Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605208175
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7605208175.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Sokol na Slovensku, so sídlom v Bratislave,
Junácka 6, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska
16, proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 7,
zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 95, v
konaní o zaplatenie 130.283,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 18.12.2013 č.k. 5C/215/2005-387 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti čo do istiny a úrokov z omeškania

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120.972,09 eur a úroky z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 59.074,69 eur od 04.11.2005 do 31.10.2012, vo výške 6 % ročne zo sumy 58.939,09
eur od 1.11.2012 až do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 62.033,- eur od 09.11.2013 až do
zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 86% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane
žalovaného tým, že bez právneho dôvodu užíva pozemky v Spišskej Novej Vsi, na ktorých sa nachádza
areál futbalového štadióna. Žalobca si uplatňuje peňažnú náhradu za bezdôvodné užívanie pozemkov
vo výške všeobecnej hodnoty nájomného za obdobie od 09.07.2003 do 08.07.2004 a po spojení veci

s konaním vedeným pôvodne na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1C/325/2013 aj za
obdobie od 01.2.2005 do 30.11.2006. Žalobca náhradu vyčíslil podľa znaleckého posudku znalca Ing.
Jozefa Kapu, pripojeného k žalobe.

2. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom z 18.12.2013
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 135,60 eur s
8,75%úrokomzomeškaniaročneod01.11.2012dozaplatenia.Vprevyšujúcejčastičodoistinyaúrokov

z omeškania žalobu zamietol. Návrh na prerušenie konania zamietol a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností,
a to pozemkov P. Č. XXXXX, XXXXX, XXXXX R. XXXXX D. N. X. XX.XXX U., M. V. X. X. M. O. R.
Z. Z. P. R. V. K. O. G. Č.. XXXX P. M.. Ú.. F. O. X.. K. K. P. K. C.. R. Z. Č.. XX/XXXX X., Ž. P. P. X.

F. K. P. E. „. Č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXXX, XXXXX. Z grafickej časti
uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že na týchto pozemkoch sa nachádza areál futbalového
štadióna Spišská Nová Ves. Znalec podrobne identifikoval a vyznačil jednotlivé časti plochy futbalového
areál na stav v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovilznalcaIng.StanislavaČurillu,ktorémuuložil,abyurčilcenunájmupozemkovnašportovéúčely

za 1 m2 ročne za obdobie rokov 2003 až 2006. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pre rok
2003 znalec určil pri parcelách vedených ako druh pozemku „. P. O. X,XXX W. K. XmX K. E. R. P. P. Y.
P. „. P. R. O. X. X. X,XXX W. K. XmX K. E.. P. E. XXXX H. K. N. P. D. P. X,XXX W. R. P. K. P. R. O.Y.
X,XXX W. K. X U. K. E.. P. E. XXXX H. N. P. D. P. X,XXX W. R. P. K. P. R. O. N. X,XXX W. K. X U. K. E..
P. E. XXXX H. P. D. P. N. X,XXX W. R. P. K. P. R. O.Á. N. X,XXX W. O. X U. K. E.. K. E. XXXX - XXXX
K. X. O. X. F. XX.XXX,XX W.. Súd prvej inštancie nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým

ústavom v odbore stavebníctvo Technická univerzita v Košiciach. V odôvodnení rozsudku skonštatoval,
že tento posudok nebol taký prehľadný ako posudok Ing. Čurillu a nájom (za všetky pozemky - pozn.
odvolacieho súdu) bol určený za rok 2003 sumou 91.611,86 eur, za rok 2004 sumou 81.596,87 eur,
za rok 2005 sumou 73.537,05 eur a za rok 2006 sumou 75.914,20 eur. Súd prvej inštancie k tomuto
posudku uviedol, že nezohľadňuje skutočnosť, že pozemok slúži na športové účely. Rovnako súd prvej

inštancie zhodnotil aj znalecký posudok Ing. Novákovej, ktorý predložil žalobca ako listinný dôkaz. Zo
Správy katastra Spišská Nová Ves súd zistil, že O. - Z. F.. Č.. XXXX, O. F. O. P. Č.. XXXX V. K. Y. G.
Č.. X O. P. T. P. R. P. D. Y. U. P. K. D. U. D. K. Y. XX.XX.XXXX. Z protokolu o delimitácii nehnuteľného
majetku súd prvej inštancie zistil, že odovzdávajúcim bola Slovenská republika - Okresný úrad Spišská
Nová Ves a preberajúcim bolo Mesto Spišská Nová Ves. Delimitácia sa týkala časti parciel, ktoré sú

odlišné od tých, ktoré sú predmetom tohto konania. Z informácie Mestského úradu Spišskej Novej Vsi
súd zistil, že na časti P. Č.. XXXX/X F. O. F. - V. B. R. F., P. F. Ú. O. L. K., Ž. V. O. Ň. V. X. F. P. R. M.
E.. O. P.R. Č.. XXXX/XX F. O. Z., O. Č. P. Č.. XXXX/XX F. O. N. K. K. Y., O. P. Č.. XXXX/XX F. O.Y. C.
K. H. Z., O. Č. P. Č.. XXXX/XX F. O. N. K. K. Y. R. X. O. B. C., O. P. Č.. XXXXX R. Č.. XXXXX F. O. N..
P. X. F. O. L.Ý. P. F. Ú. O. L. K., Ž. V. V. X. F. P. R. M. E.. P. F. Z. O. F.. Č.. XXXX, P. O. P. Č.. XXXX/X

D. X. XXX U., K.Í. R. Z. O. G. Č.. X, F. Ú. Z. O. Y., L. M. Ž. Y., L. E. U. O. X. F. O. X. K. Y. XX.XX.XXXX
D. P. F. F. O. „. - V. - T. Š. - R. „. F. O. X..

X. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že za stavbu, ktorá patrí do vlastníctva žalovaného
možno považovať len budovu tribúny, ktorá sa čiastočne nachádza na nehnuteľnosti žalobcu P. Č..

XXXX/XX - K. P. D. X. XXX U.. Z., R. F. F. X. X. Ž. X. K. P. D. Y. O.É. U.. M. F. Z. F.. Č.. XXXX L.
X. Ž. R. K. Y. P. Ž., jedine túto časť považuje súd prvej inštancie za zastavanú stavbou vo vlastníctve
žalovaného. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že stavby nachádzajúce sa na pozemku žalobcov
sa mohli stať majetkom mesta na základe zákona č. 138/1991 Zb., pretože na prechod stavieb do
vlastníctvažalovanéhonestačízákon,alejepotrebnýajdelimitačnýprotokol.Vtejtosúvislostipoukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/71/2008. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ust. §
451 ods. 1 2 Občianskeho zákonníka (OZ) o bezdôvodnom obohatení. Uzavrel, že žalovaný sa na úkor
žalobcu obohatil z toho dôvodu, že užíva časť pozemku žalobcu bez uzavretia nájomnej zmluvy a keďže
neplatí obvyklé nájomné, predstavuje výška bezdôvodného obohatenia výšku obvyklého nájomného,
ktorá bola vyčíslená znalcom. Opäť zdôraznil, že ide iba o pozemok, na ktorom sa nachádza časť

tribúny vo vlastníctve žalovaného, ktorá je postavená aj na P. Č.. XXXX/XX X. X. XXX U.. Pokiaľ sa
týka výšky nájomného uviedol súd prvej inštancie, že mu boli doručené dva znalecké posudky, jeden
vypracovaný znalcom Ing. Čurillom a ďalší znaleckým ústavom - Technickou univerzitou Košice. Ako
dôkaz bol predložený aj posudok vypracovaný Ing. Novákovou. Súd uviedol, že znalecký ústav ani Ing.
Nováková vo svojich posudkoch neprihliadali na tú skutočnosť, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve

žalobcu sú určené územným plánom na rekreačno-športové využitie, čo vyplýva z územného plánu
Mesta Spišská Nová Ves zo 07.12.2002. Tieto pozemky aj pred rokom 2000 slúžili spolu s ďalšími
pozemkami ako plochy rekreačných zariadení a boli zahrnuté do územného plánu v roku 1986. V
prípade, že nedôjde k zmene územného plánu v rámci mesta, pozemok žalobcu je podľa názoru súdu
nepredajný, pretože jeho využiteľnosť je obmedzená územným plánom. Preto vzal za základ výpočtu

nájomného znalecký posudok Ing. Čurillu z dôvodu, že jedine tento znalec reálne zhodnotil využiteľnosť
pozemku. Podľa názoru súdu nie je logické, aby na tomto pozemku mohlo dôjsť k nejakej individuálnej
bytovej výstavbe a keďže medzi sporovými stranami nie je uzatvorená nájomná zmluva, musel súd
vychádzať z ceny obvyklého nájomného, ktorá musí zodpovedať charakteru pozemku. V ďalšej častiodôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie P. Č..
XXXX/XX X. X. XXX U. K. D. D. XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX R. K. D. D. XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX
podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Čurillu. Podľa tohto výpočtu predstavuje bezdôvodné

obohatenie žalovaného sumu 135,60 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Opakovane poukázal
na skutočnosť, že pozemky slúžia na športové a rekreačné účely a že žalobca sa svojím zameraním
hlási k celosvetovému hnutiu Šport pre všetkých, ale podľa názoru súdu mu nejde o rozvoj športu, ale o
majetkový prospech. Ďalej žalobcovi priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
prvého znaleckého posudku právnemu zástupcovi žalovaného. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa

§ 151 ods. 3 O.s.p. a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že nie
je potrebné konanie prerušiť do skončenia konania vo veci 9C/196/2013, pretože otázku vlastníckeho
práva súd prejudiciálne vyriešil v tomto konaní.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti istiny úrokov z omeškania ako aj proti výroku, ktorým zamietol jeho návrh na

prerušenie konania. Žalobca má za to, že závery súdu prvého stupňa premietnuté do výrokov rozsudku
sú nesprávne, vychádzajú z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho
rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto považuje rozsudok za vecne i
právne nesprávny a nepreskúmateľný. Odvolanie odôvodňuje podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

6. Odvolateľ poukazuje na svoje tvrdenia, ktorými odôvodňoval uplatňovaný nárok vychádzajúci zo
skutočnosti, že žalovaný bez súhlasu, bez náhrady a právneho titulu v rozhodnom čase užíval pozemky
zapísanévkatastrinehnuteľnostinaG.Č..XXXXM..Ú..F.O.X.X.N.X.XXXXXU..P.O.Z.,Ž.K.K.P.K.

C..Z.R.D.O.U.F.V.K.,Ž.O.P.Ž.F.O.R.I.Š.F.I.C.P.K.F.Č.Z.,B.Z.P.C.,Z.X.P.X.-F.B.,Z.P.X.N.,
F. C. F. H. B. P., F. V. B. F. F. R. X. Y. B., F. N. K. K. Y.V., R. P. R. R. N., P. C. D. F. Z. R. I. Š. X. N. X. XXXXX
U.. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie sám neodpovedal na otázku, kto je vlastníkom sporných
stavieb a odmietol vykonať potrebné dôkazy na zistenie tejto odpovede podľa návrhu žalobcu vo vzťahu
k udržiavaniu štadióna, k financovaniu údržby a opravy týchto stavieb ako aj k realizácii výstavby ihriska

s umelou hracou plochou. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania týmto smerom zamietol
bez náležitého zdôvodnenia. Keďže súd odmietol zodpovedať otázku vlastníckeho práva, podal žalobca
žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným stavbám, pričom konanie bolo v čase podania odvolania
vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/196/2013 a navrhol konanie prerušiť do
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. Odvolateľ považuje záver súdu prvého stupňa o neexistencii

vlastníckeho práva žalovaného k sporným stavbám za nepodložený, nepreskúmateľný, arbitrárny a
neudržateľný. Jediný dôkaz z ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver o neexistencii vlastníckeho práva
žalovaného je delimitačný protokol, ktorý podľa názoru žalobcu nemal a nemá vplyv na vznik existencie
ani prechod vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 138/1991 Zb.
žalovaný nadobudol zo zákona a nie na základe delimitačného protokolu. Uvedenie či neuvedenie

nehnuteľnosti nemá iný ako evidenčný význam. Pokiaľ v delimitačnom protokole nejaká stavba nebola
uvedená, stalo sa tak z toho dôvodu, že šlo o stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností. Takto to mohlo
byť aj v tomto prípade, keď zo všetkých stavieb sa do protokolu dostala iba stavba tribúny, ktorá bola
a je zapísaná v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2a ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého

užívania telovýchovných jednôt prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce,
na území ktorej sa nachádzajú. Preto odôvodnene predpokladá, že sporné stavby prešli do vlastníctva
žalovaného. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru aj v otázke
výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie 1 m2 pozemku. Poukazuje na to, že znalecké posudky
Ing. Kapu a Ing. Fučilu, ktoré ako dôkazy predložil súdu prvej inštancie, sa v odôvodnení rozsudku ani

nespomínajú a žalobcovi nie je známe, ako sa s týmito dôkazmi súd prvej inštancie vyporiadal, ako ich
vyhodnotil a aké skutkové závery z nich vyvodil. Je nesporné, že to bol práve zásadný rozdiel medzi
závermi posudkov Ing. Fučilu, Ing. Kapu a Ing. Novákovej na jednej strane a Ing. Čurillu na strane druhej,
ktorý viedol súd prvej inštancie k tomu, že nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
Napriek tomu sa súd prvej inštancie závermi kontrolného znaleckého posudku neriadil a osvojil si závery

posudku Ing. Čurillu, u ktorého navyše podľa názoru odvolateľa možno mať vážne pochybnosti o ich
objektívnosti. Závery súdu prvej inštancie o účele podania žaloby a činnosti žalobcu ako občianskeho
združenia považuje odvolateľ za úvahy mimo skutkový i právny rámec prejednávanej veci.7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované j(§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

9. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto z hľadiska

prípustnosti odvolania ako aj naplnenia uplatnených odvolacích dôvodov posudzoval odvolací súd
odvolanie žalobcu podľa ustanovení predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy.

10. Žalobca odôvodnil odvolanie existenciou odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 od. 2 písm. c/ O.s.p. spočíva v tom, že súd prvej
inštancie nevykonaním navrhnutých dôkazov dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chybných skutkových zistení, ktoré súd
vyvodil z vykonaných dôkazov a na základe ktorých vec posúdil po právnej stránke. Nesprávnosť
skutkových zistení je daná tým, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jednotlivé skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na skutočnosť, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval

nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsahoval interpretoval
nesprávne, alebo tiež právnu normu interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú

naplnené uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Vzhľadom na zistenie, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, bolo
úlohou odvolacieho súdu zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie. Preto odvolací súd podľa § 385
ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadil odvolacie pojednávanie.

12. Žalobca na odvolacom pojednávaní oznámil, že netrvá na odvolaní proti výroku o zamietnutí jeho
návrhu na prerušenie konania, pretože konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
9C/196/2013, ktoré bolo dôvodom návrhu na prerušenie konania, bolo právoplatne skončené tak, že
OkresnýsúdSpišskáNováVeszamietolžalobužalobcuourčeniejehovlastníckehoprávakfutbalovému
štadiónu, resp. celého areálu futbalového štadióna. Rovnako zamietol aj alternatívny návrh na určenie

vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
takomto určení na strane žalobcu. Preto v tejto časti odvolací súd odvolacie konanie zastavil podľa §
369 ods. 1 CSP. Odvolateľ v prevyšujúcej časti zotrval na svojich odvolacích dôvodoch.

13. Žalovaný v rámci odvolacieho pojednávania oznámil, že Okresnom súde Spišská Nová Ves prebieha

konanie,vktoromsažalobcaACLokomotíva-BaneSpišskáNováVesOZdomáhaurčeniavlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania. Za spornú považuje otázku, kto sa skutočne
obohatil užívaním pozemkov, resp. kto mal z užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu prospech.
Považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi ak žalobca, ktorý má za svoj cieľ činnosti podporu
amatérskeho športu sa domáha zaplatenia nájomného za užívanie vo výške trhovej hodnoty pozemkov.

Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

14.OdvolacísúdnaodvolacompojednávanízopakovaldokazovanieznaleckýmiposudkamiznalcovIng.
Jozefa Kapu č. 16/2005, Ing. Stanislava Čurillu č. 174/2012, znaleckého Ústavu Technickej univerzity
v Košiciach č. 3/2013, vyjadrenia Technickej univerzity k námietkam žalovaného, znaleckého posudku

Ing. Jána Fučillu č. 59/2006 a znaleckého posudku Ing. Ivety Novákovej č. 34/2011, ďalej delimitačným
protokolom zo dňa 11.06.2003 a oznámením žalovaného z 27.05.2013. Zároveň podľa § 185 ods. 2 CSP
doplnil dokazovanie vykonaním listinného dôkazu, a to aktuálneho výpisu z G. Č.. XXXX M.. Ú.. F. O. X..15. Odvolací súd na základe zistení súdu prvej inštancie a vlastných skutkových zistení po zopakovaní
a doplnení dokazovania zistil tento skutkový stav:

16. Za nesporné považuje odvolací súd tieto skutočnosti: O. G. Č.. XXXX M.. Ú.. F. O. X. F. K. P. E. „.
P. Č.. XXXX/X D. P. F. X.Ý. XX.XXX U., P. Č.. XXXX/XX K. P. R. O. F. X. XXX U., P. Č.. XXXX/XX D. P.
F. X. XXX U., P. Č.. XXXX/XX K. P. R. O. F. X.U. X U., P. Č.. XXXX/XX K. P. R. O. F. X. XXX U., P. Č..
XXXXX D. P. F. X. XX U. R. P. Č.. XXXXX D. P. F. X. XXX U. (Ď. C. „. P.). K. K. K. P. K. C.. R. Z. Č.. XX/
XXXX L. K. F. F. X. F. P.. Z. F. L. K. X. T. P. P. E. U.B. F. O. M. U. P. L. P. R. C. Y. R. O. I. Z. F. P.. P. C.

D. E. H. F. P. R. C. K. F., Z. R.G. I. Š., Z. F. U. F. F. O. F.. K. O. P. D. F. R. X. P. Ž. M. F. P. X. Č., K. M.
Ž.R. K. V. D., Z. X. D. E. XXXX R. XXXX. K. R. X. K. G. X. X., Ž. C. F. X. L. F. E. X. F..E..D.. X. O. Z.D..
U. F. F. O. L. F. D. Z., Ž. Ž. L. X. Z. F.. Č.. XXXX, M. Č. F. O. O. P. XXXX/XX.

17. Medzi sporovými stranami ostala sporná otázka, kto je vlastníkom celého areálu futbalového
štadióna, ktorý je nepochybne umiestnený na pozemkoch, za užívanie ktorých žalobca žiada finančnú

náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalšou spornou skutočnosťou je výška odplaty za užívanie,
resp. výška obvyklého nájomného za sporné pozemky.

18. Pokiaľ sa týka spornej otázky vlastníctva areálu futbalového štadióna, táto nebola vyriešená
meritórnym rozhodnutím súdu ani v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/196/2013.

Ako vyplynulo zo zhodných prednesov právnych zástupcov sporových strán na odvolacom pojednávaní,
v spomenutom konaní bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva
k areálu štadióna vo svoj prospech alebo v prospech žalovaného. Preto túto otázku musí prejudiciálne
vyriešiť odvolací súd.

19. Z výpisu z listu vlastníctva a záverov posudku Ing. Tarasoviča vyplýva, že ako zastavané plochy sú
vedené: P. Č.. XXXX/XX, O. M. F. O. Z., P. Č.. XXXX/XX, O. M. F. O. Č. F. C. K. H. Z. R. P. Č.. XXXX/
XX, O. Č. M. F. O. N. K. K. Y. R. X. O. B. C.. P. Č.. XXXX/X, XXXX/XX, XXXXX R. XXXXX F. X. R. D. P.
F. M. F. X. P. XX (P., O. M. L. Š., M., Š. Y., R., Z. R. C.). X. F. O. P. Č.. XXXX/X F. O. C.Á. K. (B. P. ), V.
B. R. F.. O. P. Č.. XXXX/XX F. O. K. R. N. K. K. Y. R. O. P. Č.. XXXXX R. XXXXX F. O. N. R. N..

20. Podľa odvolacieho súdu je pre posúdenie veci rozhodujúca skutočnosť, že všetky súčasti, či už ide
o stavby evidované alebo neevidované, tvoria spoločný nedielny celok, a to areál futbalového štadióna.
Zo žiadneho vykonaného dôkazu priamo nevyplýva, že by bol areál osobitne evidovaný v majetku Mesta
Spišská Nová Ves. Z listinného dôkazu, ktorým je list Mestského úradu Spišská Nová Ves z 27.05.2013

(č. l. 331 - 332 spisu) vyplýva, že na stavby betónového hľadiska, schodov, ochodze, chodníkov a
cesty, ktoré sa nachádzajú na sporných pozemkoch, nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné
rozhodnutie. Z listu Mestského úradu Spišská Nová Ves zo dňa 22.09.2014 (č. l. 418 - 419 v spise)
vyplýva, že v majetku mesta je evidovaná tribúna - D. V. D. Č. P., O. K. Y. D. F. Z. R. W. K. F. O. X., Ď.
Z. O. P. XXXX/XX, R. R. H. Z. V. D. Č. P. O. K. M. F. E. X. XXXX - XXXX.

21. Odvolací súd poukazuje na ust. § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby, ktoré sú vyobrazené
na katastrálnej mape s parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou

značkou a označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Je zrejmé, že
stavby cesty, betónového hľadiska a schodov nie sú stavbami so samostatným súpisným číslom a preto
tieto inžinierske stavby ani nie sú samostatne zapísané v katastri nehnuteľností.

22. Odvolací súd sa prikláňa k argumentácii žalobcu, že vlastnícke právo mesta Spišská Nová Ves

areálu futbalového štadióna vzniklo priamo zo zákona podľa ustanovenia § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí, podľa ktorého nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania
telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Toto právo trvalého užívania zaniklo dňom 01.01.1994,
kedy nadobudol účinnosť zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Odvolací súd nesúhlasí

s názorom súdu prvej inštancie o tom, že podmienkou prechodu vlastníckeho práva je spísanie tzv.
delimitačného protokolu. Ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o majetku obcí ustanovuje povinnosť obce
spísať s obvodnými úradmi písomné protokoly podľa § 14 zákona. Tento protokol je listinou potrebnou
pre evidenčný zápis prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec. Objekty tvoriace areál futbalovéhoštadióna, ktorými sú v prejednávanej veci trávnatá plocha futbalového štadióna, ochodze, tribúny
bez súpisného čísla, chodníky a cesty, sú inžinierskymi stavbami, ktoré sa nezapisujú do katastra
nehnuteľností a preto nevyhotovenie delimitačného protokolu nemá vplyv na skutočnosť, že došlo k

prechodu vlastníckeho práva na obec.

23. Tomuto záveru odvolacieho súdu nasvedčuje aj obsah protokolu o delimitácii nehnuteľného majetku
zo dňa 11.06.2003 (č. l. 318 spisu), ktorým došlo k odovzdaniu vlastníckeho práva k časti pozemkov
zo štátu na mesto Spišská Nová Ves. Z obsahu protokolu vyplýva, že predmetom prechodu boli iba

pozemky, resp. ich časti, na ktorých sa nachádzajú ďalšie objekty areálu futbalového štadióna, pričom
inžinierske stavby ako tribúna, cesta, či ihrisko, ktoré nie sú osobitne zapísané v katastri nehnuteľností
neboli predmetom prevodu. Keďže v prejednávanej veci sa objekty tvoriace areál štadióna nachádzajú
na pozemkoch, ktorých vlastníkom je subjekt odlišný od štátu, pochopiteľne nebolo možné spísať žiadny
delimitačný protokol, v ktorom by došlo k prechodu vlastníctva inžinierskych stavieb neevidovaných
osobitne v katastri nehnuteľností. Preto odvolací súd konštatuje, že celý areál futbalového štadióna je

potrebné považovať za majetok žalovaného. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2008,
ktorého odôvodnením argumentoval súd prvej inštancie, nie je v tejto veci použiteľné, pretože v
uvedenom konaní sa riešila otázku vlastníckeho práva k pozemkom, nie k stavbám.

24. Žalobca odôvodňuje svoj nárok tým, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia neoprávneným užívaním pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu v období, ktorý je
predmetom tohto sporu.

25. Žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom sporných pozemkov a podľa § 123 OZ mu patrilo právo
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Riadnemu a

úplnému výkonu vlastníckych oprávnení žalobcu bráni neoprávnený zásah zo strany žalovaného, ktorý
bez existencie zmluvného vzťahu fakticky užíva sporné pozemky tým, že na nich má umiestnený areál
futbalového štadióna. Podľa ustálenej súdnej praxe takýto zásah do vlastníckeho práva zakladá vznik
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, ktoré spočíva v majetkovom prospechu získanom
plnením bez právneho dôvodu. Právnym dôsledkom vzniku bezdôvodného obohatenia je povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 458 ods. 1 OZ. Ak bezdôvodné obohatenie nie je možné vydať,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

26. K obrane žalovaného, že on nie je tým subjektom, ktorý získal bezdôvodné obohatenie, pretože areál
futbalového štadióna využíva futbalový klub, odvolací súd uvádza, že táto okolnosť nie je rozhodujúca.

Žalovaný má možnosť disponovať svojim vlastníckym právom k areálu futbalového štadióna, čo zahŕňa
aj možnosť prenajať, vypožičať alebo iným spôsobom umožniť inému subjektu užívať majetok. Táto
okolnosť však nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť za bezdôvodné užívanie pozemkov primeranú
náhradu.

27. Pokiaľ ide o výšku náhrady bezdôvodného obohatenia, zo znenia ustanovenia § 458 ods. 1 druhá
veta OZ vyplýva, že ak pri vzniku bezdôvodného obohatenia nie je možná naturálna reštitúcia, musí
sa poskytnúť peňažná náhrada. V prípade náhrady za užívanie cudzej veci je potrebné vychádzať zo
zistenej všeobecnej ceny nájomného, ktorú by bol povinný subjekt plniť, ak by užíval nehnuteľnosť podľa
nájomnej zmluvy. Pod všeobecnou hodnotou majetku je potrebné rozumieť objektivizovanú hodnotu,

ktorú znalec určí ako odhad najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v
danom mieste a čase, ktorú by takýto majetok dosiahol na voľnom trhu. Objektivizovanie vykonáva
znalec pri zohľadnení faktorov, určených v osobitnom predpise.

28. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania na skutkovú otázku výšky bezdôvodného obohatenia

dospel k záveru, že pri jej stanovení nie je možné vychádzať iba zo znaleckého posudku znalca Ing.
Čurillu. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k vykonaniu
znaleckého dokazovania Technickou univerzitou v Košiciach. Išlo o kontrolné znalecké dokazovanie
nariadené súdom na odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom znalkyne Ing. Novákovej, ktorý
predložil žalobca a posudkom Ing. Čurillu, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní. Závery všetkých

znaleckých posudkov o všeobecnej cene sporných nehnuteľností a o výške všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov vychádzali z metódy polohovej diferenciácie. V súlade s vyhláškou MS SR 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Pri použití tejto metódy
znalec zohľadňuje faktory presne stanovené v prílohe č. 3 vyhlášky, ktoré majú vplyv na určenievšeobecnej hodnoty nehnuteľnosti tým, že pri každom z faktorov určí aplikovateľnú výšku koeficientu.
Výpočet peňažnej hodnoty za užívanie pozemku spočíva v určení všeobecnej hodnoty nájmu pozemku.
Všeobecná hodnota nájmu sa odvíja od určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti.

29. Porovnaním znaleckých posudkov znalca Ing. Čurillu a Technickej univerzity v Košiciach, ktoré sa
výrazne odlišujú v závere o zistenej všeobecnej cene nájmu je možné zistiť, že odlišný záver vyplýva
z použitia rôznej hodnoty koeficientov obchodnej a priemyselnej polohy, technickej infraštruktúry, ale

predovšetkým výškou koeficientu tzv. povyšujúcich faktorov. Kým znalec Ing. Čurilla určil hodnotu
povyšujúcich faktorov koeficientom 0,6, znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach použila
koeficient 3, znalkyňa Ing. Nováková koeficient 2,8 a znalec Ing. Fučila koeficient 2,5. Okrem Ing. Čurillu
všetci znalci vychádzali predovšetkým z toho, že ide o územie s vyšším záujmom o kúpu, znalecký ústav
navyše vychádzal z toho, že ide o pozemky v chránenom území (pamiatková zóna).

30. Odvolací súd je toho názoru, že znalecký posudok znaleckého ústavu Technická univerzita v
Košiciach v spojení s jeho písomným vyjadrením k námietkam žalovaného nájomného je potrebné
považovať za presvedčivý a úplný dôkaz, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota nájomného za užívanie
pozemkov.Výhradasúduprvejinštancie,žetentoznaleckýposudoknezohľadňovalvyužitiepozemkuna
športové účely, nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Zvýšený koeficient tzv. povyšujúcich faktorov

v znaleckom posudku Technickej univerzity vychádza z toho, že ide o pozemky na chránenom území
so zvýšeným záujmom o kúpu individuálnych stavebníkov pre realizáciu individuálnej bytovej výstavby.
Odvolací súd je toho názoru, že aj keď platný územný plán nepočíta s iným využitím sporných pozemkov,
nežnaúčelyšportové,tentofaktorniejedôvodomprezníženievšeobecnejcenynehnuteľností,ktorámá
vyjadriťtrhovúvýškubežnéhonájomnéhozaobdobnénehnuteľnosti.ZoznaleckéhoposudkuTechnickej

univerzity vyplýva, že pozemky v lokalite, ktorá z hľadiska polohy pozemkov má podobné parametre ako
sporné pozemky sú dokonca vyššie než cena určená znaleckým posudkom. Odvolací súd vzal do úvahy
ako súčasť posudku úpravu vykonanú povereným zamestnancom znaleckého ústavu (č. l. 350), ktorý
upravil posudok znížením koeficientov povyšujúcich faktorov za roky 2003 a 2004 z 3 na 2. Odvolací
súd tak za všeobecnú hodnotu nájomného za 1 m2 pozemku za rok považuje za rok 2003 sumu 4,342

eur, za rok 2004 sumu 3,867, za rok 2005 sumu 5,228 eur a za rok 2006 sumu 5,397 eur.

31. Napriek záverom znaleckých posudkov, ktoré určili vyššiu všeobecnú hodnotu nájomného si žalobca
naďalej uplatňuje bezdôvodné obohatenie vo výške vyčíslenej v žalobe na základe znaleckého posudku
znalca Ing. Kapu. Ten určil pre všetky pozemky výšku nájomného za 1m2 za rok v sume 4,257 eur

(pôvodne 128,24 Sk). Keďže ide o sporové konanie, ktoré je ovládané princípom dispozičným, podľa
§ 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Zároveň nejde o konanie, v ktorom by
súd bol oprávnený prisúdiť viac, ako žalobca žiada (§ 216 ods. 2 CSP). Preto aj keď z vykonaných
dôkazov vyplynula vyššia všeobecná hodnota nájmu za sporné pozemky pre roky 2003, 2005 a 2006,
pokiaľ žalobca zotrval na ním požadovanej výške, nemôže odvolací súd pri svojom rozhodovaní tento

návrh prekročiť. Naopak za rok 2004 je všeobecná hodnota nájmu zistená odvolacím súdom nižšia, než
uplatnená v žalobe, preto nad túto sumu nie je možné priznať náhradu.

32. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že získal dostatočný skutkový základ pre
to, aby podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vo veci meritórne rozhodol.

33. Odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné a žalobný návrh žalobcu je opodstatnený
čo do základu. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu bezdôvodného obohatenia proti žalovanému za
celkovú výmeru pozemkov zapísaných na G. Č.. XXXX, F. XXXXX U.. Keďže žalobcom uplatnená výška
nájomného za obdobie od 09.07.2003 do 31.12.2003, ako aj za obdobie od 01.12.2005 do 30.11.2006

je nižšia ako tá, ktorú považuje odvolací súd za skutkovo preukázanú z posudku Technickej univerzity v
Košiciach, priznal odvolací súd náhradu za toto obdobie vo výške 4,257 eur za 1 m2 za rok. Za obdobie
od 09.07.2003 do 31.12.2003 (175 dní) je výška náhrady 29.741,85 eur a za obdobie od 01.12.2005 do
31.12.2005 je náhrada 62.033,- eur. Za obdobie od 01.01.2004 do 08.07.2004 (190 dní) priznal odvolací
súd náhradu podľa upraveného posudku Technickej univerzity v Košiciach v sume 3,867 eur za 1m2

za rok, čo predstavuje sumu 29.332,84 eur. Celková výška bezdôvodného obohatenia, ktorá žalobcovi
patrí je 121.107,69,- eur.34. Vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním napadnutý bola
už žalobcovi priznaná náhrada v sume 135,60 eur. Odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v
zamietajúcom výroku pokiaľ ide o uplatnenú istinu tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie ďalšej sumy

120.972,09 eur.

35. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie peňažnej náhrady v celkovej sume 130.283,40 eur, čo
je viac než žalobcovi podľa zisteného skutkového stavu patrí, preto v prevyšujúcej časti bolo potrebné
žalobu čo do istiny zamietnuť. V tejto časti je napadnutý rozsudok vecne správny, preto ho odvolací súd

podľa § § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že pred podaním žaloby o
zaplatenie náhrady za obdobie od 09.07.2003 do 08.07.2004 žalobca neuplatnil riadne u žalovaného
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia listinami, ktoré predložil k žalobe. Preto za kvalifikovanú
výzvu na zaplatenie žalovanej sumy je potrebné považovať až doručenie žaloby v prejednávanej veci.

Táto bola doručená žalovanému dňa 03.11.2005 spolu s platobným rozkazom. Žalovaný sa preto až od
04.11.2005 dostal do omeškania so zaplatením náhrady za obdobie od 09.07.2003 do 08.07.2004. V
súlade s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v tomto čase bola výška úrokov z omeškania
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS k prvému dňu omeškania, čo bolo 6 % ročne.
Odvolací súd preto priznal úroky z omeškania v tejto výške od 04.11.2005 až do zaplatenia zo sumy

59.074,69 eur do 31.10.2012. Od 1.11.2012 boli už právoplatne priznané úroky z omeškania zo sumy
135,60 eur výrokom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, preto od tohto dňa priznal odvolací súd úroky z
omeškania zo sumy zníženej o 135,60 eur, teda zo sumy 58.939,09 eur.

37. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 01.12.2005 do 30.11.2006,

ktorý bol pôvodne uplatnený v konaní pod sp. zn. 1C/325/2013, ani tu žalobca kvalifikovane žalovaného
nevyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby. Odvolací súd preto priznal
úroky až odo dňa nasledujúceho po tom, ako sa žalovaný dozvedel o uplatňovanom nároku. Týmto
momentom bolo doručenie uznesenia o spojení veci na spoločné konanie dňa 08.11.2013. Odo dňa
nasledujúceho, teda od 09.11.2013 priznal odvolací súd úroky z omeškania zo sumy 62.033,- eur. V

súlade s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v tomto čase bola výška úrokov z omeškania o
5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, teda spolu 8,5% ročne.

38. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol zároveň o nároku na náhradu
trov konania (§ 396 ods. 2 CSP). Predmetom konania bola žaloba na zaplatenie sumy 130.283,40 eur.

Žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 121.107,69 eur, čo predstavuje jeho úspech v pomere
93 %. Úspech žalovaného tým predstavuje 7 %. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal odvolací súd nárok na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu oboch strán v spore. Žalobca má teda právo na náhradu
86 % všetkých účelne vynaložených trov. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 492 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Táto povinnosť neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).