Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1011/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212203217.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: R.. H. X. nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. XX, zastúpený JUDr.
Gabrielou Majer, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. Kossútha 5 proti žalovanej: M. E. nar. XX. XX.
XXXX,bytomT.,F.X/XX,zastúpenáadvokátskoukanceláriouJUDr.NatáliaBorsosová,s.r.o.,sosídlom
Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o náhradu škody v sume 15.925 eur, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. augusta 2014 č. k. 6C/57/2012-182 a o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. novembra 2014 č. k. 6C/57/2012-210 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26. 11. 2014 č. k. 6C/57/2012-210 z
r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume
4.410,30 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že o týchto rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 3, § 444, § 450 Občianskeho zákonníka a § 135
ods. 1 veta tretia OSP. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody, riadiac sa hlavne
zásadou spravodlivej nápravy, dospel k záveru, že protiprávnosť konania žalovanej bola vyslovená

rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/46/2010-211 zo dňa 11. 08. 2010 a rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 7To/75/2010-233 zo dňa 18. 01. 2011, na základe ktorých bola žalovaná uznaná za
vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 02. 04. 2009 v čase okolo 10.45 hodiny v obci T., po tom, čo riadne nezatvorila vchodovú
bránku vedúcu do jej rodinného domu č. XX na F. ulici, tak bez toho, aby o tom vedela, tak jej zverený
pes plemena N. N., váhy 45 kg a vo veku 5 rokov, po vybehnutí na ulicu zaútočil na tam prechádzajúceho

R.. H. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorému spôsobil hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti vpravo, hryznú
ranu hornej a dolnej mihalnice pravého oka, poranenie vonkajšieho okohybného svalu pravého oka,
následkom čoho u neho nastalo dvojité videnie a škúlenie pravého oka. Námietky žalovanej o tom, že
ani v trestnom konaní nebolo preukázané, že jej pes napadol žalobcu dňa 02. 04. 2009, súd považoval
za nedôvodné, pretože výroky trestných rozsudkov sú právoplatné a súd je v tomto konaní nimi viazaný.
To potom znamená, že súd nemôže prijať iný záver o skutkovom vymedzení protiprávneho úkonu a

ani o tom, že protiprávneho úkonu týmto skutkovým dejom sa dopustila žalovaná. Žalovaná namietala
správnosť lekárskeho posudku, ktorým bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené.
Jej námietky spočívali v tom, že v tomto lekárskom posudku sú uvedené aj také poranenia, ktoré žalobca
neutrpel v dôsledku napadnutia psom dňa 02. 04. 2009. Vzhľadom na tieto námietky žalovanej, súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie na zistenie výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré u žalobcu nastalo len v dôsledku úrazu dňa 02. 04. 2009. Z obsahu znaleckého posudku znalca

doc. MUDr. Vladimíra Máliša, Csc. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie očné lekárstvo,
číslo posudku 11/2013 súd zistil, že na základe rozboru príznakov popísaných o liečbe poranení žalobcupríčinou zdravotného stavu žalobcu je pohryzenie a to napriek tomu, že psie hryzné rany obvykle majú
charakter ostrých alebo rezných rán a že tieto hryzné rany obvykle v oblasti tváre sú len u maloletých
detí, a nie u dospelých. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec za bolesť ustálil počet

bodov 30 a to podľa prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. a bodové hodnotenie za sťažené spoločenské
uplatnenie podľa tohto zákona ustanovil 550 bodov, celkom znalec pri hodnote jedného bodu podľa
opatrenia MZ SR na rok 2009 v sume 14,46 euro, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
ustálil v sume 8.820,60 eura. Námietky žalovanej proti tomuto znaleckému posudku boli opakovane vo
všeobecnej rovine, keď žalovaná opakovane poukázala na to, že žalobca už vtedy škúlil, keď prišiel

bývať do T.j a v obci je všeobecne známe, že žalobca už ráno ide do krčmy a konzumuje alkohol. Súd
dodal, že závery tohto znaleckého posudku (ohľadne rozsahu poškodení zdravia žalobcu) sú súladné
so závermi znaleckého posudku MUDr. Štefana Kováča č. 11/2009, ktorý bol vypracovaný pre účely
trestného konania. Súd preto nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca na tieto
skutočnosti a zo záverov znaleckého posudku znalca doc. MUDr. Vladimíra Máliša, Csc., číslo posudku
11/2013,prirozhodovanívychádzal.Znalecbolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniaustálilvsume

8.820,60 eura. Súd vo veci využil svoje moderačné právo zakotvené v ustanovení § 450 Občianskeho
zákonníka a túto sumu znížil o 50%, pričom predovšetkým prihliadol na to, že v prípade žalovanej stupeň
zavinenia je vo forme nevedomej nedbanlivosti, teda, že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, hoci o
tom, vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery, vedieť mala alebo vedieť mohla. Podľa názoru súdu
totiž pri takomto stupni a forme zavinenia a pri tej skutočnosti, že poškodenie zdravia žalobcu nastalo v

dôsledku jeho napadnutia psom (ktorý bol zverený žalovanej), je využitie moderačného práva súdu plne
dôvodné. Na druhej strane, skutočnosť namietaná žalovanou, a síce, že žalovaný pravidelne a to už aj v
ranných hodinách konzumuje alkohol, nemá a nemôže mať za následok zánik jej zodpovednosti. Podľa
názoru súdu zásada spravodlivej náhrady je zachovaná, ak žalovaná žalobcovi zaplatí náhradu v sume
uvedenej vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods.

3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonom stanovenej lehote, v jeho vyhovujúcej časti,
odvolaním žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby. V podanom odvolaní
namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy,potrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností.Predovšetkýmsúdprvéhostupňanezabezpečil
zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktorú je potrebné zadovážiť za účelom možnosti porovnania jeho
zdravotného stavu pred a po 2. apríli 2009. Ďalej uviedla, že súd sa s jej námietkami
proti znaleckému posudku doc. MUDr. Vladimíra Máliša, CSc. nevysporiadal a znalca ani nepredvolal,
ani nevypočul. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že v danom prípade išlo o dve príčiny, ktoré

viedli k následku, a to pohryzenie a iná príčina. Nie je však zrejmé, aký následok a v akom rozsahu
bol spôsobený pohryznutím a aký inou príčinou, a nie je preto na jeho základe možné určiť ani to,
ktorá z týchto príčin bola podstatná. Jej zodpovednosť je obmedzená len na následok zapríčinený
pohryznutím. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti nie je zanedbateľný ani fakt, že poškodený podal proti
nej trestné oznámenie až po uplynutí päť mesiacov od jeho pohryznutia psom. Preto je nevyhnutné

vyšpecifikovať,aképoraneniaboližalobcovispôsobenépohryznutímaakéinýmipríčinami,čonevyplýva
ani zo znaleckého posudku MUDr. Kovácsa, ani zo znaleckého posudku MUDr. Máliša, napriek tomu
súd prvého stupňa o náhrade škody rozhodol na základe bodového vyčíslenia, ktoré sa vzťahuje na
všetky poranenia zistené u žalobcu. Ďalej uviedla, že v priebehu celého konania poukazovala na to,
že už pred 02. 04. 2009 mal žalobca problémy s očami a na túto okolnosť navrhla vypočuť svedkov.

Súd prvého stupňa však rozhodol predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci. Žalovaná
v podanom odvolaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, keď uviedla, že k
pohryznutiu žalobcu došlo dňa 02. 04. 2009, v adhéznom konaní si žalobca nárok neuplatnil, takže jeho
lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť 02. 04. 2009 a uplynula dňom 02. 04. 2011.
Poukázala na to, že výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bola

žalobcovi známa už dňa 14. 04. 2009, kedy bolo ukončené jeho liečenie a bol mu vydaný lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. G. M., takže aj výška škody mu bola
známa už 14. 04. 2009.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v jeho zamietajúcej časti, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca,

domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so
závermi znaleckého posudku č. 11/2013, ktorým znalec hodnotil len základné bodové ohodnotenie.
Takto znalec konal napriek tomu, že následky, ktoré útokom zvieraťa utrpel, sú trvalé, nemenné. V
znaleckom posudku sa znalec nevysporiadal s hodnotením odborného lekára, na základe ktorého bolažaloba podaná, a to položka č. 48 - nalomenina očnice, čo činilo v základnom bodovom ohodnotení
bolestného 40 bodov. Rovnako neprimerane nízko znalec hodnotil aj položku 19C, kde pôvodné bodové
ohodnotenie bolo 30 bodov, navýšené z dôvodu infekcie o 50%. Rozdiel pri bolestnom predstavuje 40

bodov, a to napriek tomu, že k infekcii oka reálne došlo a bolo to lekárskymi správami aj potvrdené.
Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tak odborný lekár vyhotovujúci
bodové ohodnotenie, ako i znalec, sa zhodli na položke 271- traumatická porucha okohybných nervov,
pričom znalec nepriznal navýšenie v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., aj keď sa jedná
o trvalý stav a postihnutých je viac svalov. Rovnako sa znalec v znaleckom posudku nevyrovnal s

ohodnotením straty zraku. Uviedol, že súd sa neúplne vysporiadal so všetkými dôkazmi a na základe
neúplne zisteného skutkového stavu v časti ustálenia výšky bodového ohodnotenia predčasne rozhodol,
lebo dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Súd prvého stupňa zároveň nesprávne právne posúdil
zistený stav v časti nezisťovania podmienok pre zvýšenie bodového ohodnotenia spôsobenej ujmy.
Podľa názoru žalobcu, súd prvého stupňa neprimerane a na jeho úkor využil svoje moderačné právo v
zmysle ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka a bez skúmania majetkových a osobných pomerov

žalovanej rozhodol po ďalšom znížení priznanej náhrady škody aj podľa znaleckého posudku, keď už
znalec odňal zvýšenie, ktoré mu právom prináleží v zmysle príslušných ustanovení § 9 a 10 zákona č.
437/2004 Z. z. Žalovaná nijakým relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázala, že mesačný
príjem jej a jej manžela činí po 350 eur. Súd taktiež pri využití moderačného práva neskúmal ďalšie
majetkové pomery žalovanej a jej manžela, ako ani neprihliadol na okolnosť, že poškodenie jeho zdravia

je trvalé a nemenné.

Napadnutým uznesením zo dňa 26. novembra 2014 č. k. 6C/57/2012-210 súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh - odvolanie doručené súdu dňa 16. 10. 2014, urobené

elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý je 3 eur, vyrubený
podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Z. z.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 26. 11. 2014 č. k. 6C/57/2012-210 podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia

§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. v
zmysle ustanovenia § 220 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť. V podanom odvolaní
uviedol, že od súdnych poplatkov je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 71/1992
Z. z. oslobodený. K vydaniu napadnutého uznesenia tak došlo na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré vidí v nesprávnom vyhodnotení jeho postavenia ako účastníka konania, ktorý

je oslobodený od poplatkov, a teda aj od poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania, urobeného so
zaručeným elektronickým podpisom. V dôsledku nesprávneho vyhodnotenia poplatkového úkonu osobe
oslobodenej od poplatkovej povinnosti zo zákona má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak ako to predpokladá ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/ OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia
súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní
(podľa § 214 ods. 2 OSP) a po ich preskúmaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože napadnutý rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne

zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkovi konania
odňala možnosť konať pred súdom a napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti žalobcu je potrebné
v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť.

Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu

prvého stupňa dňa 17. 02. 2012, domáhal zaplatenia sumy 15.925 eur titulom náhrady bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 02. 04. 2009 v obci T.
pes plemena Rhodesian Ridgack zverený žalovanej bez jej vedomia vybehol na ulicu, kde zaútočil
na žalobcu, ktorému spôsobil hryznú ranu v temenno-spánkovej oblasti vpravo, hryznú ranu hornej a
dolnej mihalnice pravého oka, poranenie vonkajšieho okohybného svalu pravého oka. Žalovaná bola

rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 3T/46/2010 zo dňa 11. 08. 2010 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvNitreč.k.7To/75/2010zodňa18.01.2011uznanávinnouzprečinuublíženianazdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest. Dňa 01. 02. 2012 posudkový lekár FNsP
Nové Zámky vypracoval lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktoréhoje zrejmé, že bolestné lekár ohodnotil počtom 100 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
1045 bodov, celkom teda 1145 bodov. Nárok na náhradu škody vznikol žalobcovi v roku 2009, potom pri
vyčíslení výšky nároku treba vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2008, ktorá

predstavovala 695,40 eura a hodnota 1 bodu predstavovala sumu 13,908 eur. Celková hodnota nároku
žalobcu na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak podľa
žalobcom podanej žaloby predstavovala sumu 15.925 eur. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
podanej žalobe vyhovel čiastočne, keď pri stanovení výšky náhrady škody na zdraví titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 11/2013 doc. MUDr. Vladimíra

Máliša, CSc., ktorý ustálil bodové ohodnotenie bolestného počtom bodov 30 (podľa udania súdu prvého
stupňa) a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 550, čo pri hodnote 1 bodu v roku 2009
v sume 14,46 eura predstavuje náhradu škody na zdraví v sume 8.820,60 eura. Súd prvého stupňa
aplikáciou ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka znížil výšku náhrady škody na 50% a žalovanú
zaviazal na zaplatenie sumy 4,410,30 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Pri aplikácii ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že zavinenie žalovanej je vo forme

nevedomej nedbanlivosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo napadnuté odvolaním tak zo strany
žalobcu, ako i zo strany žalovanej, ktorá v podanom odvolaní súčasne vzniesla námietku premlčania
nároku žalobcu na zaplatenie ním požadovaného plnenia.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách
uplatnili svoje práva a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli časovo neprimeranú dobu vystavené

nutnosti splniť svoje povinnosti. Oprávnené osoby majú teda zaistenú možnosť vykonávať svoje práva
v určitej dobe (lehote). Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej
stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na
súde svojho práva. Účelom občianskeho súdneho konania týkajúceho sa práva na náhradu škody je

rozhodnúť, či právo na náhradu škody je súdne vynútiteľné. Ak je táto vynútiteľnosť odvrátená dôvodnou
námietkou premlčania, nemôže byť už z toho dôvodu uplatnené právo na náhradu škody priznané.
Zásada hospodárnosti konania musí viesť v takom prípade súd k tomu, aby sa rozhodne zaoberal len
otázkou premlčania práva, pokiaľ to vedie rýchlejšie a účinnejšie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna
a dlhšia objektívna. Ich začiatok je ustanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí

plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna
premlčacia doba, vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2) treba so zreteľom na osobitnú
povahu týchto práv, ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu,
považovať za celkom opodstatnené. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba

vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej
vedomosti o škode, t.j. pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková
ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch do takej miery, aby
poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti
spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. Za deň zistenia bolesti
nemožnobezďalšiehopovažovaťdeňukončeniapráceneschopnostipoškodeného,anideňvyhotoveniaposudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. V prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia
na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny,
ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom
stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda
v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Z uvedeného potom vyplýva záver, že ako náhle

možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t.j. ako náhle možno ohodnotiť bolesť,
resp. sťaženie spoločenského uplatnenia, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie dotknutých
nárokov dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu
na to, kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
poškodeného.

Keďže žalovaná v priebehu odvolacieho konania v podanom odvolaní vzniesla námietku premlčania
nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, odvolací súd sa primárne zaoberal žalovanou vznesenou
námietkou premlčania. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, z hľadiska posúdenia okamihu
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody na
zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), čo je i prejednávaný prípad, bol podstatný

moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Zo skutkových zistení, tak ako ich doposiaľ vykonal súd
prvého stupňa, však nebolo možné určiť, kedy je možné zdravotný stav žalobcu ako poškodeného na
zdraví považovať za ustálený, a tak nebolo možné ustáliť okamih plynutia premlčacej doby. K uvedeným
zisteniam súd prvého stupňa doposiaľ nevykonal dokazovanie a to také, z ktorého by bolo možné zistiť,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, t. j. kedy bolo objektívne možné ohodnotiť bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a následne tak určiť počiatok plynutia premlčacej doby
na uplatnenie jeho nároku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa tak odvolací
súd nemal dostatok pokladov pre posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanou. S ohľadom
na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby
súdom prvého stupňa zistený skutkový stav poskytol spoľahlivý podklad pre posúdenie žalovanou

vznesenej námietky premlčania, z hľadiska momentu plynutia premlčacej doby a toho, či nárok žalobcu
je potrebné považovať za premlčaný, alebo nie. Až následne, po vyhodnotení vznesenej námietky
premlčania, v prípade, že súd prvého stupňa posúdi nárok žalobcu za nepremlčaný, bude jeho úlohou
posúdiť dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie náhrady
škody vo výške 15.925 eur a to tak, že v novom rozhodnutí sa súd prvého stupňa vysporiada i s

námietkami účastníkov konania vznesenými v nimi podaných odvolaniach proti napadnutému rozsudku.
K uvedenému odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa doposiaľ nesprávne zistil skutkový stav veci, i
pokiaľ ide o vyhodnotenie výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, keď v napadnutom rozsudku
konštatoval, že zo znaleckého posudku doc. MUDr. Vladimíra Máliša, CSc. č. 11/2013 vyplýva, že znalec
za bolesť ustálil počet bodov 30, pričom takýto záver z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplýva,

nakoľko súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku obodoval bolesti žalobcu počtom bodov 60
(strana 8 posudku - 15 bodov položka 19a, 15 bodov položka 50, 30 bodov položka 19c).

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa taktiež nedostatočne vysporiadal s aplikáciou
ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, keď využijúc moderačné právo, sumu priznanej náhrady

škody krátil o 50%. K uvedenému odvolací súd udáva, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu
prvého stupňa považovať i za nedostatočne odôvodnené, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia
i v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, pretože napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. K aplikácii
ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že k nej pristúpil z dôvodu, že

stupeň zavinenia žalovanej je vo forme nevedomej nedbanlivosti, teda, že žalovaná nechcela spôsobiť
škodu, hoci o tom, vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery, vedieť mala alebo vedieť mohla.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Zníženie náhrady škody podľa vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Aplikácia tohto
ustanovenia neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V odôvodnení rozsudku musí

súd uviesť konkrétne okolnosti, ktoré slúžili ako podklad pre toto opatrenie. Berie pritom zreteľ najmä
na to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery tak škodcu, ako i poškodeného. Súd teda
musí hodnotiť okolnosti vzniku škody najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody
je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak
škodcu, ako aj poškodeného, a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej

situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže
nahradiť škodu v plnom rozsahu. Ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody, toto zníženie by
malo byť primerané, a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa aplikácii ustanovenia § 450
Občianskeho zákonníka nevenoval náležitú pozornosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v tomto

smere predčasné. Záver súdu prvého stupňa, že k aplikácii ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka
pristúpil len z dôvodu, že žalovaná spôsobila škodu na zdraví vo forme nevedomej nedbanlivosti,
nemožno považovať za správny, pretože túto okolnosť - nedbanlivostné konanie škodcu, zákon v
ustanovení § 450 Občianskeho zákonníka predpokladá ako možnosť jeho aplikácie, keď z neho vyplýva,
že zníženie náhrady škody nie je možné v prípade úmyselne spôsobenej škody. Teda, znížiť náhradu

škody je možné len v prípade nedbanlivostného konania škodcu, avšak za súčasného posúdenia
takých okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré uvedené zníženie odôvodňujú. Pokiaľ teda súd
prvého stupňa odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka len nedbanlivostným
konaním žalovanej, bez toho, že by starostlivo posúdil a prihliadol na všetky okolnosti, ktoré je
v zmysle ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka potrebné vziať do úvahy, takýto záver súdu

prvého stupňa nemožno považovať za správny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere
neposkytuje presvedčivé odôvodnenie, prečo a na základe akých preukázaných skutočností takto súd
prvého stupňa postupoval a rozhodol. S ohľadom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa (po
primárnom vyhodnotení vznesenej námietky premlčania) v ďalšom konaní sa s aplikáciu ustanovenia
§ 450 Občianskeho zákonníka vysporiadať tak, aby jeho rozhodnutie poskytlo riadne a presvedčivé

odôvodnenie jeho postupu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a
h/ OSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého
súdu prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a následne, vysporiadajúc sa prvotne so

žalovanou vznesenou námietkou premlčania, vo veci rozhodne, pričom rozhodnutie odôvodní v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26.
11. 2014 č. k. 6C/57/2012-210, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny

poplatok vo výške 3 eur za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými prostriedkami
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, súd sa zaoberal i správnosťou napadnutého
uznesenia. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie otázky, či žalobca oslobodený od platenia
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov, je povinný platiť súdny poplatok podľa

položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Z. z. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 71/1992 z. z. od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o
náhrade škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

Sadzobník súdnych poplatkov rozdeľuje súdne poplatky na štyri časti, a to na poplatky vyberané v

občianskom súdnom konaní, poplatky za úkony súdov, poplatky za úkony orgánov štátnej správy súdov
a poplatky za úkony prokuratúry. Do druhej časti sadzobníka, označenej „poplatky za úkony súdov“ je
zaradená položka 20a. Poplatky uvedené vo všetkých častiach sadzobníka, vrátane poplatku za úkon
súdu uvedený v jeho druhej časti pod položkou 20a, sú súdnymi poplatkami podľa § 1 ods. 1 zákonao súdnych poplatkoch a vzťahuje sa na ne osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona
o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal žalobcu ako subjekt osobne
oslobodený od súdnych poplatkov na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 20a sadzobníka

súdnych poplatkov, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto ho súd prvého stupňa v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil, nakoľko žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť
za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.