Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/213/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216016
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712216016.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich
Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 05.. 12. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 6C/255/2012-150 zo dňa 15. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že uznesením č. k. 6C/255/2012-17 zo
dňa 22. 02. 2013 konania vedené pod sp. zn. 6C/255/2012, 6C/256/2012, 6C/257/2012, 6C/258/2012,
6C/259/2012, 6C/260/2012, 6C/262/2012, 6C/263/2012, 6C/264/2012 a 6C/265/2012 spojil na spoločné
konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 6C/255/2012.

Žalobca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že podal na Ústavný súd Slovenskej republiky
podľa čl. 127 Ústavy SR sťažnosť pre porušenie práva na súdnu ochranu a práva na zákonného sudcu
zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasil s tým, že rozhodnutím
Krajského súdu sudcovia okresného súdu neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Žalobca
má za to, že sú dané objektívne dôvody na vylúčenie sudcov Okresného súdu Zvolen. Rozhodnutie
krajského súdu hodnotí ako nesprávne a zakladajúce zásad do jeho základných práv, konkrétne práva
na zákonného sudcu, práva na prerokovanie veci nestranným súdom a práva na nestranný súd zriadený
zákonom. Má za to, že sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b)
a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Okresný súd uviedol, že žalobca podanie sťažnosti na ústavný súd žiadnym spôsobom nepreukázal, z
fotokópie sťažnosti nevyplýva, že taká sťažnosť bola skutočne na ústavný súd podaná.

Okresný súd sa navyše nestotožnil s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka
majúca význam pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru,
ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku žalobcu, to znamená nemá priamy súvis s vyriešením
sporu vo veci samej. Nejde o prejudiciálnu otázku od vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok sporu.
Zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva namietal žalobca už v návrhoch na začatie konania.
O jeho námietke bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 16 ods. 1 OSP tak, že zákonný sudca Mgr.
Dalibor Miľan nie je vylúčený z prejedávania a rozhodovania veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. f) OSP. Uviedol, že súd
v napadnutom rozhodnutí nekonkretizuje, neodôvodňuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval,

že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Zo zásady
spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o
otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o
možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd musí posudzovať procesné
návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené. Žalobca nesúhlasí
s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. V čase podania
návrhu na prerušenie konania súd disponoval ústavnou sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody.
Žalobca riadne a včas požiadal o prerušenie konania. Poukázal na ust. § 15 OSP. Žalobca uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení
na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí vydanom v konaní sp.
zn. 11NcC/46/2012. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Princíp zákonného sudcu treba pokladať za
celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka
konania nerozhodol zákonný sudca, prípadne súd zriadený v súlade so zákonom je nezlúčiteľný s
garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Právo na nestranného sudcu
je súčasťou práva na spravodlivý proces. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.
Okresný súd teda pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie
konania na základe návrhu žalobcu. V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí
s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania
veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa žalobcu bolo zasiahnuté do jeho základných práv
a to konkrétne základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, to znamená práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.

Účastník môže navrhnúť prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. V
takýchto prípadoch súd prerušuje konanie, pokiaľ rozhodnutie súdu závisí na takej otázke, ktorú súd ako
predbežnú otázku riešiť nesmie (viď úplné znenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP). Pokiaľ položená otázka
nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, musí súd konanie prerušiť a za tým účelom vyčkať
na rozhodnutie príslušného orgánu. Toto rozhodnutie bude základom ďalšieho rozhodnutia všeobecného
súdu. V tomto prípade dokonca ak nie je takéto konanie o predbežnej otázke začaté, súd dáva podnet
na jeho začatie.

Prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia však nemožno rozširovať na prípady, keď namietanú
otázku už vyriešili všeobecné súdy a prerušenie konania by malo slúžiť iba k tomu, aby sa konanie
pretiahlo tak dlho, pokiaľ nebude o navrhovanej otázke rozhodnuté na základe mimoriadneho opravného
prostriedku alebo dokonca rozhodnutia ústavného súdu s tým, že by na základe mimoriadneho
opravného prostriedku alebo rozhodnutia ústavného súdu bola už súdom vyriešená otázka rozhodnutá
inak. Takýmto postupom by bol jednoducho negovaný zákonný postup všeobecných súdov. Všeobecné
súdy pri vznesení takejto požiadavky na prerušenie konania by prakticky nikdy nemohli konať až do
rozhodnutia ústavného súdu, prípadne dokonca Európskeho súdu (ad absurdum).

Nie je teda daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ani podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR a to v skutkovo a
právnej totožnej veci (napr. vo veci sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013). Okresný súd teda dospel k

správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c), OSP,
pretože neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto
veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne,
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu, pričom svoj nárok odvodzuje
od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok
právomoci prerokovať a rozhodnúť takú vec (napr. v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 89/2013, I.
ÚS 92/2013) s odôvodnením, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý
by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z prejednávania vylúčený, je dôvodom na
uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa OSP a Ústavný súd nemá právomoc
preskúmavať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom vo
všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie a ktoré sa vedú pod sp. zn. 6C/255/2012
rozhodol tak, že zákonný sudca JUDr. Dalibor Miľan nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania
vecí. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 11. 2012 (č. l. 15 spisu).

Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že v súdenej veci neexistoval dôvod na prerušenie
konania. Odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správnej potvrdil.

Odvolací súd záverom ešte poukazuje, že ani skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní, že v
obdobných prípadoch iné nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov
príslušného súdu, nie je dôvodom na prerušenie konania. Z dôvodu, že už bolo rozhodnuté o nevylúčení
zákonného sudcu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.