Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115234138
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115234138.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Obec Štiavnik,
013 55 Štiavnik 1350, IČO: 00 321 672, zastúpeného spoločnosťou: HADBÁBNA & spol., advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15

Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/535/2015-52 zo dňa 6. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.17C/535/2015-52zodňa6.júna2016vovýrokuotrováchkonania
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti (veta prvá a druhá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.

17C/535/2015-52 zo dňa 6. júna 2016 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu (označeného ako
navrhovateľ)ažalovaného(označenéhoakoodporca)kpozemkuKNEparc.č.6675ornápôdaovýmere
927 m2 pre kat. úz. a obec E., okres Bytča, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX a k
pozemku KNE parc. č. 6676 orná pôda o výmere 927 m2 pre kat. úz. a obec E., okres Bytča, zapísanému

v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal v celosti do
výlučného vlastníctva žalobcu. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť titulom výplaty spoluvlastníckeho
podielu zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel 6/30 k pozemku KNE parc. č. 6675 sumu
609,97 Eur a spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/10 k pozemku KNE parc. č. 6676 sumu 543,22 Eur
a túto peňažnú náhradu spolu vo výške 1.153,19 Eur zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu,
vedený v Štátnej pokladnici presne špecifikovanú vo výroku rozhodnutia do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasadomáhalzrušeniapodielovéhospoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie za náhradu v zmysle znaleckého posudku č. 195/2015, pripojeného
k žalobe. Vzhľadom na polohu pozemkov a možnosť ich efektívneho využitia, ako i pre potreby obce má
žalobca záujem, spornými pozemkami rozšíriť obecný cintorín a navrhol žalovanému uzavretie dohody.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.06.2015 vyplynulo, že rozdelenie pozemkov považuje za

neúčelné a súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom
k dohode o vyporiadaní nedošlo. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní súhlasil so zrušením
a spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za primeranú
náhradu navrhnutým žalobcom. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd
žalobe vyhovel.
3.Rozhodnutieotrováchkonaniasúdprvejinštancieodôvodnilaplikáciouvtedyplatnéhoaúčinnéhoust.

§ 150 ods. 1 vety prvej O.s.p. a konštatoval, že v predmetnom ustanovení je zakotvené moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanoveniepredstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo
na náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadal na

okolnosť, ktorá viedla žalobcu k uplatneniu práva na súde a skutočnosť, že na základe údajov katastra
nehnuteľností ide o spoluvlastníctvo k pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré nadobudol ako odúmrť, a
s ktorými pozemkami zo zákona nakladá Slovenský pozemkový fond, ktorý svoju činnosť vykonáva
podľa zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby
ho odvolací súd vo výroku o trovách konania zmenil tak, že zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
prvoinštančného konania v celkovej výške 335,50 Eur, ako aj trovy odvolacieho konania v sume 47,15
Eur, ktoré presne vyčíslil a vyšpecifikoval.
5. Primárne namietal, že rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený, čím bola žalobcovi

odňatá možnosť konať pred súdom. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. na prejednávanú vec je podľa
názoru odvolateľa nenáležitá. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. jeho
uznesenie sp. zn. 2MCo 17/2009 z 28. januára 2010, z ktorého vyplýva, že aplikácia ust. § 150
O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tú dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v

konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takého rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Vyššie uvedené zásady konštantnej
rozhodovacejpraxevšakneboli zostranyprvoinštančnéhosúduprirozhodovaníonáhradetrov
konania v prejednávanej veci dodržané. Odôvodnenie rozhodnutia je len veľmi stručné. Okresný súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri aplikácii mimoriadnych dôvodov prihliadol na skutočnosť,
ktorá viedla žalobcu k podaniu žaloby. Neuviedol však o akú konkrétnu skutočnosť ide a aké závery z nej
vyvodil. Nie je teda vôbec zrejmé na čo prvoinštančný súd prihliadal, z čoho vychádzal a prečo dospel k
záveru, ktorý premietol do výroku o náhrade trov konania. Výrok súdu o nepriznaní náhrady trov konania
je preto nepreskúmateľný. Druhá časť veľmi stručného odôvodnenia výroku o náhrade trov konania

smeruje ku skutočnosti, že žalovaný nadobudol sporné pozemky ako odúmrť a nakladá s nimi zo zákona
vo verejnom záujme. Súd teda pravdepodobne videl dôvod hodný osobitného zreteľa v skutočnosti,
že žalovaný je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá plní verejnoprávne povinnosti. Odvolateľ
však zdôraznil, že aj on je právnickou osobou, zriadenou zákonom (jednotka územnej samosprávy),
ktorá rovnako plní úlohy vo verejnom záujme na základe zákona. V rámci zásady zachovania rovnosti

strán sporu teda nie je najmenší dôvod, aby vo vzťahu k žalovanému boli v porovnaní so žalobcom
robené akékoľvek odchýlne závery. Navyše pokiaľ štát vystupuje v súkromno-právnych vzťahoch, má
rovnaké postavenie ako ktorákoľvek iná fyzická či právnická osoba. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. len z
dôvodu, že povinným na náhradu trov konania by mal byť štát, resp. orgán zastupujúci štát v konaní,
je absolútne nesprávna, ústavne neudržateľná a v rozpore so základnými princípmi súkromného práva

a civilného procesu. Bez relevancie nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca sa pokúšal so žalovaným
dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdne, čo nebolo v konaní sporné. Postoj
žalobcuižalovanéhojednoznačnepreukazujúlistinypripojenékžalobe.Žalobcasámnavlastnénáklady
pripravil aj znenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a obstaral listiny, o ktoré ho
žalovaný požiadal. K podaniu žaloby na súd donútil žalobcu svojou nečinnosťou sám žalovaný, ktorý na

opakované dopyty žalobcu a žiadosti nereagoval, napriek tomu, že v počiatočnej fáze rokovaní zaujal k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva kladný postoj. Navyše riadne využitie dotknutých
nehnuteľností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme (rozšírenie cintorína) je objektívne nutné ich
majetkoprávne vyporiadanie. Žalovaný bol nečinný pri návrhoch žalobcu na mimosúdne vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, a je nečinný aj v iných veciach pri výkone správy jemu zvereného

majetku, čo fakticky znemožňuje riadne využitie majetku obce v spoluvlastníctve so žalovaným. Žalobca
podal žalobu v tejto veci v súlade s ust. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého je obec
povinná obecný majetok zveľaďovať a chrániť. Odvolateľ tiež poukázal na postoj žalovaného v priebehu
konania, ktorý so žalobou bez ďalšieho súhlasil, pričom podmienky za akých súd zrušil a vyporiadalspoluvlastníctvo strán sú totožné s podmienkami, ktoré žalobca ponúkal žalovanému i mimosúdne. Bolo
to teda najmä správanie a postoj žalovaného, ktoré vyvolali nutnosť začať súdne konanie v tejto veci.
Žalovaný nemal žiadne zákonný ani vecný dôvod nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimosúdnou

cestou bez vzniku trov konania. Za daných okolností podľa odvolateľa nebol pri rozhodovaní o trovách
konania dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Z dôvodov uvedených vyššie je nespravodlivé, aby náklady
spojené so súdnym konaním znášal výlučne sám žalobca.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016), odvolací súd bol povinný pri svojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele
druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho
ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu
ainúprávnuochranu.Priestorpreňuvytváračl.46ods.4ústavy,podľaktoréhopodmienkyapodrobnosti

o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods.
1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré
toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.

IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné

právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných
princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v
tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.

8. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a
nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo

na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade
s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie

spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

9. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
ako dôvodnú.10. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je nedostatočné, čím došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces.

11.Nadoplneniepovažovalkrajskýsúdzapotrebnézdôrazniť,žezobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,
že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto má právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému,
ktorý vo veci úspech nemal (predtým § 142 ods. 1 O.s.p.; aktuálne zásadu úspechu v spore pri náhrade
trov konania upravuje ust. § 255 ods. 1 CSP). Je potrebné zdôrazniť, že aj v súčasnosti Civilný sporový

poriadokvosvojomust.§257upravujemožnosťsúduvýnimočnenepriznaťnáhradutrovkonaniastrane,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá
judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

12.Ustanovenie§150ods.1O.s.p.účinnévčaserozhodovaniaokresnéhosúduupravovalomoderačné
právo súdu, ktorým mohol zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.

Zákon pre takéto rozhodnutie vyžadoval splnenie dvoch predpokladov. Predovšetkým išlo o dôvody
hodné osobitného zreteľa a súčasne o výnimočné okolnosti. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. muselo
však vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a muselo mať vždy výnimočný
charakter. Dôvodom pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia mohli byť aj pomery strán sporu
(osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery obidvoch strán sporu). Zároveň pri skúmaní existencie

podmienok hodných osobitného zreteľa bolo potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. boli tiež okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania, charakter sporu a pod.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v súdenej veci však svoje rozhodnutie z uvedených
hľadísk riadne neodôvodnil.

14. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo 5/2011 zo dňa 18.01.2012 vyplýva ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje presadiť aplikáciu

ust. § 1 O.s.p., (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov (teraz strán sporu), ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností
a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak možno spravodlivú ochranu práv), čo aplikácia zásady
zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby

ten, kto dôvodne bránil svoje porušené právo alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,
kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa
účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.. Aplikácia tohto ustanovenia musí

preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať tak na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán
sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková
sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy však treba zobrať tiež do okolností,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní.

15.Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľmalprvoinštančnýsúdvúmysleaplikovaťnaprejednávanúvecvtedy
platné a účinné ust. § 150 ods. 1 O.s.p., bol povinný dôsledne zohľadniť kritéria uvedené vyššie. Dôvody,
ktoré uviedol okresný súd vo vzťahu k výroku o trovách konania sú nedostatočné, v dôsledku čoho tak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny postup súdu prvej inštancie
v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal
a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej
úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel
Civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy SR,

a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Na základe vyššie uvedenej
skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP).16. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aktuálne rozhodovanie o trovách konania vychádza zo zásady
zodpovednosti strany za výsledok sporu upravenej v ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj Civilný sporový poriadok upravuje

moderačné oprávnenie súdu v jeho ust. § 257, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako už bolo konštatované vyššie, pri ich
hodnotení musí súd vychádzať z doterajšej rozhodovacej praxe uvedenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR, viažucej sa k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., (pozri body 12. a 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia),
Pokiaľ sa súd chce zaoberať osobitným statusom žalovaného ako zástupcom štátu v konaní v zmysle

§ 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., tak aj vo vzťahu k žalobcovi je potrebné vyhodnotiť aj jeho status
ako jednotky územnej samosprávy, ktorá rovnako plní úlohy vo verejnom záujme na základe zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení. V prípade, že prvoinštančný súd opätovne dospeje k
záveru, že v danej veci je namieste nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP,
je potrebné, aby svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 236 a § 234 ods. 2 CSP riadne odôvodnil.

17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

18. V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej prvoinštančný súd rozhodol vo veci samej (veta prvá a
druhá výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)