Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tóth
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/107/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116200167.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: P. S., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX,
X., zastúpeného advokátkou JUDr. Dášou Komkovou, so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: V.
S., N.. XX.X.XXXX, A. R. XXX, zastúpenému: KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, Košice,
o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 29.4.2016 pod č. k. 14C/3/2016-45, takto
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu nad sumu 200,- eur mesačne, v tejto časti zrušuje rozsudok súdu
prvej inštancie a v rozsahu späťvzatia konanie zastavuje.
Vo zvyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
N e p r i z n á v aúčastníkom nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 14C/3/2016-45 návrh zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 7.1.2016
domáhal zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2012 č. k.
27P/63/2012-76 zo sumy 90,- eur na sumu 500,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Od
posledného určenia výživného uplynuli tri roky. Vtedy bol žiakom základnej školy a v súčasnosti
navštevuje X. ročník gymnázia v X.. Po ukončení základnej školy prv chodil na gymnázium v K., ale z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov musel prestúpiť na gymnázium v X.. Vzhľadom na dobré
študijné výsledky by opätovne chcel študovať v K., kde je podmienka nástupu platiť internát, čo si v
súčasnej finančnej situácii nemôže zabezpečiť. Otec si necháva pre seba daňový bonus 800,- eur,
pričom pracuje ako tréner a jeho príjem je cca 2.000 - 2.500,- eur mesačne. Došlo k podstatnej zmene
pre určenie výživného ako na strane žalobcu, tak na strane povinného otca.
2) Otec navrhol žalobu zamietnuť. Napriek rozsudku okresného súdu, žalobca so svojím bratom W. žili
u otca, ktorý posielal matke výživné a táto mu to spätne vracala. Žalobca žil u otca. Od neho denne
dochádzal do K., pričom otec pokrýval všetky náklady domácnosti. Ako samostatne zárobkovo činná
osoba má mesačnú odmenu 1.100,- eur, pričom v roku 2014 mal celkový príjem 9.370,- eur a výdavky
6.030,31 eur. Daňový základ mal 3.339,69 eur, pričom mesačne si plnil vyživovaciu povinnosť na synov
260,- eur.
a. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v rozvodovom rozsudku boli deti zverené do
osobnej starostlivosti matky, teda aj žalobca. Ten po určitý čas býval u otca a dochádzal z R. na
gymnázium v K.. Takto fungovalo až do apríla 2015, keď sa žalobca urazil po tom, čo mu otec vyčítal,že sa navrátil v obvyklom čase. Žalobca musel zmeniť školu v K. z finančných dôvodov, pričom tam
sa venoval aj posilňovaniu a snažil to skombinovať so štúdiom. Ak by bol študoval v K., musel by si
platiť internát 100,- eur mesačne. Otec uviedol, že jeho príjmy sa od posledného rozhodnutia súdu veľmi
nezmenili a má stále odmenu 1.100,- eur. Z toho platí paušálne výdavky, výživné na deti 260,- eur.
3) Súd posudzoval nárok na platenie výživného vo vyššej výške, ako stanovil pôvodný rozsudok
okresného súdu. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov.
4) Na základe vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že od poslednej úpravy
výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali zaviazať
otca na platenie vyššieho výživného. Otec stále pracuje na základe profesionálnej zmluvy so športovým
klubom a má dohodnutú mesačnú odmenu 1.100,- eur. Klub, v ktorom otec pracuje, nie je finančne
zabezpečený, má finančné problémy a bol preradený do druhej ligy. Z daňového priznania otec mal
daňový základ za rok 2015 vo výške 3.569,- eur. Výdavky žalobcu na posilňovňu 95,- eur mesačne.
Pokiaľ by ostal bývať u svojho otca, tak by návšteva školskej posilňovne bola zadarmo. Syn bol zverený
matke a na základe dohody rodičov reálne býval u otca, ktorý zabezpečoval podľa svojich možností
všetky jeho potreby. Iba z dôvodu ješitnosti a urazenosti od otca odišiel a ani nevysvetlil dôvod odchodu.
Nebolo preukázané, aby sa žalovaný správal k žalobcovi neprimerane a neadekvátne. Je pochopiteľné,
že otec sa o svojho syna bál, keď neprišiel domov v obvyklom čase. Ak žalobca od otca odišiel, bolo to
jeho osobné rozhodnutie dospelého človeka. Nebolo preukázané, aby otec na základe profesionálnej
zmluvy zarábal tvrdenú čiastku 2.000 - 2.500,- eur mesačne. Takisto nebolo preukázané, aby otec mal
800,- eur daňový bonus za rok 2015. Podľa daňového úradu otec z vypočítaného daňového základu
3.569,- eur ročne mal príjem mesačne 297,42 eur. Keďže žalobca nepreukázal zmenu pomerov na
svojej strane, preto súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďžeúspešnýžalobcasináhradutrovkonanianežiadal,ajsprihliadnutímnadôvodyhodnéosobitného
zreteľa, náhrada trov konania účastníkov nebola priznaná.
5) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd vyhodnotil vykonané
dôkazy výlučne jednostranne v prospech žalovaného. Išlo o formalistický prístup pri hodnotení dôkazov,
keď sa uspokojil len s tvrdeniami žalovaného a výškou odmeny 1.100,- eur mesačne. Podľa štatistík
futbalových klubov priemerný hráč zarába 1.000 - 3.000,- eur brutto + ďalšie prémie, pričom manažment,
do ktorého spadá aj žalovaný, má vyššie príjmy a prémie. Nebola vyžiadaná správa futbalového
klubu o jeho ročných odmenách a ich vyplácaní. Žalobca musel prestať navštevovať strednú školu
v K. z dôvodov finančných, pretože otec mu prispieva iba súdom stanovenú zákonnú povinnosť. Tá
nepostačuje uspokojiť nároky žalobcu súvisiace so štúdiom. Preto musel prestúpiť na školu v mieste
svojho trvalého bydliska. Súd nevzal v úvahu, že matka sa musí starať aj o zdravotne ťažko postihnutého
syna, brata žalobcu. Náklady na postihnuté dieťa sú vyššie ako štátom stanovená dávka. Od posledného
stanovenia výživného ubehli 3 roky a výživné mu bolo stanovené ako žiakovi základnej školy. Teraz
je študentom X. ročníka gymnázia. Sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré znamenajú zmenu
pomerov na strane žalobcu. Otec býva v rodinnom dome, ktorý mu patrí v podiele 1. Jeho náklady na
bývanie sú nízke. Otec deklaruje príjem 297,- eur, ale výživné, ktoré platí, je 260,- eur. Takže príjem
otca 297,- eur je neprimeraný k výživnému 260,- eur na 3 deti. Domnieva sa, že otec prezentuje nižší
príjem ako v skutočnosti dostáva. Rozhodnutie súdu prvého prvej inštancie sa javí ako arbitrárne,
neodôvodnené. Žiada zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť
a návrhu vyhovieť.
6) Žalovaný k odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nie je rozhodujúce, či
súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Rozhodujúce je iba to, či na základe tých dôkazov, ktoré
vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca tvrdí, že otec ako člen manažmentu
by mal zarábať minimálne toľko, koľko zarábajú futbalisti, t.j. 1.000 - 3.000,- eur mesačne + prémie.
Sú to ale subjektívne tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú preukázané dôkaznými prostriedkami. Súd prvej
inštancie zistil dostatočne skutkový stav a posúdil rozhodujúce skutočnosti potrebné na vyriešenie
sporu. Pokiaľ sa namieta nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, tak neúspešný účastník v spore sadomáha zmenenia rozhodnutia titulom odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom pre postup súdu.
Žalovaný nesúhlasí s tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Navrhuje rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť.
7) Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že bude požadovať 200,- eur mesačne a
nad túto sumu berie návrh späť. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel žalobca ukončiť štúdium
v K.E.. Teraz študuje v mieste bydliska v X.. Po maturite chce pokračovať v štúdiu na medicíne, takže
bude mať zvýšené výdavky. Má zvýšené výdavky aj v súčasnosti, pretože sa pripravuje na pohovory na
vysokú školu. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel vynechať aj športovú činnosť.
8) Zástupca otca súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby nad 200,- eur mesačne pri výživnom. Podľa
neho u otca nedošlo k zmene zárobkových pomerov. Doložil správu Daňového úradu o príjmoch otca
za rok 2015 vo výške 9.900,- eur s výdavkami 6.331,- eur. Futbalový klub M. K., P..B.., potvrdil v roku
2016 vyplatenie 7.600,- eur otcovi. Futbalový klub potvrdil aj vyplatenie 9.900,- eur otcovi za poskytnuté
služby v roku 2015. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví,
ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Vzhľadom na to, že žalobca zobral
svoj návrh späť pri platení výživného nad 200,- eur mesačne, potom odvolací súd podľa § 370 ods. 1
CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, rozhodne o pripustení späťvzatia. Odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu nad sumu
200,- eur mesačne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu späťvzatia konanie
zastavil. Vo zvyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9) Žalobca podal žalobu na zvýšenie výživného pôvodne stanoveného rozvodovým rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 27P/63/2012-76, ktorý po zverení maloletých detí do výchovy matky určil
otcovi - žalovanému platenie výživného na P. S. sumou 90,- eur mesačne. Rozhodnutie je právoplatné
dňom 23.11.2012 a vykonateľné dňom 16.12.2012. Pri rozhodovaní o výživnom a jeho zvýšení okresný
súd vychádzal z § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., kde pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Žalobca vyčíta súdu prvej inštancie to, že nedostatočne zisťoval príjmy otca vo futbalovom klube.
Odvolací súd vo veci priamo požiadal klub o zaslanie podkladov o vyplácaní odmeny otcovi. Doklady
o odmene otca vydaných futbalovým klubom, potvrdzujú vyplatenú sumu 9.900,- eur v roku 2015 a
7.600,- eur v roku 2016. Údaje o príjmoch otca za rok 2015 korešpondujú s potvrdením Daňového
úradu v W., že otec mal príjem 9.900,- eur a výdavky 6.331,- eur. Daňový základ je suma 3.569,-
eur. Z týchto deklarovaných príjmových možností otca musel vychádzať odvolací súd. Nepotvrdili sa
domnienky žalobcu, že príjmy jeho otca sú podstatne vyššie. Ak účastník konania nevie produkovať
dôkazy na iné príjmové možnosti otca, potom základom pre rozhodovanie odvolacieho súdu budú
listinné dôkazy predkladané účastníkmi v súdnom konaní a tými sú záväzné údaje daňového úradu,
ako aj futbalového klubu v K.. Pri rozhodovaní o platení výživného a posúdení možností a schopností
otca či jeho majetkových pomerov sa vychádza z vyššie uvedených dôkazov, ktoré daným spôsobom
preukazujú to, že nedošlo k podstatnej zmene príjmových možností otca za obdobia od rozhodnutia
o výživnom v roku 2012. Rodičovské práva sú zadefinované v § 28 Zákona o rodine ako sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, vrátane
zastupovania maloletého dieťaťa či správou majetku maloletého dieťaťa, pričom rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Aj keď žalobca je už dospelý z hľadiska veku, tak plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom trvá, pokým deti nie sú schopné samé živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Ods. 2 citovaného ust. ďalej uvádza, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Okresný súd vo veci skonštatoval, že u žalobcu nedošlo k podstatnej zmene jeho pomerov,
ktoré by odôvodňovali zvýšiť výživné pre otca. Je možné skonštatovať, že od posledného rozhodnutia
súdu prvej inštancie o výživnom uplynuli 3 roky, ale tie nebudú rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by
odôvodňovala zmenu pomerov na strane žalobcu, pre ktoré je potrebné zvýšiť platenie výživného otca.
Na druhej strane nebolo preukázané, aby došlo k zmene majetkových pomerov na strane otca, ktoré
by odôvodňovali určiť vyššie výživné otcovi. Otec má deklarované príjmy, ktoré neboli zmenené za
posledné 3 roky. Otec má vykazovaný príjem od futbalového klubu K.. Aj keď má profesionálnu zmluvu
so základným mesačným platom 1.100,- eur, tak táto odmena je nižšia, čo vyplýva aj z potvrdenia
futbalového klubu o príjme otca v roku 2015 vo výške 9.900,- eur. Tu žalobca v konaní nepreukázalschopnosť otca platiť vyššie výživné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ bol návrh
na zvýšenie výživného zamietnutý. Preto aj odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo zvyšujúcej zamietavej časti.
10) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 a § 255
ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný
si náhradu trov konania nežiadal, preto účastníkovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.