Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411207393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411207393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a
JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa T. L. L., a. s. F. XX, XXX XX F., IČO:XX XXX
XXX proti odporcovi 1/ S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. XXX, odporcovi 2/ Y. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. N. XXX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AKAK, s. r. o. Slowackého 56, 821 06
Bratislava - Ružinov, IČO:47 236 230 o zaplatenie 10.668,57 eur s príslušenstvom o odvolaní odporcov
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/357/2011-61 zo dňa 29. 3. 2012 takto

r o z h o d o l :

?

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/357/2011-61 zo dňa 29. 3. 2012 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 12Cb/357/2011-61 zaviazal odporcov v 1/ a v 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.582,90 eur spolu s 12,79 % ročným úrokom z
omeškania počítaným zo sumy 9.640,67 eur od 1. 6. 2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo
výške 640,-eur. Konanie v sume 88,67 eur zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX bola uzavretá medzi navrhovateľom a dlžníkom S. O. a spoludlžníčkou R. O. a
odporcom 1/ S. O. a odporkyňou Y. O. zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 18.
5. 2004. Na základe uzavretej zmluvy poskytol navrhovateľ dlžníkovi a spoludlžníčke úver vo výške
8.962,30 eur. Dlžník a spoludlžníčka sa zaviazali poskytnutý úver uhrádzať pravidelnými splátkami.
Odporcovia 1/ a 2/ prevzali na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník a
spoludlžníčka. Z dôvodu, že dlžník a spoludlžníčka si nesplnili svoju povinnosť splácať úver, navrhovateľ

od úverovej zmluvy odstúpil listom zo dňa 4. 2. 2009 a vyzval dlžníka a dlžníčku na okamžité splatenie
zostatku poskytnutých úverových prostriedkov. Odporcovi 1/ a 2/ bolo odstúpenie od zmluvy zaslané
na vedomie listom zo dňa 4. 2. 2009 s upozornením, že ak dlžník a spoludlžníčka nezaplatia celý dlh
voči navrhovateľovi v stanovenej lehote, bude navrhovateľ nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky
súdnou cestou od odporcu 1/ a 2/. Vzhľadom k tomu, že dlžník a spoludlžníčka si svoje povinnosti
nesplnili, navrhovateľ si uplatnil svoj nárok voči odporcovi v 1/ a v 2/ rade ako ručiteľom a žiadal od
nich zaplatenie dlžnej sumy ku dňu 31. 5. 2011 vo výške 10.668,57 eur. Neskôr navrhovateľ svoj návrh

upravil tak, že ho zobral čiastočne späť vo výške 88,87 eur a zaviazal ich k zaplateniu dlžnej sumy
10.582,90 eur. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že mal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ dlžnú
sumunavrhovateľovidodňapojednávanianeuhradili.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdk
záveru, že v danom prípade navrhovateľ pôvodne pristúpil k uplatneniu predmetnej pohľadávky v zmysleust. § 306 ods. 1 Obch. zákonníka a žiadal, aby odporcovia 1/ a 2/ ako ručitelia boli povinní zaplatiť
dlžnú sumu, nakoľko k vymoženiu dlžnej sumy od dlžníka a spoludlžníčky nedošlo ani prostredníctvom
exekútora. K vyzvaniu dlžníkov došlo pred odstúpením od zmluvy o úvere, ako aj samotným odstúpením

listom zo dňa 2. 4. 2009. Výška žalovanej sumy pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 9.640,67 eur
a neuhradených úrokov z omeškania za obdobie od 1. 8. 2010 do 31. 2. 2011 vo výške 1.027,97 eur.
Vyčíslenie navrhovateľ vykonal ku dňu 31. 5. 2011. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ si
neúčtujoval úroky z úrokov, nakoľko úroky z omeškania za obdobie od februára 2009 až do júla 2010
boli uspokojené z vkladov vykonaných v období november 2009 až august 2010. Z vykonaných vkladov

bola uhradená aj časť istiny vo výške 474,04 eur. Na strane navrhovateľa nedošlo preto ku kapitalizácii
úrokov z omeškania a úroky, ktoré vypočítal navrhovateľ sú vypočítané iba z istiny. Z uvedeného dôvodu
zaviazal odporcov 1/ a 2/ k zaplateniu sumy 10.668,57 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania
podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozhodnutiu podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. V

odvolaní uviedli, že z napadnutého rozsudku ako aj z návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého
dôvodu by mali odporcovia 1/ a 2/ platiť úroky z omeškania vo výške 12,79 % z istiny 9.640,67 eur a od
1. 6. 2011. Podľa názoru odvolateľov navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vyzval svojich hlavných
dlžníkov na zaplatenie splatného záväzku. Uvedená výzva mala byť vykonaná písomne a potom ako
sa dlh stal splatným. Zároveň odvolateľom nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že navrhovateľ

vyzval hlavných dlžníkov na splnenie záväzku ešte pred odstúpením od zmluvy, keď navrhovateľ takýto
dôkaz nepredložil a súd takýto dôkaz v konaní nevykonal. Z toho dôvodu neobstojí tvrdenie súdu, že
odstúpenie od zmluvy zo dňa 4. 2. 2009 doručené dlžníkom dňa 11. 2. 2009 možno považovať za výzvu
navrhovateľa hlavnému dlžníkovi, Výzva navrhovateľa na zaplatenie musí nasledovať až potom, ako
sa dlh stal splatným. Dlh sa stal splatným až účinnosťou odstúpenia od zmluvy. Účinnosť odstúpenia

od zmluvy nastáva až doručením písomného prejavu vôle, a to v súlade s ust. § 349 ods. 1 Obch.
zákonníka, pričom výzva na splnenie záväzku musí byť písomná.

Ďalej odvolatelia uviedli, že súd odvodil nárok navrhovateľa na poskytnutie plnenia od ručiteľov
z obsahu uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Er 535/2009-45, keď poukázal na to, že

je zrejmé, že dlžník nie je schopný plniť svoj záväzok. S uvedeným tvrdením súdu prvého stupňa
sa odvolatelia nestotožnili, pretože jediným predpokladom, ktorý by zakladal nemožnosť vymoženia
predmetnej pohľadávky od dlžníkov by bolo zastavenie exekučného konania v súlade s ust. § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd odvodzuje právo
navrhovateľa domáhať sa plnenia od odporcov 1/ a 2/ podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchod. zákonníka,

alebo podľa druhej vety cit. ustanovenia. Súd v napadnutom rozsudku na jednej strane uviedol, že podľa
jeho názoru vzniklo právo navrhovateľa požadovať od oboch odporcov žalovanú sumu podľa § 306
ods. 1 Obch. zák., nakoľko k vymoženiu dlžnej sumy od dlžníka a spoludlžníčky nedošlo ani cestou
exekútora a na druhej strane uviedol, že k výzve dlžníkov došlo pred odstúpením od zmluvy o úvere
ako aj po samotnom odstúpení t. j. listom zo dňa 2. 4. 2009. Podľa názoru odvolateľov uvedené má

podstatný vplyv na postavenie odporcov, nakoľko v prípade uplatnenia nároku voči ručiteľovi v súlade
s ust. § 306 ods. 1 druhá veta Obch. zákonníka sa ručiteľ stáva tzv. primárnym dlžníkom a jeho vzťah
k dlžníkovi nie je založený na solidarite dlžníka. Ďalej napádal uplatnený a priznaný úrok z omeškania.
Odvolatelia uviedli, že navrhovateľ nedôvodne a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom požaduje uhradiť od odporcov úroky z omeškania, ktorých základ navrhovateľ stanovil zo

sumy, ktorá obsahuje už úroky z omeškania. Odvolatelia ďalej namietali nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, pričom poukázali na znenie ust. 157 ods. 2 O. s. p. ako aj na čl. 46 ods.
1 Ústavy, z ktorého vyplýva právo účastníka na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné,
pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I.
ÚS 117/07). Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že listom zo dňa
4. 2. 2009 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
18. 5. 2004 a vyzval dlžníkov na vrátenie dlžnej sumy s príslušenstvom. Odporcom 1/ a 2/ zaslal
navrhovateľ odstúpenie zo zmluvy na vedomie s tým, že ak dlžníci svoj dlh nesplnia pristúpi navrhovateľ
k splneniu ručiteľského vyhlásenia od odporcov 1/ a 2/. Listom zo dňa 4. 12. 2009 navrhovateľdlžníkom oznámil, že odstupuje od úverovej zmluvy čím sa dlh stal splatným a následne dlžníkov
vyzval na splnenie dlhu. Navrhovateľ zdôraznil, že mohol požadovať splnenie ručiteľského vyhlásenia
od ručiteľov na základe nesplnenia dlhu dlžníkmi potom, čo ich veriteľ písomne na splnenie vyzval a

preto je irelevantné tvrdenie právnej zástupkyne odporcov, že jediným predpokladom, ktorý by zakladal
nevymožiteľnosť pohľadávky od dlžníkov, by bolo zastavenie exekučného konania voči dlžníkom pre
nemajetnosť.
Navrhovateľ ďalej poukázal na čl. VII bod 5 Úverovej zmluvy, čl. VII bod 8 Úverovej zmluvy a na čl. VII
bod 9 Úverovej zmluvy z ktorých vyplýva, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy sa splatná istina,

nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí podľa čl. VII bod 8 úverovej
zmluvy. Zdôraznil, že ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy (13. 2. 2009) predstavovala dlžná suma
10.132,04 eur z ktorej navrhovateľ účtuje v zmysle čl. VII bod 8 úroky z omeškania. V tejto sume nie
sú žiadne úroky z omeškania zahrnuté, nakoľko tieto navrhovateľ uplatňuje až odo dňa nasledujúceho
po účinnosti odstúpenia od zmluvy. Postupným čiastočným vymáhaním dlhu od dlžníkov v exekučnom
konaní bola dlžná suma a zároveň istina znížená na sumu 9.640,67 Eur a to k 24. 8. 2010. Od tohto

dátumu navrhovateľ účtuje uplatnený úrok z omeškania zo sumy 9.640,67 eur v ktorej nie sú zahrnuté
žiadne úroky z omeškania, nakoľko boli uhradené. Dlžná suma 10.668,57 eur bola vypočítaná ako
súčet istiny vo výške istiny 9.640,67 eur a nezaplatených úrokov z omeškania zo sumy 9.640,67 Eur
do 31.05.2011 vo výške 1.027,90 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že listom zo dňa 26. 3. 2012 vzal
navrhovateľ návrh na začatie konania z dôvodu jeho čiastočnej úhrady vo výške 85,67 eur čiastočne

späť, pričom túto sumu započítal na pokrytie úrokov z omeškania do 31. 5. 2011 a teda znížil uplatnenú
sumu na 10.582,90 eur. Nestotožnil sa s tvrdením odporcov, že napádaným rozsudkom priznal súd
navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy, v ktorej sú úroky z omeškania započítané. Súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania do 31. 5. 2011 vo vyčíslenej forme spolu s istinou a úroky z omeškania
od 1. 6. 2011 zo sumy istiny v ktorej nie sú zahrnuté úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov navrhol

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust.
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým odporcov 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.582,90 eur s prísl. a výrok o náhrade trov konania
vo výške 640 eur.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcom 1/ a 2/
ako ručiteľom zaplatenie sumy 10.668,57 Eur s prísl. V rozhodnutí uviedol, že medzi navrhovateľom a
dlžníkom S. O. a spoludlžníčkou R. O. bola uzavretá Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18. 5. 2004 v súlade s ktorou poskytol
navrhovateľ dlžníkovi a spoludlžníčke úver vo výške 8.962,36 Eur. Dlžník a spoludlžníčka sa zaviazali

poskytnutý úver uhrádzať pravidelnými splátkami, pričom odporcovia 1/ a 2/ prevzali na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokoja dlžník a spoludlžníčka. Súd prvého stupňa uviedol, že dlžník a
spoludlžníčka si nesplnili svoje povinnosti, z toho dôvodu navrhovateľ od úverovej zmluvy odstúpil listom
zo dňa 4. 2. 2009 a vyzval dlžníka a dlžníčku na okamžité splatenie zostatku poskytnutých úverových
prostriedkov. Odporcom 1/ a 2/ (ručiteľom) bolo odstúpenie od zmluvy zaslané na vedomie tiež listom

zo dňa
4. 2. 2009 s upozornením, že ak dlžník a spoludlžníčka nezaplatia celý dlh voči navrhovateľovi
v stanovenej lehote bude navrhovateľ nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou od
odporcov 1/ a 2/. Vzhľadom k tomu, že dlžník a spoludlžníčka si svoje povinnosti nesplnili, navrhovateľ
si uplatnil svoj nárok voči odporcovi 1/ a 2/ ako ručiteľom v súlade s ust. § 306 ods. 1 Obch. zákonníka

a žiadal od nich zaplatenie dlžnej sumy ku dňu 31. 5. 2011 vo výške 10.668,57 eur. Neskôr svoj návrh
upravil tak, že zobral žalobu čiastočne späť vo výške 88,87 eur a z toho dôvodu súd zaviazal odporcov
v 1/ a v2/ rade k zaplateniu dlžnej sumy 10.582,90 eur s prísl. Nároku navrhovateľa vyhovel podľa ust. §
306 ods. 1 Obch. zákonníka voči odporcom v 1/ a v 2/ rade ako ručiteľom z uzavretej zmluvy o úvere. Čo
sa týka priznanej sumy súd prvého stupňa uviedol, že pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 9.640,67

eur a neuhradených úrokov z omeškania za obdobie od 1. 8. 2010 do 31. 2. 2011 vo výške 1.027,90 eur.
Vyčíslenie bolo navrhovateľom vykonané ku dňu 31. 5 2011. Navrhovateľ si podľa názoru súdu prvého
stupňa neúčtoval úroky z úrokov, nakoľko úroky z omeškania za obdobie od februára 2009 až do júla
2010 boli uspokojené z vkladov vykonaných v období november 2009 až august 2010. Z vykonanýchvkladov bola uhradená aj časť istiny vo výške 474,04 eur. Z toho dôvodu na strane navrhovateľa nedošlo
ku kapitalizácii úrokov z omeškania, ale úroky boli vypočítané iba z istiny.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa

len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne
vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník
svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Právny vzťah ručenia je konštruovaný ako vzťah akcesorický. Závisí od existencie záväzku dlžníka

na určité plnenie veriteľovi. Vzniká na základe vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ako jeho
zabezpečovací mechanizmus. V právnom vzťahu ručenia vystupuje na jednej strane veriteľ a na druhej
strane osoba, ktorá veriteľovi v písomnej forme vyhlási, že uspokojí jeho pohľadávku, ak dlžník voči
nemunesplníurčitýzáväzok(t.j.ručiteľ).Typickýmznakomprávnehovzťahuručeniajejehosubsidiarita.
Prejavujesavtom,ževeriteľsamusínajprvdomáhaťsplneniazáväzku(uspokojeniasvojejpohľadávkyň

od dlžníka. Povinnosť ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa aktivizuje až v druhom slede a musia
byť splnené tieto podmienky:
a) dlžník nesplnil svoj platný záväzok
b) dlžník je so splnením v omeškaní, t. j. splatný záväzok nesplnil ani v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Zákon veriteľa zbavuje povinnosti túto podmienku splniť, t. j. urobiť písomné

vyzvanie, a to v prípade, keď ho veriteľ nemôže uskutočniť (napr. dôjde k zániku právnickej osoby, ktorá
je dlžníkom), alebo keď je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplnil (najmä pri vyhlásení konkurzu).
c) Veriteľ sa splnenia záväzku od ručiteľa riadne domáhal (po tom, čo boli splnené predchádzajúce
podmienky)

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. V
konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 04.02.2009 odstúpil
od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.05.2004 a zároveň v tomto liste vyzval dlžníkov, a to S. O. a spoludlžníčku Y. O. na splnenie záväzku,
a to na vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov. Z toho dôvodu preto neobstojí tvrdenie

odporcov 1/ a 2/, že zo strany navrhovateľa nebola voči nim učinená výzva na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov. Podľa názoru odvolacieho súdu na to, aby navrhovateľ mohol požadovať
splnenie ručiteľského vyhlásenia od ručiteľov (pri nesplnení dlhu dlžníkmi) potom, čo dlžníka veriteľ
písomne na splnenie vyzval stačí výzva navrhovateľa zo dňa 4. 2. 2009.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že z Výpisu z účtu predloženého navrhovateľom vyplýva, že ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy dlžná suma predstavovala sumu 10.132,04 Eur. Navrhovateľ následne
znížil vymáhanú istinu po čiastočnom splnení dlhu dlžníkmi v exekučnom konaní na sumu 9.640,67 Eur
ku dňu 24. 8. 2010. V návrhu si navrhovateľ uplatnil zaplatenie sumy 10.668,57 Eur spolu s 12,79%
úrokom z omeškania p. a.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že uplatnená suma predstavuje súčet istiny 9.640,67
Eur a nezaplatených úrokov z omeškania z uvedenej sumy v úhrnnej výške 1.027,90 Eur do 31. 5. 2004.
Po začatí konania navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť vo výške 85,67 Eur z dôvodu jeho čiastočnej
úhrady a znížil tak uplatnený nárok na sumu 10.582,90 Eur. Z navrhovateľom predloženého výpisu z

účtu je nesporné, že navrhovateľ si v danom prípade neuplatnil úroky z omeškania tak, ako na túto
skutočnosť poukázali v odvolaní odporcovia 1/ a 2/, pretože toto tvrdenie odvolateľov z predloženého
Výpisu z účtu nevyplýva a toto svoje tvrdenie relevantným dôkazom nepreukázali pred súdom prvého
stupňa ani v odvolacom konaní.Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v náväznosti
na ust. § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z
dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.