Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611206835
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611206835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: W.. I. S., L.. XX. X. XXXX, J. S.,
Q. Q. K., Z. L.Ú.. X, B. C., M. D., adresa na doručovanie: J. A.. Č.. XX, J., proti žalovanej: W.. W. S.,
L.. XX. X. XXXX, J. J. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Martou Huttovou, AK HUTTA & PARTNERS,
spol. s r. o., Bezekova ul. č. 13, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 11. decembra 2014,
č. k. 5C/73/2011-415 a proti uzneseniu tohto súdu z 25. februára 2015, č. k. 5C/73/2011-471, pomerom
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e.

Výrok o trovách prvoinštančného konania sa m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 16.596,50 eur titulom súdneho poplatku za žalobu a trovy právneho zastúpenia
vo výške 9.519,36 eur, do troch dní.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
k nehnuteľnostiam: 1/ byt č. XX nachádzajúci sa na 5. poschodí domu na C. A.. XX E. J., súp. č.
XXXX, postavený na parc. č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a príslušenstve domu súp. č. XXXX vo výške 64/10000 zapísaný na LV pre kat. úz. G.
Č.. XXXX, 2/ pozemok parc. č. XXX/X vo výmere 1000 m2 - orná pôda nachádzajúci v kat. úz. L.,
zapísaný na LV č. XXX, 3/ nehnuteľnosť v Š. nachádzajúca sa v obci B. K. C. E. G. N., mieste D. N.

- A.., B. V. K. D. B. na ulici S.. D. N. Č.. X, ktorá je zapísaná v katastri obce B. K. C. vo zväzku
XXXX, v knihe XXX, na hárku XXX, nehnuteľnosť XXXXX, zápis 1 a má pridelené katastrálne číslo
XXXXXXXDGXXXNXXXJJ. Súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo sporových strán vyporiadal
tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal vyššie označenú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Š.
a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal vyššie označený byt č. XX na 5. poschodí, na C. A.. XX
E. J. a vyššie špecifikovaný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
príslušenstvedomusúp.č.XXXXvovýškeXX/XXXXX,akoivyššiešpecifikovanýpozemokparc.č.XXX/

X vo výmere 1000 m2 - orná pôda, nachádzajúci sa v katastrálnom území L., zapísaný na LV č. XXX.
Žalobcovi súd prvej inštancie súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 212,985,- eur titulom
náhrady za spoluvlastnícky podiel a štátu súdny poplatok vo výške 13.596,50 eur na účet Okresného
súdu v Malackách, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách štátu si vymienil ponadobudnutí právoplatnosti rozsudku a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
sume 30.837,34 eur na účet jeho právnej zástupkyne, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malackách z 20. 1. 2011 sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14. 4. 2011. Počas trvania manželstva sporových strán, Okresný súd Bratislava V
rozsudkom zo 4. 9. 2006 sp. zn. XC/XXX/XX, právoplatným dňa XX. X. XXXX, zrušil ich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobca nadobudol spolu so žalovanou za trvania

manželstva. Keďže však v 3 - ročnej prekluzívnej lehote uvedenej v § 149 ods. 4 Obč. zák. plynúcej
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (19. 9. 2006) nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a ani
nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná
právna domnienka, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán s
tým, že ich podiely sú rovnaké. Tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Znalec W..
I. W. stanovil všeobecnú hodnotu predmetného bytu sumou 79.770,- eur a pozemku sumou 16.570,-

eur. Nehnuteľnosť v Š. ocenil znalec C. E. v znaleckom posudku z 3. 8. 2012 sumou 713.071,66 eur.
Znalkyňa Q. S. N. znaleckým posudkom z 30. 7. 2014 predmetnú nehnuteľnosť ocenila sumou 522.270,-
eur. Žalovaná navrhovala, aby do jej výlučného vlastníctva boli prikázané nehnuteľnosti nachádzajúce
sa na D. s tým, že vyplatí žalobcovi hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v Š.G., mala za to, že tu nie je daná právomoc slovenského súdu rozhodovať. Žalobca

počaskonaniasúhlasilstým,abybyt,akoipozemokvkat.úz.L.,boliprikázanédovýlučnéhovlastníctva
žalovanej. Do svojho výlučného vlastníctva žiadal prikázať iba nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Š..

3. Žalovaná namietala vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu v Malackách na konanie, s tým,
že predmetný byt sa nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava V, pozemok v katastrálnom území

L. sa nachádza v obvode Okresného súdu Martin a pozemok s domom v B. K. C. sa nachádza v
Š.. Miestna príslušnosť súdu sa tak podľa nej spravuje ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a namiesto
všeobecného súdu žalovanej, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Ohľadne
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š. navrhla konanie zastaviť. Žalovaná a jej právna zástupkyňa v
priebehu konania opakovane vznášali námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, v dôsledku čoho

bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý k vznesenej námietke zaujal
stanovisko, že na námietku zaujatosti netreba prihliadnuť a ani vec predkladať nadriadenému súdu.
Napriek tejto skutočnosti žalovaná ešte 2 krát vzniesla voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti.

4. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti túto vyhodnotil tak, že v prípade

nehnuteľností nachádzajúcich sa na D. je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm.
b/ O. s. p., teda súdu, ktorý rozhodoval o rozvode procesných strán. Ohľadne nehnuteľnosti v Š. sa
súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalovanej, že tu nie je daná právomoc slovenského súdu
na konanie vo veci podľa článku 22 bod 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 (Brusel I), keďže manželské
veci sú vyňaté z ratione materiae nariadenia Brusel I (článok 1 bod 1), a preto článok 22 nie je v

tomto smere aplikovateľný. Navyše, aj keby tieto nehnuteľnosti neboli vyňaté, podľa čl. 67 nariadenia
Brusel I toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení upravujúcich právomoc a uznávanie
a výkon rozsudkov v špecifických veciach, ktoré sú obsiahnuté v právnych nástrojoch EÚ alebo
vnútroštátnych právnych normách harmonizovaných s týmito právnymi nástrojmi. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov predstavuje vo

vzťahu k vecným právam k nehnuteľnostiam alebo nájmu nehnuteľností špecifickú vec (lex specialis),
na režim ktorej sa nevzťahuje čl. 22 nariadenia, ktorý takúto špecifickú vec, akou je vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ani v ďalších bodoch 2 - 5 tohto článku neupravuje. Keďže nariadenie
Brusel I nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení upravujúcich právomoc v špecifických veciach, na
daný právny vzťah možno aplikovať vnútroštátnu právnu normu, teda konkrétne ust. § 88 ods. 1

písm. b/ O. s. p. v spojení s § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p., podľa ktorých ak ide o vyporiadanie
manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku, má výlučnú
právomoc k nehnuteľnostiam súd, ktorý rozhodoval o rozvode. Týmto výlučným súdom je Okresný
súd v Malackách. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v prospech tohto záveru svedčí aj
princíp efektivity, pretože by nebolo účelné, aby sa podielové spoluvlastníctvo manželov, ktorého

predmetom je vyporiadanie viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa vo viacerých členských štátoch,
vyporiadávalo na toľkých súdoch, koľko nehnuteľností je v podielovom spoluvlastníctve. Formalistické
chápanie čl. 22 nariadenia Brusel I by tak bolo na ujmu samotným procesným stranám a bolo by
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Preto je riešením čl. 67 nariadenia Brusel I, podľaktorého nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení upravujúcich právomoc a uznávanie a výkon
rozsudkov v špecifických veciach, ktoré sú obsiahnuté v právnych nástrojoch EÚ alebo vnútroštátnych
právnych normách harmonizovanými s týmito právnymi nástrojmi. Na základe uvedeného je možné

subsumovať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nadobudnutého pôvodne do bezpodielového
spoluvlastníctva pod špecifickú vec (iný majetok), na režim ktorého sa nevzťahuje čl. 22 nariadenia
Brusel I, ktorý takúto špecifickú vec ani v ďalších bodoch 2 - 5 tohto článku neupravuje.

5. K otázke právomoci na prejednanie veci pokiaľ ide o nehnuteľnosť v Š. sa súd prvej inštancie

vyjadril tak, ako je to uvedené v bode 4. tohto rozsudku a zaujal teda stanovisko, že mu nechýba
právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva treba prihliadať na kritéria uvedené § 142 ods. 1 Obč. zák., pričom pre
súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Medzi zákonné kritériá
patrí okrem iného veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. V danom prípade podiely
sporových strán na predmetných nehnuteľnostiach sú rovnaké. Preto bolo rozhodujúcim kritérium

účelnosť využitia veci. Súd prvej inštancie zohľadnil argumentáciu žalobcu, že žalovaná sa žiadnym
spôsobom nepodieľa na nákladoch spojených s údržbou a užívaním nehnuteľnosti v Š. a zároveň
žalovaná v žiadnej svojej výpovedi neprejavila záujem o túto nehnuteľnosť. S poukazom na tieto
skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v súlade s kritériom účelného využitia veci je taký spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š., ktorý navrhol

žalobca, teda jej prikázanie do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie ocenenie predmetnej
nehnuteľnosti nevykonal dožiadaním formou priameho styku zaslanému príslušnému súdu v Š., a
to z dôvodu, že žalobca predložil odborné znalecké ocenenie predmetnej nehnuteľnosti s tým, že
táto bola ocenená v roku 2012, ako i v roku 2014, a to znalcami v Š.. Podotkol, že je všeobecne
známou skutočnosťou, že po roku 2008 - po vypuknutí finančnej krízy, začalo dochádzať k poklesu cien

nehnuteľností, a to najmä v štátoch južnej Európy (Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko), došlo
k „prasknutiu realitnej bubliny“, pričom tento pokles cien ešte neskončil. S poukazom na uvedené súd
prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán a vyporiadal ho tak, že predmetný byt
a pozemok, t. j. nehnuteľnosti nachádzajúce sa na D., prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a
nehnuteľnosťnachádzajúcusavŠ.prikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcu.Súdprvejinštancieustálil,

že cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania, predstavuje spolu 618.570,- eur, z čoho
polovičný podiel každej zo sporových strán predstavuje sumu 309.285,- eur. Keďže žalobca preberá do
svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote 522.270,- eur a žalovaná nehnuteľnosti v hodnote
96.300,- eur, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov
sumu 212.985,- eur.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi úspešnému
v konaní (bolo vyhovené žalobe žalobcu a podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené spôsobom ním
navrhovaným) priznal ich náhradu. Trovy konania súd prvej inštancie vyčíslil nasledovne: 1/ trovy
právneho zastúpenia 11.308,78 eur, 2/ náhrada za stratu času právnej zástupkyne žalobcu 1.455,20

eur, 3/ náhrada cestovných výdavkov právnej zástupkyne žalobcu 1.476,86 eur, 4/ žalobcom zaplatený
poplatok za žalobu 3.000,- eur, 5/ doplatok poplatku za žalobu 13.596,50 eur (11.308,78 + 1.455,20 +
1.476,86 + 3.000,- + 13.596,50 = 30.837,34 eur). Rozhodnutie o trovách štátu si súd prvej inštancie
vymienil po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok je podľa nej nezákonný,
zmätočný, nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný a navyše ho vydal predpojatý a nezákonný
sudca. Súdu prvej inštancie vytkla skutočnosť, že nerozlišoval medzi inštitútom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a inštitútom podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že podaniami zo 17. 10.

2014 a z 8. 12. 2014 namietla zaujatosť konajúceho sudcu. Konajúci sudca však tieto námietky zaujatosti
nepredložil na rozhodnutie Krajskému súdu Bratislave. S poukazom na uvedené mala za to, že vo veci
rozhodol predpojatý sudca. Zároveň podľa nej I.. C. O. nebol vo veci zákonným sudcom, pretože vo veci
rozhodol miestne nepríslušný súd. V tomto smere poukázala na to, že predmetom žaloby bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na

Slovensku a v Španielsku. Nejednalo sa o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (sporových strán) bolo totiž zrušené ešte za trvania ich
manželstva podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené až rozsudkom
Okresného súdu Malacky z 20. 1. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 4. 2011. Je teda zrejmé,že bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán nezaniklo rozvodom, pretože v čase právoplatnosti
rozvodu bolo už takmer 5 rokov zrušené rozhodnutiu súdu. Keďže ich bezpodielové spoluvlastníctvo
nebolo v trojročnej prekluzívnej lehote podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. vyporiadané dohodou ani

súdnym rozhodnutím, dňom 19. 9. 2009 sa stali nehnuteľnosti pôvodne patriace do BSM podielovým
spoluvlastníctvom sporových strán s tým, že podiel každej sporovej strany predstavuje 1/2. Na konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88
ods. 1 písm. h/ O. s. p., t. j. Okresného súdu Bratislava V (pokiaľ ide o byt na C. A. XX E. J.) a Okresného
súdu Martin (pokiaľ ide o pozemok v obci L.). V ďalšom žalovaná vyjadrila nesúhlas so záverom

súdu prvej inštancie, že na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v Š. sa nevzťahuje čl. 22 ods. 1 nariadenia rady Európskej únie č. 44/2001. Podľa nej
vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti nie je daná právomoc
slovenského súdu, ale je daná právomoc príslušného španielskeho súdu. Z týchto dôvodov mal podľa
nej súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastaviť podľa § 104 ods. 1 O. s. p. Žalovaná v odvolaní
ďalej vytkla súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Š., nezadovážil si z

príslušného katastra list vlastníctva a iba opísal nekompletné údaje o evidencii tejto nehnuteľnosti zo
žaloby. Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, z akých dôvodov sa nezaoberal tým, či nehnuteľnosť v Š.
- dom je reálne deliteľný, hoci má 2 samostatné bytové jednotky. Nesúhlasí ani s ohodnotením tejto
nehnuteľnosti. K účelnému využitiu predmetnej nehnuteľnosti žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie
tieto skutočnosti vôbec nezisťoval, inak by zistil, že jednu bytovú jednotku nachádzajúcu sa v rodinnom

dome hodlá žalovaná využiť najmä na rekreáciu ich maloletého syna, ktorého zdravotný stav vyžaduje
pobytprimori.ŽalobcadomvŠ.nebudeužívaťpresvojupotrebu,pretoževtomistommiestemáďalšie3
nehnuteľnosti.PokiaľideobytvJ.naC.A..Č..XX,súdprvejinštanciehovovýrokovejčastinapadnutého
rozsudku dostatočne nešpecifikoval, t. j. nešpecifikoval, z koľkých miestností byt pozostáva, aká je jeho
výmera, čo tvorí jeho príslušenstvo a zariadenie. Ohľadne pozemku v obci Necpaly žalovaná uviedla, že

súd prvej inštancie neuviedol, z akých dôvodov túto nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva.
Napokon žalovaná odvolaním napadla aj výrok, ktorým jej súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 30.837,34 eur. Podľa nej súd prvej inštancie žalobe žalobcu v
plnom rozsahu nevyhovel, pretože po zrušení podielového spoluvlastníctva k ich trom nehnuteľnostiam,
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi len jednu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Š. a žalovanej

prikázal do výlučného vlastníctva 2 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v J. a v obci L.. To znamená, že
žalobca nemal plný úspech v konaní, ale naopak, úspech v konaní mala žalovaná, resp. úspešnosť
oboch bola 50 % - ná. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
§ 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalobcu. Správne mal súd prvej inštancie o trovách konania rozhodnúť
tak, že ich náhradu mal priznať žalovanej resp. v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. mal ich náhradu pomerne

rozdeliť alebo vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Napokon žalovaná
namietla aj neúčelnosť vynaložených trov žalobcu. Ide konkrétne o prípis právnej zástupkyne žalobcu z
5. 9. 2012, ktorý nemožno považovať za podanie vo veci samej; prípis právnej zástupkyne žalobcu z 29.
7. 2013, ktorý rovnako nie je podaním vo veci samej, ako aj podanie žalobcu z 5. 6. 2013, pretože takéto
podanie sa v spise nenachádza. Žalovaná ďalej namietla priznanie odmeny za účasť právnej zástupkyni

žalobcu na pojednávaniach dňa 4. 10. 2012 - keďže nešlo o meritórne pojednávanie, dňa 21. 10. 2014
- nešlo o meritórne pojednávanie a zároveň už dňa 17. 10. 2013 bola právna zástupkyňa žalobcu
informovaná, že pojednávanie v predmetnej veci nebude uskutočnené z dôvodu podanej námietky
zaujatosti. Poukázala na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu cestovných výdavkov vo
výške 1.476,86 eur bez toho, aby jeho právna zástupkyňa založila do spisu čo i len jeden daňový doklad

(bloček) o čerpaní pohonných hmôt. Preto jej súd prvej inštancie mohol priznať náhradu cestovných
výdavkov len v hodnote cestovného lístka železničnou prepravou. Za nezákonné považovala aj uloženie
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16.596,50
eur, keďže žalobca doposiaľ uhradil súdny poplatok za žalobu len vo výške 3.000,- eur.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Poukázal na to, že kataster v Š. plní inú úlohu ako na D., pričom hlavným vykonávateľom všetkých zmien
v katastri je notár, ktorý vydáva tzv. eseritúru o každej nehnuteľnosti a až na jej základe môže kataster
vykonať zmeny, resp. evidenciu. Žalobca doložil do spisu vyjadrenia znalcov zapísaných v zozname
znalcov v Š., z ktorých je jednoznačné, že nehnuteľnosť v Š. má vydané právoplatné stavebné a

kolaudačné rozhodnutia ako unifamiliar, t. j. rodinný dom, čo je dané obytnou zónou, veľkosťou pozemku
(môže sa zastavať len 10 % plochy s dvoma poschodiami), kde je povolená len 1 prípojka elektriny, vody
a plynu. Účelové delenie domu na 2 samostatné jednotky španielska legislatíva neumožňuje. Podľa
názoružalobcužalovanáúčelovozavádzasúdsvojímodmietavýmstanoviskomkhodnotenehnuteľnostiv Š., ako aj tvrdením, že ide o reálne deliteľnú nehnuteľnosť, hoci od samého počiatku súdneho sporu
neprodukovala žiaden dôkaz ohľadne týchto tvrdení. Ocenenie nehnuteľnosti v Š., ktoré je aktuálne ku
dňu rozhodnutia súdu vo veci samej, bolo vypracované v zmysle realitného ocenenia daňovej správy

katalánskej autonómnej oblasti. Žalobca poukázal na to, že od októbra 2006, kedy súd rozhodnutím
zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, všetky náklady a poplatky súvisiace s údržbou tejto
nehnuteľnosti uhrádza výlučne sám. Vzhľadom na to sa žalobca rozhodol, že k 30. 6. 2013 prestane
platiť všetky platby, ktoré vyše 9 rokov uhrádzal sám, a preto je samozrejmosťou, že po odpojení sietí a
bez údržby sa to na dome prejaví, čo však nemožno v žiadnom prípade nazývať úmyselnou devastáciou

domu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o byt v J. uviedol, že žalovaná 9 rokov neprispieva na náklady,
dane a iné platby spojené s touto nehnuteľnosťou. Žalovanej vyhovuje zotrvať v takomto podielovom
spoluvlastníctve, keď jej vyhovuje, že všetko užíva, ale za nič neplatí.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Podľa čl. 1 bod 2 písm. a/ Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach, sa nariadenie neuplatní na osobný stav a právnu
spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu

alebo zo zákona.

Podľa čl. 22 bod 1 tohto nariadenia výlučnú právomoc bez ohľadu na bydlisko majú v konaniach, ktorých
predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom
sa tento majetok nachádza.

V prejednávanej veci žalovaná v odvolaní namietala nedostatok právomoci slovenského súdu na
konanie a rozhodovanie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š.. Pre danú vec je špecifickým, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom vyporiadania, pôvodne patrili do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

Počas trvania manželstva došlo na základe rozhodnutia súdu (právoplatného dňa 19. 9. 2006) k
zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Keďže v lehote troch rokov od zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva strany sporu neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ani nepodali žalobu na jeho vyporiadanie, uplatnila sa nevyvrátiteľná
právna domnienka, že nehnuteľnosti pôvodne patriace do bezpodielového spoluvlastníctva sa stali

podielovým spoluvlastníctvom sporových strán, pričom podiel každého z nich predstavuje 1/2.
K tomu došlo ešte za trvania manželstva sporových strán, ktoré bolo právoplatne rozvedené až
14. 4. 2011. Špecifikom prejednávanej veci teda je, že predmetné nehnuteľnosti boli najskôr v
bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, toto bolo počas manželstva zrušené, a neskôr prešli
do ich podielového spoluvlastníctva a to všetko ešte za trvania ich manželstva. Zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je nepochybne vecným a zároveň majetkovým právom,
keďže rozhodnutím súdu (ktoré má navyše konštitutívny charakter) zaniká pôvodné spoluvlastnícke
právo, a k dotknutej nehnuteľnosti sa určuje nový vlastnícky vzťah, ktorý vznikne či už v dôsledku
reálneho rozdelenia veci, prikázania do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu alebo predaja a rozdelenia výťažku medzi spoluvlastníkov. Podľa cit. čl. 22 nariadenia Rady

EU č. 44/2001 vo všeobecnosti platí, že na konanie o vecnom práve k nehnuteľnosti je daná právomoc
tohto súdu členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené však neplatí v prípadoch,
ak predmetom konania sú majetkové práva (v širšom zmysle) vyplývajúce z manželského zväzku
(čl. 1), teda i majetkové práva k nehnuteľnému majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
ale i v ich podielovom spoluvlastníctve. Na takéto prípady sa predmetné nariadenie nevzťahuje. V

manželskom zväzku prichádzajú do úvahy napr. majetkové práva vyplývajúce z § 145 ods. 2 Obč.
zák. (t. j. existencia solidarity ohľadne práv a povinností z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí), § 146 ods. 1 Obč. zák. (t. j. existencia nezhody medzi manželmi o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva), § 147 ods. 1 (t. j. možnosť
uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla za trvania manželstva, len jedného z manželov, z

majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) ale i práva týkajúce sa samotnej
podstaty (existencie, zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vrátane jeho premeny na
podielové spoluvlastníctvo - § 149 ods. 4 Obč. zák.) obsiahnuté v ust. § 148 ods. 2, § 148a ods.
2, § 149 Obč. zák. Medzi majetkové práva v manželskom zväzku tak možno zaradiť i vlastnícke(spoluvlastnícke) práva k nehnuteľnostiam či už vo forme bezpodielového alebo vo forme podielového
spoluvlastníctva. V danej veci podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v Š. vzniklo jeho zákonnou transformáciou z bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán k

predmetnej nehnuteľnosti, a to márnym uplynutím 3-ročnej lehoty podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. Vznik
tohto podielového spoluvlastníctva má teda zákonný podklad v ustanoveniach o majetkových právach
manželov (§ 143 až 150 Obč. zák.). Hoci jeho zrušenie a vyporiadanie má už zákonný podklad v ust. §
142 Obč. zák., nič to nemení na skutočnosti, že sa jedná o majetkové práva vyplývajúce z manželského
zväzku, pretože toto podielové spoluvlastníctvo vzniklo v manželskom zväzku sporových strán jeho

transformáciou z bezpodielového spoluvlastníctva. Inými slovami, nebyť existencie manželského zväzku
medzi sporovými stranami, nevzniklo by ani toto podielové spoluvlastníctvo, aj keď jeho vyporiadanie
sa spravuje ust. § 142 Obč. zák. Nariadenie Rady EU č. 44/2001 tak vychádza z predpokladu, že
majetkové vzťahy manželov majú byť prejednávané predovšetkým na súdoch, kde majú manželia pobyt
a nie majetok. Ide teda o vyčlenenie úzkej skupiny majetkových práv, na ktoré nariadenie Rady EU č.
44/2001 nedopadá, pretože sa tu kladie dôraz na subjekty týchto majetkových práv (resp. ich pôvod)

pred charakterom samotného majetku, t. j. bez ohľadu na to, či predmetom majetkového práva je
hnuteľná vec, nehnuteľnosť alebo iné majetkové právo. Výluku uplatňovania nariadenia Rady EU č.
44/2001 potom predstavuje situácia, keď pôvodom týchto majetkových práv je/bol manželský zväzok.
Pojem „...vyplývajúce z manželského zväzku...“ znamená, že majetkové práva, ktoré sú predmetom
sporu, majú zákonný podklad (predovšetkým svoj vznik) v manželskom zväzku. V danej veci podielové

spoluvlastníctvo sporových strán vzniklo z ich manželského zväzku, pretože vzniklo podľa § 149 ods.
4 Obč. zák. Navyše pre režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by bolo vždy
potrebné použiť právny poriadok Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov je odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie toho názoru, že v danej veci je daná právomoc slovenského súdu aj na konanie
o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v Španielsku.

11. Žalovaná v konaní ďalej namietala, že Okresný súd Malacky nebol miestne príslušným súdom na
prejednanie veci, a preto vo veci konal nezákonný sudca. Podľa nej miestna príslušnosť súdu mala byť
určená podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom sporu je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán - bývalých manželov k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v Š., v obvode Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Martin. Z dikcie ust.
§ 88 ods. 1 písm. h/ však vyplýva, že pri skúmaní miestnej príslušnosti súdu sa podľa tohto ustanovenia
postupuje len vtedy, ak nie je daná výlučná miestna príslušnosť súdu podľa písm. b/ cit. ustanovenia.
Ust. § 88 ods. 1 písm. b/ tak má pri skúmaní miestnej príslušnosti súdu prednosť pred ust. § 88 ods.

1 písm. h/ O. s. p. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ na konanie je namiesto všeobecného súdu odporcu
miestne príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne
ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu.
V prejednávanej veci o rozvode manželstva sporových strán rozhodol Okresný súd Malacky. Tento
súd je potom miestne príslušným aj na konanie o vyporiadanie rozvedených manželov ohľadne ich

bezpodielovéhospoluvlastníctvaaleboiinéhomajetku.Podinýmmajetkomjemožnérozumieťimajetok,
ktorí mali rozvedení manželia v podielovom spoluvlastníctve. Pojem „iný majetok“ tak zahŕňa najmä
vlastníctvo vecí, ktoré mali rozvedení manželia v inej forme ako v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Podstatné je teda to, že ide o vyporiadanie majetku manželov po rozvode (rovnako tak zrušenie
spoločného nájmu bytu prichádza do úvahy po rozvode manželstva). Ust. § 88 ods. 1 písm. b/ oproti ust.

§ 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. vyčleňuje zo sporov týkajúcich sa práv k nehnuteľnostiam tie prípady, ktoré
sa týkajú práve rozvedených manželov. Ust. § 88 ods. 1 písm. b/ O. s. p. je tak lex specialis k § 88 ods.
1 písm. h/ O. s. p. Inými slovami, ak predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
aleboinéhomajetkurozvedenýchmanželov,priurčovanímiestnejpríslušnostisúdu,akpredmetomtohto
BSM alebo iného majetku je nehnuteľnosť, sa nepostupuje podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p., ale podľa

písm. b/ tohto ustanovenia, čo nepochybne vyplýva zo slovného spojenia „....ak nie je daná príslušnosť
podľa písm. b/...“ obsiahnutého v ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Keďže v danej veci predmetom sporu
je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnému majetku (tzv. inému majetku)
po rozvode sporových strán, na konanie bol miestne príslušný Okresný súd Malacky ako súd, ktorý
rozhodoval o rozvode manželov. Z týchto dôvodov nebola dôvodná ani odvolacia námietka, že vo veci

konal a rozhodol nezákonný sudca, keď I.. C. O. bola vec na rozhodnutie pridelená v súlade s rozvrhom
práce tohto súdu.12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom
dňa 4. 10. 2012 namietla zaujatosť zákonného sudcu I.. C. O. z dôvodu, že tento nie je zákonným
sudcom, pretože sa vec prejednáva na miestne nepríslušnom súde. Po predložení veci nadriadenému

súdu, Krajský súd v Bratislave prípisom z 29. 11. 2012 vrátil vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o
námietke zaujatosti s tým, že žalovanou vznesená námietka zaujatosti sa týka výlučne postupu sudcu v
konaní a preto nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti podľa § 15a ods. 3 O. s. p. Žalovaná následne
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 10. 2014 opätovne namietla zaujatosť I.. C. O.,
pričom poukázala na to, že žalobca podal voči jej právnej zástupkyni sťažnosť na Slovenskú advokátsku

komoru, v ktorej žalobca obhajuje prejednávanie vecí sp. zn. 5C/73/2011 a sp. zn. 5C/158/2010 sudcom
I.. C. O.. Preto sa jej javí pochybným, či sa sudca osobne nepozná so žalobcom, a či v uvedených
veciach nekoná podľa jeho želania. V ďalšom v námietke zaujatosti poukázala na to, že I.. C. O.
koná vo veci, hoci nie je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Malacky a v konaní sp. zn.
5C/158/2010, predmetom ktorého je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa
dopúšťa zbytočných prieťahov. I.. C. O. sa v stanovisku z 24. 11. 2014 vyjadril tak, že sa jedná o

opakovanú námietku podanú z toho istého dôvodu, pre ktorý mu bola vec už raz vrátená bez rozhodnutia
o námietke zaujatosti, a preto na podanú námietku nemožno prihliadať. Poukázal na to, že nemá
vôbec žiadnu možnosť ovplyvňovať konanie účastníkov súdnych konaní a už vôbec nemá možnosť
ovplyvniť takú skutočnosť, či niekto podá alebo nepodá, a z akých dôvodov, sťažnosť na právneho
zástupcu - advokáta na Slovenskú advokátsku komoru. Navyše obsahom podanej námietky zaujatosti je

i postup sudcu v inom konaní (sp. zn. 5C/158/2010). Z týchto dôvodov bolo právnej zástupkyni žalovanej
oznámené, že vec nebude predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti (§
16 O. s. p.). Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 12. 2014 žalovaná opätovne namietla
zaujatosť I.. C. O. z dôvodu, že žalobca obhajuje sudcu pred inými subjektmi takým spôsobom,
že sa javí pochybným, či sa sudca osobne so žalobcom nepozná (sťažnosť adresovaná Slovenskej

advokátskej komore), a že I.. C. O. nepredložil nadriadenému súdu prv podanú námietku zaujatosti zo
dňa 17. 10. 2014.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná v námietkach zaujatosti opätovne vytýkala
skutočnosť, že vo veci rozhoduje nezákonný sudca z dôvodu miestnej nepríslušnosti súdu, táto

skutočnosť už bola predmetom pôvodne podanej námietky zaujatosti, ku ktorej Krajský súd v Bratislave
zaujal stanovisko, že sa týka procesného postupu v konaní, a preto nebolo potrebné vec predkladať
nadriadenému súdu. Preto v tejto časti odvolací súd nemohol na opakované námietky zaujatosti podané
z toho istého dôvodu, o ktorých už rozhodol nadriadený súd, prihliadať (§ 15a ods. 4 O. s. p.). Rovnako
neobstojí ani argumentácia žalovanej, ktorou vytýka I.. C. O. postup v konaní sp. zn. 5C/158/2010

(úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu), pretože dôvodom na vylúčenie sudcu
nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods.
3 O. s. p.). K tvrdeniu žalovanej, že má pochybnosť, či sa I.. C. O. osobne nepozná so žalobcom, a
či v prejednávaných veciach nekoná podľa jeho želania, odvolací súd uvádza, že námietka zaujatosti
musí spĺňať náležitosti podľa § 15a ods. 3 O. s. p., a teda v nej musí byť riadne konkretizovaný dôvod,

pre ktorý má byť sudca vylúčený. Nepostačuje iba vyslovenie podozrenia, resp. všeobecné tvrdenie
účastníka konania, že má pochybnosť o nezaujatosti sudcu. Táto pochybnosť musí byť účastníkom
riadne odôvodnená skutočnosťou uvedenou v § 14 ods. 1 O. s. p., a teda označením, o aký konkrétny
pomer sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ide, resp. z čoho takýto pomer vyplýva. Žalovaná
tento pomer odôvodnila výlučne obsahom sťažnosti, ktorú podal žalobca na jej právnu zástupkyňu

Slovenskej advokátskej komore a z ktorej má vyplývať skutočnosť, že žalobca „obhajuje“ postup
sudcu v ním prejednávaných veciach. Odhliadnuc od skutočnosti, že sudca v nijakom smere nemôže
ovplyvňovať konanie účastníkov (ich prípadné podania, sťažnosti a pod.), ani ich obsah, z obsahu
sťažnosti žalobcu adresovanej Slovenskej advokátskej komore nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by
nasvedčovala akémukoľvek pomeru medzi žalobcom a konajúcim sudcom. Z obsahu tejto sťažnosti

nemožno vyvodiť existenciu žiadneho, či už kladného, príp. záporného, pomeru medzi žalobcom a
konajúcim sudcom, ale iba skutočnosť, že žalobca poukazuje na správanie sa právnej zástupkyne
žalovanej, ktorá má svojimi vyjadreniami, sťažnosťami a námietkami vytvárať prekážky, ktoré vedú
k prieťahom v súdnom konaní. Všetky tvrdenia obsiahnuté v uvedenej sťažnosti sa týkajú výlučne
procesného postupu, aj to iba právnej zástupkyne žalovanej v súdnych konaniach. Žiadnu „obhajobu“

prejednávania vecí I.. C. O. táto sťažnosť neobsahuje. Naopak, z jej obsahu možno vyvodiť výlučne
len negatívne postoje žalobcu k osobe žalovanej a jej právnej zástupkyne. Vzhľadom na uvedené
námietka zaujatosti ani v tejto časti nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti podľa § 15a ods. 3 O. s.
p., keďže v nej nebol dostatočne konkretizovaný dôvod, pre ktorý by mal byť sudca I.. C. O. vylúčenýz prejednávania veci (t. j. jeho pomer k veci, účastníkom príp. právnym zástupcom z ktorého by bolo
možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti). Iba všeobecné tvrdenie o pochybnosti o nezaujatosti sudcu
navyše nevyplývajúce ani z obsahu sťažnosti podanej na Slovenskú advokátsku komoru, ako dôvod

odôvodnenia podania námietky zaujatosti nepostačuje. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepochybil,
keď podania žalovanej označené ako námietky zaujatosti nepredložil na rozhodnutie nadriadenému
súdu podľa § 14 ods. 3, §15a ods. 3, 4, 5 O. s. p.

14. Pokiaľ ide o vec samu, súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán

s tým, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť v Š. a do výlučného vlastníctva
žalovanej prikázal byt v J., a pozemok v kat. úz. L.. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 212.985,- eur. Žalovaná požadovala, aby boli všetky
nehnuteľnosti vrátane bytu a pozemku nachádzajúcich sa na území SR prikázané do jej výlučného
vlastníctva, s čím žalobca súhlasil. Súd prvej inštancie tak pokiaľ ide o byt v J. a pozemok v kat. úz.
L. vyhovel návrhu oboch sporových strán, keď tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva

žalovanej. Z tohto dôvodu nie je odvolaciemu súdu celkom zrejmá odvolacia argumentácia žalovanej, v
ktorej poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akých
dôvodov tieto nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva. Keďže v tomto prípade bolo vlastne
návrhu žalovanej vyhovené, je tu vôbec otázna subjektívna prípustnosť odvolania v tejto časti (§ 359 C.
s. p.). Pokiaľ ide o označenie bytu, tento bol vo výroku napadnutého rozsudku špecifikovaný dostatočne,

a to uvedením čísla bytu, poschodia, bytového domu, č. LV, kat. územia, ako i veľkosti spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu. Rozsudok súdu prvej
inštancie je teda v tomto smere formálne i materiálne vykonateľný. Nie je na mieste ani odvolacia
argumentácia žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal možnosť reálneho rozdelenia veci (bytu),
pretože sa tu jedná o dvojizbový byt v obytnom dome, keď už z povahy tejto nehnuteľnosti je zrejmé,

že nie je reálne deliteľná. Ohľadne pozemku nachádzajúcom sa v kat. území L. odvolací súd dodáva,
že v dôsledku právnej úpravy zákona č. 180/1995 Z. z. (§ 23 ods. 1) je vyporiadanie spoluvlastníckych
podielov reálnym rozdelením prípustné iba vtedy, ak vznikne pozemok s výmerou väčšou ako 2000 m2.
Pozemok v kat. úz. L. aj podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX je zapísaný ako orná pôda o výmere
1 000 m2 mimo zastavaného územia obce, pričom vzhľadom na túto jeho celkovú výmeru nebolo

možné vyporiadať k nemu podielové spoluvlastníctvo sporových strán reálnym rozdelením. Okrem toho,
žalovaná ho žiadala priznať do jej výlučného vlastníctva a s takýmto vyporiadaním prejavil súhlas i
žalobca.

15. K odvolacej argumentácii žalovanej ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Š., odvolací súd uvádza, že žalovaná svoje tvrdenia ničím
nepreukázala. Podľa § 209 ods. 1, 2 C. s. p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený
súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o
tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri

vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Nová právna
úprava Civilného sporového poriadku umožňuje stranám sporu predkladať znalecké posudky i odborné
vyjadrenia s tým, že ak tieto spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahujú doložku o tom, že
znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní
tohtodôkazuakobyišlooznaleckýposudoksúdomustanovenéhoznalca.Žalobcavkonanípredložildva

znalecké posudky resp. odborné vyjadrenia a to technickú správu z 2. 4.2013 vypracovanú technickým
architektom a stavebným inžinierom, členom Komory stavebných inžinierov, technických architektov
a stavby - vedúcich N. C. I. E. K., ako i architektonickú správu vypracovanú architektkou Komory
architektov v Katalánsku v oblasti N. Q. N. zo dňa 20. 3. 2013, z obsahu ktorých vyplýva skutočnosť, že
existujúci pozemok a stavba dovoľujú iba jedno samostatné rodinné bývanie bez realizácie úprav s tým,

že horizontálne delenie na dva byty nie je možné. Technická správa vypracovaná C. I. E. K. súčasne
obsahuje i doložku o trestnoprávnych následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z týchto
dôvodov nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie. K takémuto
kroku by mohol súd prvej inštancie pristúpiť za predpokladu, že by žalovaná predložila súdu dôkaz, ktorý
by uvedené závery spochybňoval (vyvrátil). Žalovaná však počas konania pred súdom prvej inštancie

a ani v odvolacom konaní takýto dôkaz nepredložila, iba vo všeobecnej rovine tvrdila, že nehnuteľnosť
v Š. (rodinný dom) je reálne deliteľná, keďže má 2 samostatné bytové jednotky. Ako už bolo uvedené,
samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť má dve samostatné bytové jednotky sama o sebe neznamená,
že nehnuteľnosť je súčasne reálne deliteľná. Odvolací súd dodáva, že za prípady, keď reálne rozdelenienehnuteľnostíniejedobremožné,trebapovažovaťiprípady,kedybyčastivzniknutérozdelenímnemohli
slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. V danej veci podľa
predložených správ technické vybavenie domu neumožňuje tento užívať ako dve samostatné bytové

jednotky (horizontálne delenie na dva byty nie je možné), pričom prípadné rozdelenie na dve samostatné
bytové jednotky by zahŕňalo nákladné stavebné úpravy, ktorých úhradu nemožno od sporových strán
požadovať a to najmä za situácie, keď žalovaná nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov, o čom
svedčí aj jej žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

16. Primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej predstavuje príslušný podiel zodpovedajúci
všeobecnej cene veci - je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a čase rozhodovania súdu. Hodnota
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š. bola na základe správy o ocenení nehnuteľnosti z 30. 7. 2014
(teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vypracovanej architektkou, oceňovateľkou Q. S. N.,
určená sumou 522.270,03 eur, pričom použité hodnotiace kritériá boli totožné s inštrukciou 8.1 Vyhlášky
španielskeho ministerstva hospodárstva a financií týkajúcej sa oceňovania nehnuteľností na realitnom

trhu. Z rovnakých dôvodov ako v bode 15. tohto rozsudku a naviac pri zohľadnení faktu, že nehnuteľnosť
bola oceňovaná s prihliadnutím na pomery realitného trhu v Š., nebolo už potrebné, aby súd prvej
inštancie opätovne nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie ceny predmetnej nehnuteľnosti.
Ak žalovaná v odvolaní tvrdí, že na jej dopyt v realitnej kancelárii v Š. v roku 2014 bola cena predmetnej
nehnuteľnosti odhadnutá na sumu 1.000.000,- eur, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo takýto dôkaz

v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila. Samotné tvrdenie žalovanej v tomto smere však na
spochybnenie vykonaného ocenenia nepostačuje. Okrem toho, žalovaná v odvolaní sama potvrdzuje,
že dom v Š. je od júla 2013 značne zdevastovaný, čo podstatne znižuje jeho hodnotu. Žalovanou
tvrdené násilné správanie sa žalobcu voči žalovanej v konaní preukázané nebolo, pričom treba mať na
zreteli, že toto si nie je možné zamieňať s „devastáciou domu“, na ktorú žalovaná poukazuje v odvolaní.

Násilnésprávaniemusíbyťtotižnamierenévočiostatnýmspoluvlastníkomaniekpredmetupodielového
spoluvlastníctva.

17. Predpokladom prikázania vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších
spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu

vec bola do vlastníctva prikázaná. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je súčasné
poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pri úvahe
o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa treba zaoberať aj posúdením,
či spoluvlastník, ktorému má pripadnúť celá vec, disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi. Inými slovami, súd môže prikázať vec len tomu zo

spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Zároveň pri posudzovaní otázky
účelného využitia veci súd prihliada aj na iné skutočnosti, napríklad na to, kto a akou mierou sa pričinil
o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a podobne. O účelné využitie veci ide, napríklad v
prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka dom zhodnotiť za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ide
o záujem niektorého zo spoluvlastníkov v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať

na nej opravy a investovať do nej. Pri posúdení účelného využitia nehnuteľnosti teda treba prihliadať na
to, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti podnikal, udržiaval ju, opravoval, prípadne do nej investoval
a je schopný sa o jej údržbu naďalej starať. V danej veci z obsahu spisu a prednesov sporových strán
vyplýva, že vyššie uvedené kritériá skôr svedčia v prospech žalobcu. Predovšetkým to bol žalobca,
kto prejavil záujem o nehnuteľnosť v Španielsku, a zároveň je to žalobca, ktorý bude schopný uhradiť

žalovanej primeranú náhradu. Z obsahu žiadosti žalovanej o priznanie oslobodenia od platenia súdneho
poplatku za podané odvolanie totiž vyplýva, že táto dosahuje mesačne príjem 800,- eur netto, z ktorého
nie je schopná uhradiť ani požadovaný súdny poplatok. Má voči svojej sestre pôžičku vo výške 10.000,-
eur, ktorú musí splatiť do 31. 12. 2018, pričom z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania,
nemá žiadne finančné výnosy. Vyplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu tak

zo strany žalovanej zrejme neprichádza do úvahy. V ďalšom bolo potrebné prihliadnuť na to, že je
to práve žalobca, ktorý sa v prevažnej miere zapríčinil o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti (z
jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré získal z vyporiadania BSM so svojou prvou manželkou) a
ktorý doposiaľ ako jediný uhrádza náklady na jej údržbu (voda, elektrina, odvoz odpadu a pod.) a bude
schopný tak robiť aj v budúcnosti. Žalovaná ako jediný dôvod uviedla iba to, že má záujem predmetnú

nehnuteľnosť využívať na rekreačné účely ich maloletého syna I. S., ktorého zdravotný stav si vyžaduje
pobyt pri mori. Žalovanou deklarovaný zlý zdravotný stav maloletého však nebol v konaní preukázaný
a navyše žalobca je rovnako jeho rodičom, a teda nič nebude brániť tomu, aby maloletý pobyt pri mori
v predmetnej nehnuteľnosti prípadne trávil so žalobcom.18. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej z
hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd vo veci samej v celom rozsahu

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p.

Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu doplatok súdneho poplatku vo
výške 13.596,50 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

19. Pokiaľ ide o výrok o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd uvádza, že ak podielový
spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom
rozsahu úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012 sp. zn. 4MCdo/10/2012). V
predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby navrhoval žalovanej uzavretie

dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, kde
navrhoval, aby sa stal výlučným vlastníkom pozemku v kat. území L., ako i nehnuteľnosti v Š. s
tým, že žalovaná nadobudne do svojho výlučného vlastníctva byt v J. a zároveň jej žalobca vyplatí
finančné vyrovnanie vo výške 460.000,- eur. Zároveň žalobca v predmetnej dohode prejavil záujem
vzdať sa i vecného bremena - práva doživotného bývania v nehnuteľnosti v kat. úz. J. s tým, že nebude

ani trvať na striedavej starostlivosti vo vzťahu k ich maloletému synovi a uzavrie rodičovskú dohodu
ohľadom styku s maloletým tak, ako sa styk v súčasnosti realizuje a zároveň bude platiť výživné v
sume 700,- eur mesačne k rukám žalovanej. Aj v priebehu súdneho konania žalobca deklaroval, že
je ochotný sa v otázke vyporiadania dohodnúť aj inak, ako navrhol v žalobe, a to ihneď po tom ako
k jeho pôvodnému návrhu žalovaná zaujme nejaké stanovisko. Súhlasil s tým, aby boli nehnuteľnosti

- byt v J. a pozemok v kat. úz. L. prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej tak, ako to neskôr
žalovaná navrhla v podaní z 8. 12. 2014 (až v tomto podaní sa žalovaná vyjadrila k samotnému spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva). V priebehu odvolacieho konania žalovaná oznámila súdu,
že medzi sporovými stranami prebiehajú rokovania o uzavretí mimosúdnej dohody s tým, že ich výsledok
oznámi súdu do 3. 6. 2016. Žalovaná žiadny výsledok ohľadne týchto rokovaní súdu neoznámila.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa márne pokúšal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
sporových strán dohodou v čase pred podaním žaloby, pričom aj v priebehu konania súhlasil s návrhom
žalovanej, aby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území SR prikázané do jej výlučného vlastníctva.
Napriek tomu k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami nedošlo. Keďže až súd prvej
inštancie svojim autoritatívnym rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán, pričom

toto vyporiadal spôsobom navrhovaným predovšetkým žalobcom, možno konštatovať, že žalobca bol
v konaní úspešný a to napriek tomu, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území SR boli prikázané
do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže sa tak stalo po tom, čo žalobca spôsob vyporiadania týchto
dvoch nehnuteľností akceptoval ihneď, ako ho žalovaná navrhla vo svojom podaní z 8. 12. 2014 - do
tohto podania žalovaná neakceptovala žiaden návrh na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva.

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že žalobca pred podaním žaloby navrhol žalovanej vyporiadanie
ich podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý bol pre ňu výhodnejším, než vyporiadanie vykonané
napadnutým rozsudkom (žalovanej okrem nehnuteľnosti - bytu v J. mala byť vyplatená suma 460.000,-
eur). Z týchto dôvodov je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

20. Žalovaná ďalej namietala priznanie odmeny za úkony právnej služby a to - prípis právnej zástupkyne
žalobcu z 5. 9. 2012, z 29. 7. 2013, podanie z 5. 6. 2013, účasť na pojednávaniach v dňoch 4. 10. 2012,
21. 10. 2014, keď tieto úkony právnej služby nepovažovala za účelne vynaložené. K tomuto odvolací
súd uvádza, že pokiaľ ide o podanie právnej zástupkyne žalobcu z 5. 9. 2012, týmto právna zástupkyňa

žalobcu iba oznámila súdu prvej inštancie hodnotu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Š. spolu so
znaleckým posudkom C. E.. Išlo teda o predloženie dôkazu v konaní, a nie úkon právnej služby podľa §
13a vyhl. č. 655/2004 Z. z. V súvislosti s týmto mohlo žalobcovi vzniknúť iba právo na náhradu vecných
nákladov spojených s predložením dôkazu, ale nejednalo sa o úkon právnej služby, aký má na mysli
cit. ustanovenie. Navyše žalobca takýto dôkaz mohol predložiť i na ktoromkoľvek pojednávaní (nemusel

tak robiť samostatným podaním) s tým, že tento znalecký posudok nebol napokon pri rozhodovaní
súdu pokiaľ ide o ocenenie nehnuteľnosti ani použitý. Túto námietku žalovanej preto odvolací súd
považoval za dôvodnú. Ani podanie právnej zástupkyne žalobcu z 29. 7. 2013 nebolo možné považovať
za účelne vynaložený úkon právnej služby, pretože sa ním žalobca bez výzvy súdu prvej inštanciejednou vetou vyjadril k znaleckému posudku W.. I. W. a opätovne iba predložil dôkazy - technické správy
vypracované C. E. a Q. N.. Aj tu platí, že žalobca mohol svoje stanovisko k znaleckému posudku vyjadriť
na pojednávaní (navyše jeho právna zástupkyňa sa v tomto smere vyjadrila iba jednou vetou, že nemá

výhrady k znaleckému posudku) a pokiaľ ide o predložené dôkazy mohol žiadať iba náhradu vecných
nákladov spojených s ich predložením. Pokiaľ ide o podanie právnej zástupkyne žalobcu z 5. 6. 2013,
takéto podanie sa v spise nenachádza. Odvolacia argumentácia žalovanej ohľadne priznania odmeny
za tieto úkony právnej služby tak bola dôvodná. K odmene za účasť na pojednávaní konanom dňa 4.
10. 2012 odvolací súd uvádza, že toto pojednávanie prebehlo za prítomnosti oboch právnych zástupcov

sporových strán, pričom na ňom súd prvej inštancie skonštatoval, že je daná jeho miestna príslušnosť
na konanie vo veci. Následne sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej, ktorá naďalej trvala na
námietke miestnej nepríslušnosti súdu, ako i námietke nedostatku právomoci pokiaľ ide o nehnuteľnosť v
Španielsku, a súčasne vzniesla námietku zaujatosti voči I.. C. O.. Pojednávanie bolo následne odročené
zdôvodu,ževecbudepredloženánadriadenémusúduzaúčelomposúdenianámietkyzaujatosti.Možno
tak súhlasiť s tým, že išlo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a preto žalobcovi

patrí odmena za tento úkon právnej služby len vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny (§
14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby). Rovnaké
závery platia aj pokiaľ ide o pojednávanie dňa 21. 10. 2014, ktoré sa konalo za prítomnosti žalobcu a
jeho právnej zástupkyne. Toto bolo odročené bez meritórneho prejednania veci s tým, že prítomní boli
súdom prvej inštancie oboznámení s námietkou zaujatosti doručenou súdu prvej inštancie dňa 17. 10.

2014. Žalovaná svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní síce ospravedlnila z dôvodu, že podala
námietku zaujatosti, súčasne však nepožiadala o jeho odročenie. Z týchto dôvodov žalobcovi rovnako
patrí odmena za tento úkon právnej služby len vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13a
ods. 4 veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby). Za nedôvodnú
považoval odvolací súd námietku žalovanej, že z dôvodu nepredloženia bločku o čerpaní pohonných

hmôtnebolomožnépriznaťprávnejzástupkynižalobcunáhraducestovnýchvýdavkovvovýške1.476,86
eur, ale iba v hodnote cestovného lístka železničnou dopravou. Odvolací súd poukazuje na ust. § 7
ods. 5 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom SR. V danej veci právna zástupkyňa žalobcu vychádzala práve z
cien pohonných hmôt zistenej Štatistickým úradom SR. Nebola preto povinná čerpanie pohonných hmôt
preukazovať dokladom o ich kúpe.

21. Pokiaľ ide o trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu, odvolací súd
poukazuje na to, že podľa § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v
čase podania žaloby v konaní o zrušenie a o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je základom
poplatku cena podielu žiadaného žalobcom. Ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. určuje spôsoby zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Môže sa tak stať rozdelením spoločnej veci podľa výšky
podielov, prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníctvom alebo
predajom veci rozdelením výťažku podľa podielov. Vzhľadom na spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva stanoveným v § 142 Obč. zák., cenu poplatkového úkonu treba posúdiť
podľa toho, či sa navrhuje rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov alebo

či sa navrhuje prikázanie veci na primeranú náhradu jednému alebo niektorých spoluvlastníkom alebo
či sa navrhuje predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa podielov. Ak navrhuje žalobca zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jemu ako jednému
alebo niektorým spoluvlastníkom, je tu predmetom poplatkového úkonu v zmysle ust. § 7 ods. 9 zák. č.
71/1992 Zb. cena spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalovanému, u prechodu ktorému na žalobcu

smeruje v takomto prípade žaloba. Z obdobných zásad vychádzalo aj zjednocujúce stanovisko bývalého
Najvyššieho súdu ČSSR č. Sc 2/82, od ktorých zásad vzhľadom aj na zhodné znenie ust. § 3 ods. 5
zák. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch účinného v čase prijatia stanoviska a ust. § 7 ods. 9 zák.
č. 71/1992 Zb. nie je dôvod sa ani v súčasnej dobe odchýliť. V prejednávanej veci sa žalobca ako
podielový spoluvlastník domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním vecí

nehnuteľností do jeho vlastníctva za primeranú náhradu, a tak je predmetom poplatkového úkonu v
zmysle ust. § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. cena spoluvlastníckych podielov patriacich žalovanej, ku
prechodu ktorých na žalobcu smeruje jeho žaloba (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo10/2009). V
priebehu konania boli vysporiadavané nehnuteľnosti ocenené sumami 79.770,- eur (byt v J.), 16.570,-eur (pozemok v kat. úz. L.), 522.270,- eur (nehnuteľnosť v Š.), t. j. spolu 618.610,- eur. Keďže v
danom prípade ide o dvoch podielových spoluvlastníkov s rovnakou veľkosťou ich spoluvlastníckych
podielov, predmetom poplatkového úkonu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. je cena

spoluvlastníckych podielov patriacich žalovanej, t. j. 1/2 zo sumy 618.610,- eur = 309.305,- eur. Z
tohto 6 % (položka 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov) predstavuje sumu 18.558,30 eur.
Keďže však výška súdneho poplatku je limitovaná sumou 16.596,50 eur, žalobca bol povinný titulom
súdneho poplatku za žalobu zaplatiť iba túto sumu. Ak potom žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú
žalobu len vo výške 3.000,- eur, správne postupoval súd prvej inštancie, keď ho napadnutým rozsudkom

zaviazal na jeho doplatenie vo výške 13.596,50 eur. Vzhľadom na uvedené žalovaná je povinná v rámci
trov prvoinštančného konania uhradiť žalobcovi i súdny poplatok vo výške 16.596,50 eur. Nie je už
rozhodujúce, že žalobca ešte doposiaľ neuhradil doplatok súdneho poplatku, keďže tak bude povinný
urobiť na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.596,50 eur (súdny poplatok) a trovy právneho
zastúpenia vo výške 9.519,36 eur. Spolu teda trovy konania predstavujú sumu 26.115,86 eur (16.596,50
+ 9.519,36 = 26.115,86 eur).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). Podľa § 239 ods. 1 C. s. p. proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej

rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C. s. p.).

24. Napadnutým uznesením z 25. 2. 2015 č. k. 5C/73/2011-471 súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za odvolanie vo výške
3.000,- eur (§ 6 zák. č. 71/1992 Zb., položka 1 písm. a/, pozn. 3 k pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov).

25. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté uznesenie je
nepreskúmateľné pre jeho zmätočnosť a nedostatočné odôvodnenie. Poukázala na to, že sa nedá zistiť,
ako sa súd prvej inštancie dopracoval k výške súdneho poplatku 3.000,- eur. Nie je možné zistiť, čo

považoval súd prvej inštancie za základ súdneho poplatku.

26. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.),
preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie treba zrušiť.

27. Podľa § 7 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je základom
poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

V danej veci závery, na ktoré poukázal odvolací súd v bode 21. tohto rozsudku možno primerane

použiť aj na platenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zrušil
a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán, a teda - hoci žalovaná odvolaním napadla
všetky výroky rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
doplatok na súdnom poplatku - základom poplatku za odvolanie bude cena spoluvlastníckeho podielu
žalovanej, ktorý bol napadnutým rozsudkom prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi bola

do jeho výlučného vlastníctva prikázaná nehnuteľnosť nachádzajúca v Š. v hodnote 522.270,- eur, cena
spoluvlastníckeho podielu žalovanej prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu tak predstavuje sumu
261.135,- eur. Z tohto 6 % (§ 6 ods. 2 druhá veta zák. č. 71/1992 Zb., položka 1 písm. a/, pozn. 3 k pol.
1 Sadzobníka súdnych poplatkov) predstavuje výšku súdneho poplatku za odvolanie v sume 15.668,10
eur.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p.
a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 C. s. p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o
poplatkovej povinnosti žalovanej. Predovšetkým bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhužalovanej na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie (č. l. 486) a v prípade, že nebudú
splnené podmienky ani pre čiastočné priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, vyrubiť jej poplatok
za odvolanie vo výške vyplývajúcej z bodu 27.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).