Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/240/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3110222392.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa L. W.,
štátneho občana M. republiky, bytom G., K. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v P. na výkon
trestu odňatia slobody Y. proti odporcom 1/ V.. L. O., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom W.
M. XXX, 2/ V.. V. N., štátnemu občanovi M. republiky, bytom G., I. G. XXXX/XX a 3/ V.. S. E., štátnej
občianke M. republiky, bytom G., L. XXXX/X o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa proti odporcom 1), 2) a 3) s a z a m i e t a .

Odporcom 1), 2) a 3) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal proti odporcom
ochrany osobnosti, konkrétne žiadal, aby súd uložil každému z odporcov povinnosť zaplatiť mu 15.000,-
eur titulom nemajetkovej ujmy za diskrimináciu a psychickú ujmu, ktorú mu spôsobili. Uviedol, že
odporcovia ako sudcovia Krajského súdu v G. rozhodovali na neverejnom zasadnutí dňa 13.1.2009 o
námietke zaujatosti, ktorú navrhovateľ vzniesol vo svojom trestnom konaní proti sudcovi Krajského súdu
v G. V.. X. S.. T. neakceptovali námietky navrhovateľa a sudcu V.. S. z rozhodovania v odvolacom konaní
nevylúčili. Ten potom nezákonne potvrdil rozsudok Okresného súdu G., ktorý navrhovateľa odsúdil za
niečo, čo nespáchal. Odporcovia teda poškodili navrhovateľa formou diskriminácie, porušili jeho právo
na obhajobu, Ústavu i Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zhodne zamietnuť. Odporcovia zhodne uviedli, že
o námietke zaujatosti sudcu V.. X. S. rozhodovali ako senát v súlade so zákonom č. XXX/XXXX
Z.z. a Rozvrhom práce Krajského súdu v G. na rok 2009. Jeho rozhodnutie nebolo v riadnom ani
mimoriadnom konaní a ani v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené a preto
platí predpoklad správnosti a zákonnosti tohto rozhodnutia. Svojím konaním ako zákonní sudcovia
nezasiahli do osobnostných práv navrhovateľa a preto nie sú dané predpoklady na to, aby mohlo byť
navrhovateľovi dané primerané zadosťučinenie a aby mu mohla byť priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Poukázali aj na to, že navrhovateľ v návrhu neuviedol konkrétne skutočnosti a dôkazy,
ktoré by mohli preukazovať jeho tvrdenie o neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti.
Rovnako ani neuviedol skutočnosti a dôkazy, že by v dôsledku zavineného konania odporcov malo
dôjsť k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania a tým bol dotknutý na svojich právach, právom
chránených záujmoch a slobodách.

Okresný súd G. rozsudkom zo dňa 4. júna 2013, č.k. 12C/240/2010 - 94 návrh ako nedôvodný zamietol.
Odporcom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 31 ods. 1,
2, 3, § 32 ods. 6 Trestného poriadku, § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ neoprávnený

zásah do svojich osobnostných práv videl v konaní odporcov , ktorí ako senát odvolacieho súdu konali
a rozhodovali o jeho námietke zaujatosti, ktorú vzniesol v trestnom konaní voči sudcovi Krajského súdu
v G. V.. X. S.. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal existenciu neoprávneného
zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka. Krajský súd v I. uznesením č.k. 7Co/32/2014-120 zo dňa 29.9.2014
rozsudok súdu I. stupňa zrušil, pretože súd sa nevysporiadal pred rozhodnutím vo veci samej s otázkou
pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu.

Navrhovateľ a odporcovia 1/ a 2/ sa na pojednávaní nezúčastnili, hoci boli riadne a včas predvolaní.
Neúčasť písomne ospravedlnili, pričom nežiadali pojednávanie odročiť. Preto súd vec prejednal a
rozhodol v ich neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p., pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané
dôkazy. Odporkyňa 3/ žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením spisu 1T/27/2008 a obsahu
nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu obžaloby, ktorú podala Krajská prokuratúra G. na navrhovateľa ako obvineného na Okresnom
súde G. dňa 13. 3.2008, rozsudku Okresného súdu G. č.k. 1T/27/2008 - 740 zo dňa 16. 7. 2008,
uznesenia Najvyššieho súdu M. republiky sp.zn. 6 Ndt/12/2008 zo dňa 19 novembra 2008, uznesenia
Krajského súdu v G. číslo konania 6 Nto/1/09 - 905 zo dňa 13. januára 2009, námietky zaujatosti voči
sudcovi V.. X. S., ktorú podal navrhovateľ v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v G. pod sp. zn.
2To/114/2008 a z uznesenia Krajského súdu v G. č.k. 2To/114/2008 - 919 zo dňa 15 januára 2009
vyplynulo, že proti navrhovateľovi ako obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie za obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 oods. 1, 2 písm. b), e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. c) Trestného zákona a to na tunajšom súd ako na súde 1. stupňa a na Krajskom súde v
G. ako na súde odvolacom. Rozsudkom tunajšieho súdu bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania
vzhľad závažného zločinu vraždy a bol mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ ako obžalovaný a o jeho odvolaní rozhodoval Krajský
súd v G. v senáte predsedu V.. X. S.. V štádiu odvolacieho konania podal navrhovateľ ako obžalovaný
písomnú námietku zaujatosti voči sudcovi V.. X. S.. O tejto námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd
v G. v senáte zloženom z predsedu senátu V.. L. O. a sudcov V.. V. N. a V.. S. E. v konaní pod sp.
zn. 6 Nto/1/09 uznesením zo dňa 13 januára 2009 tak, podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku V.. X.
S., predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v G., nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na Krajskom súde v G. pod sp. zn. 2To/114/2008.
Následne Krajský súd v G. ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu V.. X. S. a členov
senátu V.. V. W. a W. E. v trestnej veci proti navrhovateľovi ako obžalovanému rozhodol uznesením
č.k. 2To/114/2008-919 zo dňa 15 januára 2009 tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
obžalovaného proti rozsudku súdu 1. stupňa zamietol.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 písm. a/ bod.1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods.1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1,2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal každého z odporcov
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 15.000 eur z dôvodu, že odporcovia ako sudcovia Krajského
súdu v G. mu spôsobili ujmu formou "diskriminácie". V návrhu uviedol, že odporcovia ako sudcovia
Krajského súdu v G. neakceptovali jeho námietky a sudcu Krajského súdu v G. V.. S. nevylúčili z
odvolacieho konania, pričom sudca V.. S. nezákonne potvrdil rozsudok Okresného súdu G. za niečo,
čo nespáchal. Odporcovia tak uvedeným konaním spôsobili navrhovateľovi psychickú ujmu , poškodili
ho formou "diskriminácie", porušili jeho právo na obhajobu, Ústavu SR a Dohovor o ľudských právach
a slobodách .

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha ochrany proti (podľa jeho názoru) neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť konaním odporcov , ktorí ako senát odvolacieho súdu
konali a rozhodovali o jeho námietke zaujatosti, ktorú vzniesol v trestnom konaní voči sudcovi Krajského
súdu v G. V.. X. S., pričom neakceptovali jeho námietky sudcu V.. S. nevylúčili z odvolacieho konania,
čím mu mala byť spôsobená psychická ujma formou diskriminácie. Ochrany sa navrhovateľ domáhal vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z obsahu podaného návrhu na začatie konania vyplýva,
že odporcovia sú sudcami Krajského súdu G., pričom zásahu do osobnostných práv navrhovateľa sa
mali dopustiť v rámci rozhodovacej činnosti. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd v súlade
so závermi odvolacieho súdu zaoberal vyriešením pasívnej legitimácie odporcov v tomto konaní.

Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ
k zásahu do osobnostných práv malo v danom prípade dôjsť rozhodnutím odporcov, ktorí ako senát
Krajského súdu G. uznesením sp.zn. 6 Nto/1/09 zo dňa 13 januára 2009 rozhodli o námietke zaujatosti
vznesenej navrhovateľom v jeho trestnej veci voči sudcovi Krajského súdu V.. S. tak, že V.. X. S.
predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v G. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na N. súde v G. pod sp. zn. 2To/114/2008, je v
takomto prípade štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnej moci
- súdnictva , teda výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia
súdnej moci , ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu. Ak pasívne legitimovaným subjektom
v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu
osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci.
Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát Ministerstvo spravodlivosti. Obdobnú
právnu problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 26. septembra 2012, sp. zn.
6Cdo/149/2011. Navrhovateľ označil v konaní ako odporcov jednotlivých sudcov, hoci títo ako účastníci
konania nie sú nositeľmi povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Preto súd návrh ako nedôvodný
zamietol, bez toho, aby sa zaoberal vecou samou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. V predmetnej
právnej veci boli odporcovia úspešní a preto majú právo na náhradu trov konania. Keďže však súd o
náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol
súd tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).