Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Križanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/373/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205760
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205760.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
KrižanovejasudcovJUDr.MiriamBoborovejSninskejaJUDr.MárieJamriškovej,PhD.,vexekučnejveci
oprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právne
zast. AK Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky 1.439,21,-
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4428/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/265/2014-67 zo dňa 07. marca 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/265/2014-67 zo dňa 07. marca 2016 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 10Er/265/2014-67 zo dňa 07.03.2016 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený
sa návrhom zo dňa 09.02.2014 domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 19.03.2012 pod sp. zn. SR 11124/11. Súd
prvej inštancie preskúmal exekučný titul, z ktorého zistil, že rozhodcovským súdom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.459,21 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy
1.195,01 Eur od 14.09.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 1.195,01 Eur od
14.09.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 371,17 Eur. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah - zmluvu o úvere -
neúplnou zmenkou vystavenou dňa 10.01.2011. Preskúmaním exekučného titulu mal súd prvej inštancie
za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a
priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z listín predložených oprávneným
súd ďalej zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili dňa 10.01.2011 zmluvu o úvere. Súd prvej inštancie
nemal pochybnosť o tom, že dlžník - povinný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa a veriteľ
- oprávnený vystupoval ako dodávateľ, a to najmä s ohľadom na predmet jeho činnosti, ktorým je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto na základe uvedeného posúdil zmluvu o úvere ako
zmluvu spotrebiteľskú. Z predloženej zmenky súd prvej inštancie zistil, že táto bola vystavená povinným
dňa 10.01.2011, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere. Uviedol, že zmenka bola vystavená v rozpore s § 17
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nárok z takto vyplnenej zmenky nemožno jej majiteľovi
v žiadnom prípade priznať. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a
preto je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Absencia dohody o
vyplňovacom práve zároveň spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa
jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému.
Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu
prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom
v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
4. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný
návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor dňa 22.04.2014 doručil súdu
prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa
10.01.2011 uzatvoril oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou
ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto v bode 13. obsahujú dohodu o vyplnení
zmenky. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská sp. zn. SR 11124/11 zo dňa 19.03.2012 bola práve vyššie uvedená úverová
zmluva. V rovnaký deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere, t.j. 10.01.2011, uzatvorili zmluvné
strany aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola vyhotovená na samostatnom liste papiera. Na základe čl. I
bode 1 rozhodcovskej zmluvy sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. V čl. II tejto zmluvy je upravený predmet zmluvy,
pričom z bodu 1 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred vyššie
uvedeným rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ale len v prípade,
že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde.
6. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov spôsobuje takto koncipovaná rozhodcovská zmluva
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je zmluvou,
pri ktorej je význam posudzovania kritérií či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,
že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti
bolo preukázané, že spotrebiteľ chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k
delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej
zmluvy možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so
zmluvou o úvere v ten istý deň. Je možné konštatovať, že bola dojednaná individuálne, pretože je
vyhotovená ako samostatná listina a nie ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z tohtodôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Avšak, z ustanovenia čl. III bodu 2 vyplýva, že meniť alebo zrušiť rozhodcovskú zmluvu možno len
písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými
podpismi účastníkov zmluvy. Takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy nemožno mať za prospešnú pre
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, rozhodcovská zmluva môže byť zmenená prípadne zrušená len písomnou dohodou. Za
písomnú dohodu možno považovať písomný prejav vôle zmluvných strán. Je však otázne, či by zo strany
oprávnenéhodošlokdobrovoľnémupristúpeniukdohodetak,akotouvádzavustanovenírozhodcovskej
zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre povinného zároveň značne náročné, aby po prípadnom
uzatvorení dohody musel dať túto následne úradne overiť.
7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) účinného ku dňu začatia exekúcie; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
10. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej
zmenky, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako
aj s rozhodcovskou zmluvou - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu
medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám
oprávnený.
11. K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok,
odvolací súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje,
že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom
stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná
v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.
februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia.
Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v
každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie súsplnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez
návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so
zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.
12. Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11124/11 zo dňa 19.03.2012 vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v
Bratislave. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami. Odvolací súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie
bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva totiž môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
13. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa (v platnom znení), neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Odvolací súd považoval za potrebné podrobiť súdnej kontrole aj zmenkový úrok. Tým, že sa dohoda
o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu aplikovať ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje
za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne. Dohoda o
vyplnení zmenky je obsiahnutá v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, jej obsah ani
konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.
16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zmenkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorý iba
zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah. Akcesorický vzťah nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku,
ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečiť.
17. V závere krajský súd poukazuje aj na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo
dňa 20. októbra 2015, v ktorom uviedol: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného,
je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces
dosahuje.“
18. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.