Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112217848.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava,
Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti odporcom: 1/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R. XX, 2/ L.
O.-J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XXX/XX, o zaplatenie sumy 8.514,75 eura s príslušenstvom,
o odvolaní odporkyne v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. októbra 2013 č. k.

7RO/219/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 58,10 eura právnemu zástupcovi
navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania. Odporcom v 1. a 2. rade
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 627,77
eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň
rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 460,87 eura, prostredníctvom Daňového
úraduBratislava,sosídlomŠevčenkova32,P.O.BOX154,Bratislava,poprávoplatnostitohtouznesenia.

Zastavenie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 31.05.2012,
domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 8.514,75 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vydal
platobný rozkaz, ktorý však pre nedoručenie odporcovi v 1. rade do vlastných rúk, súd zrušil. Odporkyňa
v 2. rade po doručení platobného rozkazu zaplatila žalovanú pohľadávku (okrem trov právneho
zastúpenia) a následne navrhovateľ zobral návrh späť a žiadal konanie zastaviť a priznať mu náhradu
trov konania, ktoré vyčíslil v sume 627,77 eura. Súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa, ktorý

vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo pojednávanie, v dôsledku čoho
súhlas odporcu so späťvzatím návrhu nebol potrebný, konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP tak, že navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume 627,77 eura, pretože odporcovia z
procesného hľadiska zavinili zastavenie konania. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony
právnejslužby:prevzatieaprípravazastúpenia,návrhnavydanieplatobnéhorozkazu, jedenúkonpodľa

§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 253,94 eura. Ku každému z úkonov právnej služby priznal
režijný paušál vo výške 7,63 eura. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH,
tarifná odmena ako i režijné paušály za úkony vykonané v roku 2012 súd zvýšil o 20 % sadzbu DPH,
ktorá zo sumy 261,57 eura (253,94 + 7,63) predstavuje sumu 52,31 eura. Okrem toho súd podľa § 11
ods. 6, § 12 ods. 1 vety prvej, § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho
poplatku, kráteného o 6,63 eura, navrhovateľovi vo výške 467,50 eura.Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podala odvolanie odporkyňa v 2. rade, ktorá
uviedla, že nemá prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia. Poukázala na to, že je nezamestnaná
a prípadná povinnosť úhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi by mala katastrofálny finančný

dopad na jej finančnú situáciu, keďže aj jej manžel - odporca v 1. rade je momentálne už dlhší
nezamestnaný a má problém nájsť si prácu. Uvedené trovy právneho zastúpenia s ohľadom na jej nízky
príjem považovala za neprimerané.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odporkyne odmietnuť podľa § 218

ods. 1 písm. d/ OSP s poukazom na to, že odvolanie nemá náležitosti odvolania podľa§ 205 ods. 1, 2
OSP, resp. uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba
(§ 201 OSP) a posudzujúc odvolanie podľa obsahu spĺňa náležitosti odvolania (§ 205 ods. 1, 2 OSP)
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v medziach podaného odvolania (podľa §

212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne v 2. rade nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania a
o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok, týkajúci sa povinnosti odporcov
v 1. až 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania vo výške 622,77 eura na

účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v

zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené
v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z
procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že

dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez
toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie
(zánikzáväzkuzapočítaním),atď.Pokiaľideozastaveniekonaniapospäťvzatínávrhu,kuktorémudošlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol

výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Náhrada trov priznaných podľa § 146 ods. 2 OSP sa
vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania. Účelnosť zaplatených trov konania sa síce upravuje
len pri § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že právo na náhradu trov je
úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. V tejto súvislostiodvolací súd dodáva, že podľa ust. § 150 ods. 1 OSP je možné rozhodnúť vtedy, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa
skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody,
inakpomernejasnevymedzenéstabilizovanoujudikatúrou,spôsobujúčiastočnýaleboúplnýzánikpráva
na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.05.2012
domáhal voči odporcom v 1. až 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 8.514,75 eura s
príslušenstvom z titulu pohľadávky zo zmluvy o úvere. Po vydaní platobného rozkazu odporkyňa v 2.
rade, ktorej sa podarilo platobný rozkaz doručiť, zaplatila žalovanú pohľadávku a navrhovateľ skôr ako
bolo vo veci nariadené pojednávanie (platobný rozkaz bol zrušený pre nedoručenie odporcovi v 1. rade)

zobral navrhovateľ písomným podaním zo dňa 31.10.2012 (č.l. 86 spisu) návrh späť, žiadal konanie
zastaviť a priznať mu náhradu trov konania z dôvodu, že odporcovia po podaní návrhu uhradili dlžnú
sumu, ale bez trov konania, vo výške 627,77 eura, pretože odporcovia uhradili len istinu. Na výzvu
súdu doložil navrhovateľ výpis z jeho účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 09.10.2012 odporkyňa v 2. rade
uhradila na jeho účet sumu 8.514,75 eura. Odporkyňa v 2. rade potvrdila zaplatenie istiny.

V prejednávanej veci vzal navrhovateľ potom, čo došlo zo strany odporcov k úhrade dlžnej sumy, návrh
v celom rozsahu späť. Z procesného hľadiska potom platí, že odporcovia v 1. a 2. rade procesne zavinili
zastavenie konania a sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania navrhovateľovi podľa
§ 146 ods. 2 druhej vety OSP. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa

dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada trov konania, pretože odporcovia svojím správaním
(úhrada dlžnej sumy po podaní návrhu na súd) z procesného hľadiska zavinili, že sa konanie muselo
zastaviť. V tomto smere dôvody uvádzané odporkyňou v 2. rade v odvolaní, odvolací súd z hľadiska
rozhodovania o náhrade trov zastaveného konania nepovažoval za relevantné, pretože rozhodujúcou
skutočnosťou je to, že odporcovia splnili to, čoho sa navrhovateľ domáhal, a len preto navrhovateľ vzal

návrhspäť.Odvolacísúdzobsahuspisunemalpreukázanétvrdeniaodporkyniojej majetkovejsociálnej
situácii, ktorá im neumožňuje uhradiť trovy konania a ktorá by v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP, ak by
bola preukázaná, mohla odôvodňovať nepriznanie trov konania navrhovateľovi. Odporkyňa v odvolaní
tvrdené skutočnosti ničím nepreukázala, preto súd nemohol na danú vec aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP
a správne rozhodol ak navrhovateľovi priznal náhradu trov zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 veta

druhá OSP. S vyčíslením odmeny za právne služby právneho zástupcu navrhovateľa súdom prvého
stupňa sa odvolací súd stotožnil a považuje ho za správny, preto s poukazom aj na vyššie uvedené
závery odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP priznal odvolací súd navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom

konaní úspešný aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 58,10 eura, ktorá pozostáva z odmeny
advokáta za písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu a to v sume 58,10 eura (§ 14 ods. 2 písm.c
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (polovica základnej sadzby tarifnej odmeny, pretože odvolanie smerovalo len
proti výroku o trovách konania) a z režijného paušálu v sume 8,58 eura a z dane z pridanej hodnoty
v sume 9.68 eura.

Náhradu trov odvolacieho konania sú odporcovia povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa
(§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.