenávratnom finančnom

príspevku. Zdôraznil, že z hľadiska charakteru právneho vzťahu porušenie finančnej disciplíny má
verejnoprávny charakter, lebo vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý je verejnoprávnym
predpisom a porušenie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku má súkromnoprávny charakter,
lebo vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku. Z
hľadiska bezprostredných právnych následkov porušenie finančnej disciplíny má spravidla za následok

uloženie peňažnej sankcie (odvod, penále alebo pokuta), naproti tomu porušenie zmluvy o nenávratnom
finančnom príspevku má za následok vznik práva žalobcu odstúpiť od zmluvy (právo nepeňažného
charakteru). Z hľadiska postupu pri vyvodzovaní právnych následkov pri porušení finančnej disciplíny
štátny orgán (správa finančnej kontroly) koná z úradnej povinnosti v rámci správneho konania a povinne
ukladá sankcie, avšak pri porušení zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku je žalobca na základe

vlastnej vôle oprávnený odstúpiť od zmluvy a uplatniť si z tohto dôvodu vrátenie finančných prostriedkov,
pričom ak záväzok zodpovedajúci tomuto nároku nie je dobrovoľne splnený, žalobca je oprávnený
uplatniť si ho v súdnom konaní. Z hľadiska rozsahu, resp. výšky vzniknutých právnych následkov, pri
porušení finančnej disciplíny uložená sankcia je buď stanovená vo výške porušenia finančnej disciplíny,
či v percentuálnej výške (penále) alebo pevnou sumou (pokuta), avšak v prípade odstúpenia od

zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku nárok na vrátenie finančných prostriedkov zodpovedá
výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Nie je vylúčené, že jedno konanie môže napĺňať znaky
podstatného porušenia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, a aj znaky porušenia finančnej
disciplíny, avšak charakter týchto právnych následkov je potrebné rozlišovať. Uvedené závery vyplývajú
z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.07.2014 č. k. 25Co/78/2013-245 vydaného v obdobnej

veci, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 28.05.2013 č. k. 26C/32/2013-179,
obsah ktorého vzal žalovaný za základ svojej argumentácie o potrebe predchádzajúceho rozhodnutia
príslušného orgánu štátnej správy. V súvislosti s tvrdením žalovaného o odňatí možnosti konať
pred súdom z dôvodu neodročenia pojednávania dňa 12.09.2014 žalobca zdôraznil, že právnym
zástupcom žalovaného je spoločnosť s ručením obmedzeným, v rámci ktorej pôsobí niekoľko

advokátov a advokátskych koncipientov, prostredníctvom ktorých mohla byť zabezpečená účasť na
uvedenom pojednávaní aj inak ako prostredníctvom advokáta, ktorý sa v predmetnom spore z neúčasti
ospravedlňoval. Súd prvej inštancie dôvodne vyhodnotil jeho ospravedlnenie tak, že nespĺňa náležitosti
v zmysle § 119 O.s.p. a konal správne, keď vec prejednal i v jeho neprítomnosti. V súvislosti s námietkoužalovaného o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku z dôvodu, že podľa
jeho názoru tento právny úkon vykonal na to neoprávnený subjekt Fond sociálneho rozvoja, žalobca
zdôraznil, že túto námietku žalovaný neuplatnil v základnom konaní, v dôsledku čoho by na ňu odvolací

súd s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemal prihliadnuť. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť
však poukázal na to, že odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bol oprávnený aj
Fond sociálneho rozvoja ako sprostredkovateľský orgán v zmysle § 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podporeposkytovanejzfondovEurópskejúnie,nakoľkotentofondbolpodľauzneseniavládySlovenskej
republiky č. 1023 zo dňa 06.12.2006 sprostredkovateľským orgánom pôsobiacim pod žalobcom ako

riadiacim orgánom. V zmysle § 8 ods. 2, 3 citovaného zákona sprostredkovateľský orgán plní úlohy v
súlade so splnomocnením, zodpovedá riadiacemu orgánu za plnenie týchto úloh a vzťahujú sa naňho
práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v rozsahu určenom v splnomocnení.
Žalobca udelil Fondu sociálneho rozvoja splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu
zo dňa 02.11.2007 a v zmysle časti 4.3.5 bod 5 tohto splnomocnenia bol Fond sociálneho rozvoja
oprávnený odstúpiť od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku po predchádzajúcom súhlase

žalobcu, ktorý vzhľadom na odstúpenie od zmluvy bol udelený dňa 07.06.2011. Žalovaný bol o obsahu
splnomocnenia riadne upovedomený a počas realizácie predmetného projektu celý čas komunikoval len
sFondomsociálnehorozvoja,aniesMinisterstvompráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepubliky.
V odstúpení od zmluvy bola pritom uvedená presná špecifikácia zmluvy o nenávratnom finančnom
príspevku,presnášpecifikáciapredmetnéhoprojekturealizovanéhonazákladezmluvypodľakóduITMS

ako jedinečného identifikátora. Žalobca zdôraznil, že oprávnenie Fondu sociálneho rozvoja odstúpiť od
zmluvy bolo žalovanému od začiatku zrejmé, po vykonaní tohto úkonu odstúpenie nenamietal, a to ani
v konaní pred súdom prvej inštancie a pokiaľ túto námietku vzniesol až v odvolaní, postupoval v rozpore
so zásadou koncentrácie konania. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil uznesenie Slovenskej republiky
č. 1023 zo dňa 06.12.2006, splnomocnenie o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu zo dňa

02.11.2007 a žiadosť o predchádzajúci súhlas na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku - odpoveď zo dňa 07.06.2011 a dôvodovú správu k zák. č. 528/2008 Z.z. (časť §
8) a uviedol, že tieto dôkazy nemohli byť bez jeho viny predložené v konaní pred súdom prvej inštancie,
keďže žalovaný vzniesol námietku neplatnosti odstúpenia od zmluvy až v odvolacom konaní.

4. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu doručenom odvolaciemu súdu dňa 28.05.2015 uviedol, že
argumentácia žalobcu ustanovením § 45 ods. 2 O.s.p. platného v čase podania odvolania, je v danom
prípade nenáležitá. V zásielke, ktorá mala obsahovať aj rozsudok, bolo len uznesenie, čo on zistil
až po podpísaní doručenky a po otvorení zásielky. Poštový doručovateľ však odstránil doručenku
z obálky okamžite po jej podpise, takže on v čase preberania zásielky a podpisovania doručenky

nebol spôsobilý zistiť, či sa v obálke skutočne nachádzajú všetky dokumenty, ktoré podľa údajov na
doručenke uvedených mali byť obsahom doručovanej zásielky. Zdôraznil, že poštový doručovateľ nie je
povinný zotrvať u adresáta do doby porovnania obsahu zásielok s obsahom doručeniek, a po odstránení
doručeniek okamžite opúšťa adresu miesta doručenia. Žalovaný zdôraznil, že nemá ako preukázať
negatívnu skutočnosť o nedoručení písomností. Uviedol, že za daných okolností podnikol všetky úkony,

ktoré mohol, keď po zistení, že na rozsudku bola vyznačená právoplatnosť, nahliadol so súdneho
spisu a požiadal o doručenie rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by súd prvej inštancie
bol názoru, že rozsudok mu bol už doručený, nebol by mu ho na základe jeho žiadosti opätovne
doručoval. Pokiaľ žalobca namietol, že jeho argumentácia o neplatnosti, resp. neúčinnosti odstúpenia
od zmluvy z dôvodu vykonania odstúpenia neoprávnenou osobou je porušením prejednacej zásady

a zásady koncentrácie konania a tvrdil, že odvolací súd by nemal na túto jeho námietku týkajúcu sa
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku prihliadať, žalovaný uviedol že
je potrebné striktne rozlišovať medzi právnou argumentáciou a novými skutkovými tvrdeniami. Preto nie
je možné posudzovať jeho argumentáciu, ktorou spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, za nové
skutkové tvrdenie. Zdôraznil, že jeho argumentácia je výlučne právnej povahy, lebo neoznačil žiadne

iné skutočnosti, ktoré by neboli predložené niektorým z účastníkov v konaní pred súdom prvej inštancie
a jeho argumentácia sa týka len skutkových okolností, ktoré označil sám žalobca a nadväzuje na
dôkazné prostriedky žalobcom predložené. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutkovým
okolnostiam a dôkazom, pričom on, žalovaný v rámci odvolania žiadne nové skutočnosti a dôkazy
neoznačil. Je teda zrejmé, že svoju argumentáciu spochybňujúcu platnosť odstúpenia od zmluvy neoprel

o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by neboli vykonané súdom pred vyhlásením uznesenia v zmysle
§ 120 ods. 4 O.s.p. Za nedôvodnú a irelevantnú označil argumentáciu žalobcu o oprávnení Fondu
sociálneho rozvoja odstúpiť od zmluvy nenávratnom finančnom príspevku, pretože zmluvnou stranou
v rámci zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku bol žalobca, teda Ministerstvo práce, sociálnychvecí a rodiny SR, pričom Fond sociálneho rozvoja bol v rámci zmluvy označený len ako zástupca. Od
zmluvypritommôžeodstúpiťlenzmluvnástrana,nieinýsubjekt.PokiaľFondsociálnehorozvojaodstúpil
od predmetnej zmluvy, hoci nebol poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, je zrejmé, že

takéto odstúpenie vykonal subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou a toto odstúpenie je nulitné a nemôže
vyvolať žiadne právne účinky. Žalovaný uviedol, že na uvedenú argumentáciu nemá vplyv ani to, že
žalobca udelil Fondu sociálneho rozvoja súhlas na odstúpenie od zmluvy. Takýto súhlas totiž nebol
adresovaný jemu, žalovanému, preto nemôže vyvolať právne účinky priamo smerujúce k zrušeniu
zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Poukázal na to že zák. č. 528/2008 Z.z. neobsahuje

osobitnú úpravu splnomocnenia, preto na vzťah medzi žalobcom a ním ohľadne splnomocnenia fondu
je možné aplikovať len právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, z ktorej vyplýva, že Fond
sociálneho rozvoja konal v mene a na účet žalobcu ako zastúpenej osoby. Túto kogentnú úpravu inštitútu
splnomocnenianiejemožnéprelomiťaniprípadnýmodlišnýmdojednanímvrámcisamostatnejdohodyo
plnomocenstve. Obsah úloh Fondu sociálneho rozvoja uvedených splnomocnení nie je možné vykladať
tak, že fond by bol oprávnený vykonávať právne úkony tak, ako by bol sám účastníkom zmluvy o

nenávratnom finančnom príspevku, lebo to by znamenalo, že v dôsledku udelenia plnomocenstva by
došlo k zmene
v obsahu zmluvy a to k zmene na strane účastníka zmluvy, bez súhlasu druhej zmluvnej strany.
Vyjadril preto presvedčenie, že v dôsledku neúčinnosti odstúpenia od zmluvy o nenávratnom finančnom
príspevku je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nedôvodný.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného písomne nevyjadril.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len O.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a
konanie mu predchádzajúceho, skúmal či žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
včas, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise mu mal byť
rozsudok doručený dňa 03.10.2014, avšak odvolanie proti nemu podal žalovaný na pošte až dňa

08.01.2015. Je nepochybné, že z právnej úpravy obsiahnutej v § 45 ods. 2 O.s.p. platného v čase
doručovania napadnutého rozsudku vyplýva, že údaje uvedené na potvrdení o doručení (teda na
doručenke) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, avšak v preskúmavanej veci z úradného
záznamu zo dňa 19.12.2014 nachádzajúcom sa na č.l. 305 vyplýva, že v podateľni tamojšieho súdu
bolo zistené, že zásielka zrejme s ohľadom na jej hodnotu zrejme neobsahovala aj rozsudok, ale iba

uznesenie, z ktorého dôvodu následne došlo k jeho opätovnému doručeniu žalovanému. Uvedená
skutočnosť bola oznámená listom zo dňa 22.12.2014 žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi,
ktorému zároveň bolo oznámené aj to, že v dôsledku uvedených skutočností predmetný rozsudok
nenadobudol právoplatnosť. Podľa doručenky pripojenej k č.l. 305 žalovaný prevzal prostredníctvom
právneho zástupcu rozsudok dňa 29.12.2014 a pokiaľ proti nemu podal odvolanie na pošte dňa

08.01.2015, odvolanie bolo podané včas v zákonom stanovenej lehote v zmysle vtedy platného § 204
ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd nevzhliadol dôvody na jeho odmietnutie podľa § 386 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd následne preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď vo
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.11. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 470 ods. 2 CSP odvolací súd posudzoval
procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Predovšetkým sa zaoberal skúmaním, či postupom

súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 12.09.2014 v neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný prevzal predvolanie na termín pojednávania určený
na deň 12.09.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.05.2014 spolu s výzvou na

predloženie dokladov o dôvode neúčasti na pojednávaní dňa 23.05.2014 a na oznámenie návrhov
na vykonanie dôkazov a to v lehote do 15 dní. Žalovaný napriek tejto výzve zo strany súdu prvej
inštancie nepredložil požadované dôkazy. Až dňa 10.09.2014 právny zástupca žalovaného požiadal
o odročenie pojednávania určeného na 12.09.2014 z dôvodu hospitalizácie manželky advokáta
povereného zastupovaním v predmetnej veci na pôrodnom oddelení, opätovne bez predloženia dokladu
túto skutočnosť preukazujúceho. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný, ani jeho právny

zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 12.09.2014 neospravedlnil spôsobom stanoveným
v § 119 ods. 2, 3 O.s.p. platným v čase konania na súde prvej inštancie. Ospravedlnenie advokáta U.. P.
N. pôsobiaceho v obchodnej spoločnosti HKP Legal s.r.o. ako právneho zástupcu žalovaného z dôvodu
starostlivosti o manželku vo vysokom štádiu tehotenstva však neobstojí ani z dôvodu, že v HKP Legal
s.r.o. pôsobí viacero advokátov i koncipientov, prostredníctvom ktorých mohla byť účasť na pojednávaní

konanom dňa 12.09.2014 zabezpečená. Odvolací súd teda v procesnom postupe súdu prvej inštancie
nevzhliadoltaképochybeniemajúcezanásledokodňatiemožnostižalovanémukonaťpredsúdom,ktoré
by zakladalo dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP.

13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom žalovaného spočívajúcim

v tvrdení o vyvodení nesprávnych právnych záverov v otázke posúdenia, či boli zo strany žalobcu
splnené hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby za situácie, že absentuje rozhodnutie vydané
príslušnou správou finančnej kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, v ktorom by bolo
konštatované porušenie finančnej disciplíny ním, žalovaným v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zák. č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, teda v ktorom by bolo konštatované, že porušil pravidlá a

podmienky,zaktorýchmubolposkytnutýnenávratnýfinančnýpríspevokvzmyslezmluvyonenávratnom
finančnom príspevku podľa § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti súdu prvej
inštancie vytýkal, že neskúmal splnenie oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu v zmysle
§ 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z., hoci ust. § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskej únie spája povinnosť vrátiť finančné prostriedky jednoznačne s

inštitútom finančnej disciplíny, v dôsledku čoho je zrejmé, že o vrátení poskytnutých prostriedkov môže
rozhodnúť iba správa finančnej kontroly, resp. Ministerstvo financií Slovenskej republiky a až existencia
takého rozhodnutia podmieňuje možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil túto argumentáciu žalovaného ako právne

irelevantnúaúčelovú.Zobsahulistuzodňa17.06.2011jetotižzrejmé,žežalobcaodzmluvyoposkytnutí
nenávratného finančného príspevku odstúpil podľa článku 9 VZP bod 2 ods. 2.4 písm. d), písm. j) a písm.
h) Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-IZ-X.X/V zo dňa 25.02.2010 z
dôvodov, že žalovaný nepreukázal vykonávanie aktivít v okrese A. P. nad Q., že nepreukázal ukončenie
realizácie aktivít projektu k 28.02.2011 kompletne, lebo aktivita spočívajúca vo vytvorení internetovej

databázy nebola preukázaná. Okrem toho 20 kusov notebookov bolo využívaných neoprávnenými
osobami, o servise 10 kusov notebookov neboli žiadne doklady, z čoho vznikli pochybnosti, či sa
reálne zakúpili, 79 USB kľúčov a 80 kusov kalkulačiek bolo zakúpených a evidovaných ako nepriame
paušálne výdavky, hoci nešlo o spotrebný tovar a teda ani o oprávnený výdavok. Je teda nepochybné, že
odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebolo odôvodnené porušením

finančnej disciplíny zo strany žalovaného, ale k odstúpeniu došlo z dôvodov porušenia zmluvných
povinností žalovaným vymedzených v predmetnej zmluve, pre porušenie ktorých bolo odstúpenie
dohodnuté. Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka
ako predpisu súkromného práva, preto pre odstúpenie od nej nebolo potrebné žiadne konštatovanie

porušenia povinnosti podľa zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách ako predpisu verejného
práva, ale len naplnenie dôvodov umožňujúcich odstúpenie v nej vymedzených, pričom nie je vylúčené,
že ak konanie žalovaného, ktoré bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, zároveň naplní aj skutkovúpodstatu správneho deliktu, môže byť v správnom konaní postihnuté podľa § 31 zák. č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách aj uložením administratívnoprávnej sankcie.

15. Žalovaný v odvolaní ďalej namietol platnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančnéhopríspevku,keďpoukázalnaskutočnosť,žeodzmluvyneodstúpilžalobcaakozmluvnástrana
v predmetnom záväzkovom vzťahu, ale odstúpil od nej Fond sociálneho rozvoja, ktorý vystupoval len
ako zástupca žalobcu, a teda v tomto vzťahu mohol vystupovať a konať len v mene a na účet žalobcu, a
nie vo vlastnom mene. Žalovaný dôvodil, že odstúpenie vykonané Fondom sociálneho rozvoja nemohlo

z uvedených dôvodov vyvolať právne účinky, že k odstúpeniu žalobcu od zmluvy teda nedošlo, a preto
žalobca nemá právny titul na vrátenie peňažného plnenia.

16. Vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, odvolanie podané v čase
platnosti O.s.p. bolo v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. možné odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 ,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V zmysle ods.3 citovaného ustanovenia, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napadlo a dôvody odvolania mohol odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

17. Podľa ust. § 205a ods. 1, 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i v čase podania
odvolania, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 , d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije
v konaniach podľa § 120 ods. 2 .

18. Zo znenia ustanovenia § 205 O.s.p. je zrejmé, že v sporovej agende boli v čase platnosti
O.s.p. stanovené odvolacie dôvody taxatívne, a to v snahe posilniť neúplný apelačný systém, pričom
obmedzovanie odvolacích dôvodov platilo len pre rozhodnutie vo veci samej.

19. Zo znenia ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v čase platnosti O.s.p. skutočnosti a dôkazy v

odvolacom konaní, v ktorom sa napadlo rozhodnutie vydané v sporovom konaní na súde prvého stupňa,
resp. na súde prvej inštancie, sa pripúšťali iba
v obmedzenom rozsahu a účastník (teda strana sporu) nemohol uplatniť v odvolacom konaní tie
skutočnosti a dôkazy, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak, v konaní pred súdom prvej inštancie.
Také skutočnosti a dôkazy odvolací súd nemôže vziať do úvahy. Uvedený postup stanovený v § 205a

ods. 1 O.s.p. vytvoril základ neúplného apelačného systému, keďže v sporovom konaní sa súd prvej
inštancie považuje za súd, ktorý zisťuje skutkový stav veci a vedie strany sporu k tomu, aby sa pred ním
vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných
skutkových tvrdení. Dôkazy a skutočnosti, ktoré mohli byť v zmysle citovaného ustanovenia odvolacími
dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, boli preto výnimočné a viazali sa na

procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, tak, ako to vyplýva z ods. 1 písm. a) až d)
uvedeného ustanovenia.

20. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že skutočnosti týkajúce sa neplatnosti, resp.
neúčinnosti aktu odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z dôvodu,

že odstúpenie bolo vykonané iným subjektom než žalobcom, neboli v konaní pred súdom prvej
inštancie vôbec uplatnené. Žalovaný v žiadnom zo svojich ústnych či písomných vyjadrení nespochybnil
skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy realizované Fondom sociálneho rozvoja (ktorý konal v zmysle
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na základe splnomocnenia o delegovaníprávomoci riadiaceho orgánu zo dňa 02.11.2007 a na základe písomného poverenia k podpisu zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 04.01.2010) nevyvolalo účinky skončenia
zmluvného vzťahu, lebo Fond sociálneho rozvoja nemohol v danom právnom vzťahu vystupovať vo

vlastnom mene, ale len v mene a na účet žalobcu. V priebehu celého konania pred súdom prvej
inštancie žalovaný uplatňoval len námietky o nesplnení predpokladov pre dané odstúpenie od zmluvy z
dôvodu absencie rozhodnutia správy finančnej kontroly, resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky
o porušení finančnej disciplíny z jeho strany a tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy nemohlo dôjsť bez
rozhodnutia správneho orgánu konštatujúceho porušenie finančnej disciplíny. Námietku neúčinnosti,

resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy založenú na skutkovom tvrdení o akte odstúpenia od predmetnej
zmluvy inou osobou než tou, ktorá by na taký úkon bola oprávnená, žalovaný uplatnil po prvýkrát až
v odvolaní.

21. Za uvedenej situácie, vzhľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle § 205
a § 205a O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel

k záveru, že skutočnosť tvrdenú žalovaným v odvolaní o neúčinnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od
zmluvy z dôvodu jeho vykonania Fondom sociálneho rozvoja, a nie samotným žalobcom, nemožno vziať
do úvahy. Je totiž nepochybné, že žalovaný uvedenú skutočnosť mohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie, avšak ju neuplatnil, preto odvolací súd na ňu v odvolacom konaní neprihliadol a vecne
sa s ňou nezaoberal. Z rovnakého dôvodu sa potom nezaoberal ani skúmaním žalobcom predložených

listín pripojených k vyjadreniu k odvolaniu - uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1023 zo dňa
06.12.2006, splnomocnením o delegovaní právomoci riadiaceho orgánu zo dňa 02.11.2007
a žiadosti o predchádzajúci súhlas na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku - odpovede zo dňa 07.06.2011, ktorými žalobca mienil preukazovať oprávnenie Fondu
sociálneho rozvoja vykonať v rámci delegovanej právomoci aj odstúpenie od predmetnej zmluvy o

poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

22. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup podľa vtedy platných a účinných právnych
predpisov, jeho postupom nedošlo k odňatiu možností žalovanému konať pred súdom, dokazovanie
vykonal v potrebnom rozsahu so zachovaním práva oboch sporových strán na predloženie a označenie

dôkazov a zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov vo veci vyvodil správny
právny záver o dôvodnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy podľa § 343 a § 349 ods. 1 Obch. zák. v
dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným a o povinnosti žalovaného vrátiť sumu rovnajúcu
sa výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku spolu so zákonným úrokom z omeškania
podľa § 351 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom od 15.01.2009.

23. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

24. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).