Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/227/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114228282.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne T. P., nar. X.X.XXXX, bytom I.
H. XXXX/XX, H., občianka SR, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 30. 3. 2015 č. k. 20C 363/2014-43 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že súd zrušuje rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so
sídlom Krížna 56,82108 Bratislava sp. Zn. 334/06/14 zo dňa 12. 8. 2014. Súd odkladá vykonateľnosť
rozdhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava ssp. zn. 334/06/14 zo dňa 12. 8. 2014.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve č. XXXXXXXXXX bod 84 "odplata za poskytnutie odkladu
splátok, s odkladom splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby.
Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 23 zmluvných dojednaní, žiadosti o meno zmluvy
oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 81 písm. a tejto dohody o
poskytnutí služby resp. zníženej výšky odplaty a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkov podľa článku 23
zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingovej
splátky? Dňom poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie cielenej výšky revolvingu podľa článku
41 zmluvných dojednaní. Žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa odseku 81 písm. p, tejto dohody o poskytnutí služby, resp. zníženej výške odplaty a to ku dňu
uskutočnenia revolvingu podľa článku 43 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený
na účet dlžníka uvedený v článku 2 žiadosti/zmluvy" je neprijateľná. Súd určuje, že zmluvná podmienka v
zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 8 Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka "bod 81 predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (Ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľoviodplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
120,58 Eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo
výške 62,64 Eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý" je neprijateľná. Žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške určenej v písomnom vyjadrení rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, sp. zn. 334/06/14 zo dňa 12. 8. 2014 a
zároveň, aby určil podmienky uvedené v bode 8.4 a 8.1 Zmluvy č. XXXXXXXXXX za neprijateľné.
3.Svojužalobuodôvodnilatým,žebolapokonzultáciisoZdruženímBrániťsaoplatí-BSOoboznámená,
žesúdyjudikovalinezákonnosťrozhodcovskýchdoložiek.Dňa7.12.2012uzavrelasožalovanýmzmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 840,- eur. Z
dôvodu zlej sociálnej situácie sa dostala do omeškania. Z dôvodu neskúsenosti a neinformovanosti
netušila, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a problematická je aj samotná 70,02%
ročná úroková sadzba. Kým pred všeobecným súdom je nádej, že súd ex offo takýto úrok neprizná
a aj bez návrhu zneplatní neprijateľné zmluvné podmienky, tak u rozhodcov sa potvrdili obavy,
že v záujme udržania zisku a klienta súd ex offo nezakročí. Žalobkyňa považuje rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú neprijateľného miesta. Taktiež z dôvodu toho, že núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu v prípade, že ho vyvolá veriteľ. Pokiaľ ide o individuálne dojednanie, tak
žalobkyňa uviedla, že spotrebiteľ bez právnického vzdelania si neuvedomuje, že sa mieni vytvoriť
predstava, že spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne dohodol a tak ho zbaviť ex offo súdnej
kontroly pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľské právo bolo porušené nielen
použitím neprijateľných obchodných podmienok, ale aj nekalou obchodnou praktikou a tak je daný dôvod
na zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.
4. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že uzavretá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX predstavuje
uzavretie individuálnej dohody, ktorá nie je podmienkou zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým
číslom. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že dlžník nie je povinný uzatvoriť rozhodcovskú
zmluvu. podľa bodu 7 je dlžník oprávnený v lehote 14 kalendárnych dní od zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je platným právnym úkonom.
Ďalej uviedol, že spotrebiteľovi je umožnené riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskom konaní, ale môže svoje práva uplatniť aj na súde. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25CoE/22/2014, ktorý uviedol, že povinnej bola daná možnosť voľby
prijať alebo neprijať takýto návrh. Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 uviedol,
že povinný mal možnosť výberu a bola mu daná možnosť odstúpiť od zmluvy. Krajský súd v Banskej
Bystrici vo svojom rozhodnutí 1CoE/328/2013 uviedol, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine
a povinný mal možnosť od zmluvy odstúpiť. K individuálnej povahe rozhodcovskej zmluvy Okresný súd
Rimavská Sobota vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Er/1210/2013 uviedol, že táto nesplýva s ostatnými
zmluvnými dojednaniami, technicky tvorila samostatnú listinu a táto je zreteľne označená. Aj priemerne
pozornému čitateľovi by muselo byť jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Žalovaný
ďalej uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ustanovenie §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť situácie, keď má žalobu podať dodávateľ. Pokiaľ
ide o zhoršenie postavenia žalobkyne tak žalovaný uviedol, že konanie pred rozhodcovským súdom
je v zásade písomné avšak konanie pred súdom je rovnako písomné pri vydaní platobného rozkazu,
zmenkového platobného rozkazu a takisto ide o sporové konanie. To však neznamená žiadny zásah do
práv účastníka, nakoľko svoje argumenty môže uplatniť písomné. Ustanovenia rokovacieho poriadku
upravujú rovné postavenie účastníkov konania.
5. K neprijateľným podmienkam žalovaný uviedol, že predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné
prevzatie záväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka
zaplatiť odplatu za túto službu. Na jednej strane je záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti
veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti
splátok. Čiže ide o úpravu takej situácie, ktoré keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami,
potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už
vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to naviac bezodplatne.Uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti stavu, keby nedošlo k takejto
zákonnej úprave. Nie je zrejmé a odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie Dohody o odplatnom
poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech žalobkyne a v rozpore s dobrými mravmi. V prípade
využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku
upravuje ust. § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich
omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu
úveru (§ 565, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka). Splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až
na konci, po uhradení ostatných splátok. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje rovnakú dohodu ako
je zakúpenie televíznych programov. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok ich poskytnúť.
Či tento nárok žalobkyňa využije je jej slobodnou voľbou. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho
spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený
a nevyužitý tovar či služby. Žalovaný poukázal na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval
Najvyšší súd Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 1956/2007 (v danom prípade išlo o tvrdenie, že
spotrebiteľ uhradí cenu darčekového poukazu, ale ktorý keď nevyužije tak nemá nárok na vrátenie ceny
daného poukazu. V prípade tohto súdneho konania ide o tvrdenie žalovaného, že si kúpil službu, ešte
ju nevyužil a už za ňu zaplatil. Čiže oba prípady majú spoločné - kúpa služby, zaplatenie pri jej zakúpení
a pred využitím, následné nevyužitie služby zo strany spotrebiteľa). Najvyšší súd ČR v danej veci
uvádza posúdenie, ktorého použitie je v tejto veci viac ako priliehavé, a to: ,Je výhradne na kupujúcom
darčekového certifikátu (spotrebiteľovi), ako s ním naloží. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby zakúpenú
vec skonzumoval.“ A následne ohľadne rovnováhy strán s ohľadom na spotrebiteľský charakter uvádza:
„Je naviac v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre žalovanú
ako dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní, prípadne
zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón (darčekový certifikát) postúpil (daroval). Ide pritom
o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať. Zmyslom ustanovení § 55 a § 56
obč. zák. je síce ochrániť spotrebiteľa, avšak iba pred podmienkami neprimeranými (unfair terms) v
spotrebiteľských zmluvách. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k
porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za
také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali.“
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná uvedenú zmluvu podpísala dňa 23.11.2012
a žalobca dňa 7.12.2012. V bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte) je
uvedená výška poskytnutého úveru 840,- eur, splatnosť úveru v 42 mesačných splátkach po 45,01
eura splatných vždy k 28. dňu v mesiaci. celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.890,42 eura,
predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver
46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť 1.080,24 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 53,32 % a ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21%.
7. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), sú uvedené údaje zhodné
s údajmi v bode 5 okrem RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu.
8. Podľa bodu 8.1. Dohody o poskytnutí služby, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok,
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (Ďalej ako úver/
revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnostiodkladusplatnostisplátokrevolvinguvovýške62,64euravprípadeakbudedlžníkovirevolving
poskytnutý.
9. Podľa bodu 8.4.Dohody o poskytnutí služby Odplata za poskytnutie odkladu splátok s odkladom
splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkov podľa článku 2.3. zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingovej je splatnádňom poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok
a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
zmluvných dojednaní. Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa odseku 8.1 písm. b), tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výške odplaty) a to ku
dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude
uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 Žiadosti/Zmluvy.
10. Podľa rozhodcovskej zmluvy veriteľ a dlžník dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy:
Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z
nasledujúcich stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských
súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so
sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Sro, vložka č.: 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/5
11. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
12. Podľa bodu 7. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich
kalendárnych dní od uzavretia zmluvy.
13. Podľa bodu 2. Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie
je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
14. Podľa rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, sp. zn. 334/06/14 zo dňa 12.
8. 2014, bola žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) zaviazaná zaplatiť žalobcovi (žalovanému) sumu
1.456,88 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1,15% ročne zo
sumy 45,01 eura od 29.1.2013 do 30.1.2013, zo sumy 5,- eur od 29.5.2013 do 15.7.2013, zo sumy
45,01 eura od 29.6.2013 do 15.7.2013, zo sumy 4,88 eura od 16.7.2013 do 11.8.2013, zo sumy 45,01
eura od 29.7.2013 do 11.8.2013, zo sumy 5,27 eura od 12.8.2013 od 23.9.2013, zo sumy 45,01 eura
od 29.8.2013 do 23.9.2013, zo sumy 16,48 eura od 24.9.2013 do 30.10.2013, zo sumy 29.9.2013 do
30.10.2013, zo sumy 16,56 eura od 31.10.2013 do 28.11.2013, zo sumy 45,01 eura od 29.10.2013
do 28.11.2013, zo sumy 16,56 eura od 16,56 eura od 29.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 45,01 eura
od 29.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.305,29 eura od 21.2.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 840,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 840,- eur len 5,25%
ročný úrok z omeškania zo sumy 1.456,88 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,87 eura.
15. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čl. 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
čl. 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice a dospel k nasledovným záverom.
16. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalovaný bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa
a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopredpredtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože zmluvy boli vyplnené na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
17. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (veta prvá), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú
obsahovať podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (veta prvá) ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Od 1.1.2008 novelou zák. č. 568/2007 Z.z. patrí medzi neprijateľné zmluvne
podmienky - pod písm. r) - žiadať od spotrebiteľa v rámci dohodnutej rozhodcovskej doložky, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodcovská
zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom, táto
nebola individuálne dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje
o spotrebiteľovi ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane žalovaného. V
súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Súd má za to, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a z toho dôvodu
neplatná. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zástupca žalovaného, ktorý s ňou túto zmluvu uzatváral, jej
ustanoveniazmluvynevedelvysvetliť,pričomsajednalooodbornéveciaonanemáprávnickévzdelanie.
Teda žalovaný neinformoval žalobkyňu o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a o rozdieloch
oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že žalovaný, ktorý
rozhodcovskú zmluvu formuloval, disponuje právne kvalifikovanými zamestnancami. Spotrebiteľ, ktorý
prišiel za žalovaným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o
rozhodcovských súdoch, je mu predložená rozhodcovská zmluva, v dôsledku čoho je spotrebiteľ nútený
spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v
prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Obava, že slabšia strana (spotrebiteľ) si
nedokáže naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, je
teda viac ako oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
19. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok
zrušil a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
20. Súčasne s návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa aj návrh na určenie
neprijateľných zmluvných podmienok v bode 8.1 a 8.4 zmluvy o revolvingovom úvere. Z karty klienta
vyplýva, že žalovaný pri poskytnutí úveru okamžite stiahol žalobkyni poplatok vo výške 120,58 eura, čo
predstavuje viac ako 14% z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa službu spočívajúcu
v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu
práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, pretože žalobkyňa je povinná zaplatiť za
službu, ktorú ešte nevie, či v budúcnosti využije, a ktorá je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere, čo vyplýva z výpovedi obchodného zástupcu žalovaného v konaní 20C/39/2014,
kde bol rovnaký žalovaný a jednalo sa o totožnú zmluvnú podmienku, a ktorý uviedol, že podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bolo aj uzatvorenie dohody o poskytnutí služby, nakoľko táto
dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára ku každej zmluve o revolvingovom úvere. Dohoda odklade
splátok je uzatváraná výlučne v prospech žalovaného, nakoľko spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, keďže žalobkyňa splátky v konečnom dôsledku musí zaplatiť. Žalobkyni sa touto dohodou
splátka neodpúšťa a ani neznižuje, čo by sa aj na výšku tohto poplatku (viac ako 2,5 násobok splátky)
dalo predpokladať. Súd má preto za to, že takéto podmienky spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a
povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto sú neprijateľné.21. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalobkyňa mala v konaní plný úspech
preto jej súd priznal náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Priznaná náhrada trov konania žalobkyni vo
výške 307,57 eura pozostáva z trov právneho zastúpenia za poskytnutie 2 úkonov právnej služby
po 61,87 eura (prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žaloba), 1 úkonu právnej služby po 64,54
eura (zastupovanie pri pojednávaní dňa 30.3.2015) + 2x paušál po 8,04 eura, 1x paušál po 8,39 eura +
cestovné motorovým vozidlom R. M., XXX dňa 30.3.2015 na trase J. - H. a späť vo výške 15,60 eura
(účtuje 1/2) + náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny vo výške 27,96 eura (účtuje 1/2) + 20 %
DPH / podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ , c/ a d/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, §
17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.
22. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobca je
preto povinný zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vedený
vo VÚB Prešov, č.ú. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: J., VS XXXXX.
23. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že z rozsudku nevyplýva, na základe
čoho bolo uprednostnené tvrdenie žalobkyne v konaní pred jej vlastným prejavom vôle uvedeným v
rozhodcovskej zmluve. Prijaté závery sú jednostranné a založené na záveroch odporujúcich princípu
rovnosti účastníkov konania a zásade hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, ako a či vôbec súd pri svojich úvahách postupoval podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V konaní sa nesprávne vyhodnotil pojem individuálny v pomeroch spotrebiteľského práva
a teda aj to, či rozhodcovská zmluva má alebo nemá v zmysle právnej úpravy takúto povahu. Pri
výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluvy odborná literatúra uvádza,
že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú
doložku určitého obsahu a garantuje mu právo s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne sa pri tom
vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez
uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Ak a iba vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má, tak
bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie
rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na iné zmluvné podmienky v ostatných otázkach
zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú
doložku uzatvoriť. Žalobkyňa mala dve základné oprávnenia, resp. možnosti vo vzťahu k tomu či
rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne, či dôjde k jej zrušeniu. Práve možnosť dodatočného
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa javí ako základný fakt negujúci závery súdu. Rozhodcovská
zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto
informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti
danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa naviac za
situácie, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pritom v
spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné prehlásenie veriteľa,
že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a informovanie o tom,
čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy
si žalobkyňa v lehote 14 dní mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobkyňa
mala právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne. O tomto práve bola informovaná transparentným
spôsobom. O tom, čo uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená bola žalobkyňa informovaná vo
viacerých ustanoveniach rozhodcovskej zmluvy.
24. Odvolateľ napokon uviedol, že v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
procesne vylúčené, aby sa súd zaoberal aj iným predmetom konania, ako rozhodovaním o zrušení
rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru odvolateľa tento záver vyplýva z ust. § 43 ods. 1 a 2 o
rozhodcovskom konaní. Súd rozhodol vo výroku preto nad rámec toho, čo je zo zákona predmetom
konania pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.26. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
27. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje
na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť
nasledovné.
29. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienkyúveru,ktoréspotrebiteľovplyvniťnemohol,nakoľkoboliužvopredpripravenépreveľkýpočet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne.
31. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
všeobecnýmsúdomalebopredjednýmzdvochrozhodcovskýchsúdov.Výberjednejzalternatívriešenia
sporov spočíva na žalobcovi.
32. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
33. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedojednané(§
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
34. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
35. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecnýmsúdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a
teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
36. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.
37. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
38. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.
39. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú ani čl. 2 a 3
rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom
a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa.
Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a to tak,
že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Zároveň v tomto
článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho a rozhodcovského
konania z týchto článkov nevyplýva.
40. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnostiprípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
41. Vo vzťahu k možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že
odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od
zmluvy neprichádza do úvahy.
42. Čo sa týka námietky, že súd rozhodol vo výroku nad rámec toho, čo je zo zákona predmetom konania
pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, k tej treba uviesť, že určenie zmluvných podmienok
za neprijateľné bolo v podanej žalobe uplatnené samostatným návrhom. Vydané rozhodnutie nebráni v
pokračovaní v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe.
43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 2 CSP.
44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.