Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207822
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814207822.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a

členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého Y. V. nar. X.X.XXXX a Y. V. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E.R. na ulici
M. Č.. XX a I. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. Y. G. Č.. X v konaní o zákaze styku otca s maloletými
deťmi o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5P 52/2014-127 z 21.8.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok zamietol návrh matky, ktorým žiadala, aby zakázal otcovi
stretávať sa s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že štát, ani účastníci konania nemajú

právo na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletýchdetí.Uviedla,žekonajúca
sudkyňa na pojednávaní jej neumožnila predložiť všetky dôkazy. Zdôraznila, že otec maloletých detí
častokrát pre nich nepríde, pričom sa v čas určený na úpravu styku vyhovára na pracovný čas, napríklad
neprišiel ani na synove narodeniny, vyhováral sa, že je chorý. Odmietol zaplatiť komunálny odpad v
časti týkajúcej sa maloletých detí s tým, že to nie sú jeho deti. Súčasne zdôraznila, že terajšia manželka

otca nemá dobrý vplyv na maloleté deti a ani deti ju nemajú radi. Zdôraznila, že otec maloletých detí
sa o nich postarať nevie, nevhodne ich oblieka, ovplyvňuje ich a útočí na ňu, ako matku cez maloleté
deti. Po návrate od otca je správanie predovšetkým mal. Y. agresívne. Vyslovila obavu, že v prítomnosti
detí otec používa alkoholické nápoje. Zdôraznila, že mal. Y. má potvrdenú diagnózu epilepsia, bol už
hospitalizovaný v nemocnici, otec pre neho prišiel a chcel ho zobrať. Otec jednoznačne neakceptuje
a nepripúšťa si synove ochorenie. Zdôraznila, že otcove správanie voči maloletým deťom považuje za
nevhodné a jeho správanie má na deti zlý vplyv, preto trvá na zákaze styku. Navrhla preto, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a styk otca s maloletými deťmi zakázal.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že tvrdenia matky o tom, že požíva
alkoholické nápoje v prítomnosti detí je tvrdenie absolútne nezakladajúce sa na pravde. Zdôraznil, že
alkoholickénápojenepožíva,naopakmatkarobípriúpravestykuproblémy,ovplyvňujemaloletédetiproti
nemu, útočí na jeho terajšiu manželku, na jeho sestru, výslovne svojim správaním ich obťažuje, špehuje
a negatívne vykresľuje na verejnosti. Zdôraznil, že matka maloletých detí nie je doteraz vyrovnaná

s ich rozchodom, úmyselne mu kazí dobrú povesť a je posadnutá pomstou. Zdôraznil, že on žije v
druhom manželstve usporiadaným riadnym rodinným životom, má záujem starať sa aj o maloleté deti
z predchádzajúceho manželstva a zo strany matky maloletých detí ide len o pomstychtivé správanie.
Zdôraznil, že odvolacie námietky matky sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde a že za podporyniektorých ľudí, ktorí nevedia, čo je to svedomie a česť, ho sústavne a ustavične obťažujú, ohovárajú
a napádajú na verejnosti a stále hľadajú zámienku na niečo, na hocičo, čo sa týka jeho a jeho terajšej
rodiny, len aby im strpčovala kľudný rodinný život. K tomuto jej pomáha aj jej najbližšia rodina a jej

kamarátky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a správny potvrdil.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedol, že v čase, kedy sú deti v čase úpravy styku u otca, neboli zistené žiadne negatívne
vplyvy a v dôsledku nedostatočnej a konfliktnej komunikácie medzi matkou a deťmi dochádza v

poslednom období k nepravidelnosti styku otca s maloletými deťmi.

5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu na zákaz styku otca s
maloletými deťmi.

6. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákonazostávajúzachované.Nalehoty,ktorédňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona
neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP v rozsahu danom v ustanovení § 66 CMP v
spojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutkovýstav,posúdilho

podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania

na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo rodiča,
ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných
práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý
vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojom matkou, ale aj so svojim otcom, pretože len ich vzájomné

pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné
pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania sa a myslenia
dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti uplatňuje pri styku s
ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danou mu ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý
maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku

s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením
dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že na tomto závere
nič nemení, ani nepochybne v konaní pred súdom prvého stupňa zistená neprekonateľná vzájomná
animozita rodičov maloletých detí, pretože rodičia sú povinní naučiť sa kooperovať a všetkými rôznymi
spôsobmi sa pokúsiť odstrániť svoje negatívne emócie v záujme najlepšieho vývoja maloletých detí,

ktoré už sú dosť zaťažené tým, že nežijú v úplnej rodine. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní
vychádzal zo zásady, že každý rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného
času, to znamená počas pracovných dní kalendárneho roka ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin.
Úprava pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok danýchv ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Po zistení, že otec maloletých detí je schopný sa o maloleté
deti riadne postarať po dobu stretávania a má vytvorené všetky podmienky, čo potvrdil aj kolízny
opatrovník a súdna znalkyňa, nevznikol žiaden zákonný dôvod na to, aby bol styk otca s maloletými

deťmi obmedzovaný, resp. zakázaný. Neboli preukázané žiadne negatívne vplyvy zo strany otca,
ktoré by spôsobovali akýkoľvek zásah do psychického, resp. fyzického zdravia maloletých detí. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie súdnej znalkyne v závere vypracovaného znaleckého
posudku, ktorým zdôrazňuje prítomnosť otca ako rolu muža pri výchove obidvoch maloletých detí a
matka je povinná vytvárať priestor aj pre výchovu otca. Súdna znalkyňa zdôraznila, že u otca neboli

diagnostikované kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o deti, teda ani pre zabezpečenie výchovy
a starostlivosti maloletých detí Y. a Y.. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod,
ktorý by bol dôvodným podkladom pre rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi a dospel k
presvedčeniu, že by nebolo spravodlivé akýmkoľvek spôsobom obmedziť styk otca s maloletými deťmi
v súlade s návrhom matky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov je zrejmé,
že ich vzťahy sú veľmi problematické, ich podania sú protichodné, odlišne hodnotia tie isté situácie,

vzájomné obviňovanie a zdôrazňuje, že v záujme maloletých detí bude nevyhnutné, aby obidvaja rodičia
sa úprimne začali snažiť o nápravu tohto stavu, aby bolo možné bez traumatizujúcich emócii pre deti
realizovať styk s otcom a bez ďalšieho bude v záujme maloletých detí, aby rodičia boli voči sebe
ústretový pri riešení eventuálnych problémov, ktoré objektívne nemožno vylúčiť na strane maloletých
detí (choroba, školské povinnosti, záujmové činnosti a podobne), ani na strane rodičov (pracovné

povinnosti, rodinné ťažkosti a podobne). Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).