Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218410
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114218410.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytomS.N.XX,XXXXXS.N.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného:Združenie-Pomoc

a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 632,63 Eur s prísl.,
o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
27. 11. 2015, č. k. 13C/92/2014-124 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o
zaplatenie584,34Eursprísl.zastavil.Zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu48,29Eursprísldo3
dníodprávoplatnostirozsudku.Náhradutrovkonaniaúčastníkom,anivedľajšiemuúčastníkovinepriznal
a vyslovil, že žalobcovi vracia časť súdneho poplatku za návrh vo výške 14,30 Eur prostredníctvom
príslušného prevádzkovateľa systému po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odôvodnil ust. § 142 ods. 2
O. s. p.. Poukázal, že vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 15. 12. 2015 (v rozpore s obsahom
predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstupuje len čo sa týka zmluvných pokút vo výške
584,34 Eur, avšak okrem toho, že predmetom konania ako ho vymedzil žalobca bolo zaplatenie ceny za
poskytnuté služby, procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p. neumožňujú vedľajším účastníkom vstup

do konania, iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho
postavenia (podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. majú rovnaké práva a povinnosti). Pri posudzovaní účelnosti
uplatnených trov konania vedľajšieho účastníka súd prihliadal na celkový predmet konania, postavenie
konajúcich subjektov a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na uplatňovanie alebo
bránenie práva žalovaného a k priebehu a výsledku konania. Je samozrejmé, že každý účastník má
v konaní právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno spájať automaticky

s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia. Uvedené pritom treba hodnotiť osobitne,
dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne s
princípom proporcionality, právnej istoty a predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za
výsledok konania a s tým spojené trovy, nemôže ale predvídať vstup vedľajších účastníkov, regulovať
ich počet, ktorý je prakticky neobmedzeným a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov žalobcom by tak
bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti

Občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality preto treba
prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávaniepraktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Uvedené sa potom premieta do dôkladného posudzovania
úkonov vedľajších účastníkov či boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci
konania zúčastňujú, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie

jeho práva a zároveň aj potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci, či už z hľadiska procesného
alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento účel aj efektívne (účelne) vynaložené.

3. Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí zároveň javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie

práva na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené, súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal. Zároveň dodal, že rovnakým postupom by v tomto prípade zrejme súd nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia za doterajšie úkony, ani prípadne úspešnejšiemu žalobcovi, nakoľko jeho
zastúpenie advokátom v doterajšom konaní sa javí byť rovnako iba formálne a neúčelné, keď aj žaloba
vykazujeznakytzv.formulárovéhonávrhusosídlomžalobcuijehoprávnehozástupcunatejistejadrese.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného odvolaním napadol výrok rozsudku o nepriznaní mu náhrady
trovkonania.Uviedol,ževžalobesúspojenédvaskutkovoaprávnesamostatnénároky;jednýmjenárok
na tzv. hovorné, druhým je nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Vedľajší účastník vstúpil do konania
na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované jeho spotrebiteľské práva.
Nárok za neuhradené služby považoval za dôvodný a jeho aktivita sa týkala len zmluvných pokút ako

skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý mohol byť uplatnený samostatnou žalobou. Len preto, že
žalobca obidva nároky spojil do jednej žaloby, neznamená, že vedľajší účastník vstúpil do konania aj vo
vzťahu k hovornému, kde spotrebiteľské práva porušované nie sú. Keďže žalobca v časti uplatnených
zmluvných pokút zobral žalobu podaním zo dňa 10. 12. 2005 späť, okresný súd konanie zastavil, a
preto mal správne vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta

prvá O. s. p. a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca svojim konaním zavinil zastavenie konania
v tejto časti. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom výroku zmenil rozsudok a priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo vzťahu k zmluvnej pokute v plnej výške.

5.Žalobcakpodanémuodvolaniuvedľajšiehoúčastníkanavrholjehoodvolanieodmietnuťakoodvolanie

podané neoprávnenou osobou.

6.KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdpríslušnýnarozhodnutieoodvolanívzhľadomnavčaspodané
odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

7. Podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

8. Podľa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. účinného v čase do 31. 12. 2014, do konania vstúpil buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len na návrh.

9. Podľa ust.§ 93 ods. 4 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

10. Podľa ust. § 89 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, strana sa môže
dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.13. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom zmysle, že zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach uplatňovaných hromadne vo viacerých obdobných
prípadoch sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Je

nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 17. 07. 2014 (č. l. 20 spisu). Na č. l. 51 spisu sa
nachádza vyjadrenie vedľajšieho účastníka (doručené súdu prvej inštancie dňa 15. 12. 2014), v ktorom
vedľajší účastník oznamuje, že vstúpil do konania len čo sa týka zmluvných pokút vo výške 584,34 Eur
a považuje ich za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také za neplatné. V tejto súvislosti uviedol,
že otázka neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Z. H. už bola judikovaná rozsudkom

Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C/163/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 16Co/31/2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4C/161/2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012.

14. S prihliadnutím na zmysel a predmet činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana spotrebiteľov
je vecou vedľajšieho účastníka definovať, do ktorého konania, konania o ktorom nároku, pokiaľ ich súd

v spoločnom konaní prejednáva a jedným rozhodnutím rozhoduje o rôznych právnych veciach, vstupuje.

15. O rozhodovanie o niekoľkých nárokoch, o tzv. objektívnu kumuláciu jedným rozhodnutím ide napr.
vtedy, keď sa súčasne rozhoduje o nároku na plnenie zo zmluvy, alebo o zaplatenie pohľadávky zo
zmluvy a o zmluvnej pokute; okolnosť, že sa tak stalo jediným výrokom alebo viacerými výrokmi je tu

nerozhodná.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak sa v spoločnom konaní prejednávajú
viaceré veci, považujú sa tieto veci za samostatné, t. j. samostatne je potrebné posúdiť mieru
úspechu a neúspechu účastníkov a trovy konania, ktoré účastník súčasne vynaloží na viac spoločne

prejednávaných vecí je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov, t. j. podľa toho ako
sa jednotlivé veci podieľali na vzniku trov, ktoré účastníkovi vznikli.

17. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty má právo na
náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovaného. Ako

vyplýva z obsahu spisu, žalobca nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, že k späťavzatiu žaloby v
časti zmluvnej pokuty došlo v dôsledku správania sa žalovaného, preto platí, že z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania žalobca, čo má za následok povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane procesne úspešnému žalovanému. Práve vstup vedľajšieho účastníka do konania
nastranežalovanéhoboldôvodomspäťvzatiažalobyzostranyžalobcuvčastizmluvnejpokuty.Vdanom

prípade nemožno mať pochybnosti o účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a rovnako ani
o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca si žalobou uplatnil dva
samostatné nároky (zaplatenie telekomunikačných služieb a zmluvných pokút), ktoré spočívajú na

rôznom právnom základe a ktoré si žalobca mohol uplatniť v dvoch samostatných konaniach. V danom
prípadetakučinilpodanímjednejžaloby.Včastizmluvnýchpokútvedľajšíúčastníkposkytolžalovanému
ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Z toho dôvodu má nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, lebo vedľajší účastník je inštitúciou
zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník podľa úpravy v Občianskom súdnom poriadku,
podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Občiansky súdny poriadok v ust.. § 24 a nasl. (ako aj CSP) umožňoval každému účastníkovi dať sa
zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny

predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (strana) odborne spôsobilý chrániť svoje
záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to,
že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou
a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné

uprieť, teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t. j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s
účinnosťou od 01. 01. 2012 za trovy konania sa považovala aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.20.Ajkeďžalovanývýslovneneudelilsúhlassovstupomvedľajšiehoúčastníkadokonania,podľanázoru
odvolacieho súdu v zmysle ust. § 93 O. s. p. účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka
do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V

tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút
vedľajšieho účastníctva síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do
konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložil trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu
istotu, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP) a vrátil mu vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 1 CSP.

22. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude preto opätovne rozhodnúť o trovách konania vo

vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom v zmysle vyššie uvedeného. Súd prvej inštancie, ktorý
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).