Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/619/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225768
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111225768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľov:
1/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 2/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, navrhovatelia v
rade 1/ a 2/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom
Hollého 31, Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcom: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom G. XX, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 2748/28,
Žilina, IČO: 36 854 956, 2/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. Q. XXX/XX, G., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina,

č. k. 6C/184/2011-303 zo dňa 30. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh o určenie, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú
podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 1-ice k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území G., a to k parcele KN-C č. 764/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2 a
parcele KN-C č. 764/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, ktoré boli oddelené geometrickým
plánom č. 30/2011 vyhotoveným dňa 20.06.2011 Bc. Q. T., autorizačne overeným dňa 27.06.2011 Ing.
D. U. a úradne overeným dňa 27.06.2011 Správou katastra Žilina pod č. 1061/2011 od parcely KN-C č.

764 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 590 m2, ako je táto evidovaná v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX vedeným pre k. ú. G. Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom.
Keďže išlo o tzv. určovací návrh, primárne sa zaoberal posúdením splnenia podmienok vyplývajúcich
z ust. § 80 písm. c/ O.s.p., a to, či navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Dospel k záveru, že títo sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že ako tvrdili v návrhu, sú
podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, na ktorých sú však ako vlastníci vedení odporcovia.
Tento stav možno odstrániť iba preukázaním ich vlastníckeho práva a zápisu spoluvlastníctva k

spornýmpozemkomdokatastranehnuteľností, pretoustálilnaplneniepodmienokprocesnejprípustnosti
predmetného určovacieho žalobného návrhu.
Ďalej sa zaoberal vecným posúdením uplatneného nároku. Navrhovatelia vznik svojho vlastníckeho
práva k sporným pozemkom odvodzovali od darovacej zmluvy, ktorú dňa 02.02.1967 uzavreli ako
obdarovaní s D. E., ako darcom a ktorá bola dňa 02.02.1967 registrovaná bývalým Štátnym Notárstvom
v Žiline pod č. RI 62/1967. Odporcovia v konaní namietali, že navrhovatelia nikdy nenadobudli vlastnícke
právo k sporným pozemkom. Predmetom darovacej zmluvy boli pozemky, na ktorých obdarovaní v

čase darovania, na základe vlastného stavebného povolenia a s vlastným finančným nákladom mali
vystavanú novostavbu rodinného domu a zriadený dvor a záhradu. Navyše v zmluve bolo uvedené, že
obdarovaní v čase darovania už boli v úžitku týchto pozemkov. Na strane účastníkov darovacej zmluvy
bol nedostatok vôle urobiť predmetom zmluvy aj sporné nehnuteľnosti, na ktorých stojí stavba humna.Okresný súd sa s týmto názorom odporcov nestotožnil. Vychádzal z toho, že darca D. E. nepochybne
mal vôľu previesť svoje vlastníctvo k pozemku PK parcela č. 51/2 kat. úz. G. v celosti a navrhovatelia mali
vôľu nadobudnúť toto vlastníctvo. Navrhovatelia registráciou darovacej zmluvy nadobudli v súlade s ust.

§ 133 a 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1983 vlastníctvo k nehnuteľnosti
PK parcele č. 51/2 zapísanej v PK vložke č. 65, kat. úz. G.. V kontexte s týmto záverom následne uzavrel,
že odporcovia vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nemohli nadobudnúť dedením po poručiteľovi D.
E., nakoľko tento v čase svojej smrti, t.j. ku dňu 07.06.1993 sporné nehnuteľnosti nevlastnil, a to práve z
dôvodu prevodu PK parcely č. 51/2 kat. úz. G. na navrhovateľov predmetnou darovacou zmluvou. Toto

vlastníctvo nemohol ku dňu svojej smrti nadobudnúť späť ani prípadným vydržaním vlastníctva, a to z
dôvodu nesplnenia podmienok oprávnenej držby podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení Zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, keďže so zreteľom na všetky
okolnosti nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu sporné časti PK parcely č. 51/2 patria, a to práve z
dôvodu, že bol priamym účastníkom predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 02.02.1976.
Napriek týmto záverom okresný súd uviedol, že nemohol návrhu navrhovateľov vyhovieť bez toho, aby

sa vysporiadal s ďalšou námietkou odporcov a to, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli
vydržaním. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporcovia 1/ a 2/, ako aj ich brat JUDr. A. E.
disponovali titulom, na ktorom mohli založiť svoju dobromyseľnosť v tom, že im patrí vlastnícke právo k
celej parcele KN-C č. 764 (vrátane jej časti zodpovedajúcej pôvodnej PKN parcele č. 51/2). Všetci traja
totiž ako dedičia mali nadobudnúť vlastnícke právo ku KN-C parcele č. 764 dedením po ich právnom

predchodcovi (otcovi) D. E., a to na základe dedičského rozhodnutia, č. k. D 1091/93-50, Dnot 298/1994
zo dňa 15.03.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.1996 a bolo vydané Okresným súdom v
Žiline. Z objektívneho pohľadu bolo ich vlastnícke právo založené aj tým, že ich právny predchodca D.
E. sa aj potom, ako daroval pozemok PK parcela č. 51/2 navrhovateľom subjektívne naďalej správal ako
vlastníktohtopozemku.Platilaždočasusvojejsmrtidaňzpozemku,akoajstaviebnaňompostavených.

Na základe svedeckých výpovedí okresný súd konštatoval, že nikto zo svedkov neuviedol, že by si
pamätal pred rokom 2010 na konflikty medzi účastníkmi konania, resp. medzi navrhovateľmi a D. E. ešte
za jeho života ohľadom vlastníctva a užívania sporných nehnuteľností. Z týchto výpovedí ďalej vyvodil,
že za života D. E. sa tento v zásade správal ako vlastník stodoly a sporného pozemku pod ňou. V
súvislosti s týmto, aj keď predmetom sporu nebola stodola postavená na spornom pozemku, okolnosti jej

užívania považoval okresný súd za právne významné, a to z poukazom na to, že všetci účastníci konania
v zásade ohľadom užívania sporného pozemku poukazovali a vyvodzovali toto práve z užívania stodoly
na ňom postavenej. Keďže právni predchodca odporcov D. E. sa správal za svojho života ako vlastník
sporných nehnuteľností, odporcovia nemali dôvod mať pochybnosti o tom, že nadobudli vlastnícke právo
aj k spornej časti pozemku KN-C č. 764 kat. úz. G., ak tento bol v celosti uvedený ako predmet dedičstva

po D. E.. Pokiaľ aj navrhovatelia mali na spornom pozemku postavenú žumpu, okresný súd mal zato, že
boli v domnienke, že ju vystavali so súhlasom vlastníka sporného pozemku D. E., ktorý túto stavbu trpel
vzhľadom k blízkemu vzťahu k navrhovateľovi v rade 1/ (nevlastný otec). Rovnako ak aj navrhovateľ
postavil niekedy po smrti D. E. na spornom pozemku prístrešok, o ktorom odporcovia udávali, že išlo o
dočasnú stavbu a že mal istú dobu na časti sporného pozemku odstavenú maringotku, táto skutočnosť

v spojení s tým, že prakticky dochádzalo už za života D. E., ešte aj pred uzavretím darovacej zmluvy k
určitémuužívaniudotknutejstodolyaspornéhopozemkunavrhovateľmi,akoajtým,žemedziúčastníkmi
boli príbuzenské vzťahy, nemá v spojení s týmito skutočnosťami vplyv na dobromyseľnosť odporcov.
Pokiaľsatýkanaplneniaďalšiehopredpokladunadobudnutiavlastníctvaspornýchpozemkovodporcami
vydržaním, a to oprávnenej držby po celú vydržaciu dobu, okresný súd dospel k záveru, že odporcovia v

rade 1/ a 2/ spolu s ich bratom JUDr. A. E. po skončení dedičského konania po ich otcovi D. E. nakladali
so sporným pozemkom, ako so svojim vlastným. JUDr. A. E. ako darca uzavrel s odporkyňou 1/ ako
obdarovanou darovaciu zmluvu, na základe ktorej bol na odporkyňu 1/ prevedený spoluvlastnícky podiel
v rozsahu 1/3-iny. Rovnako odporkyňa 1/ nakladala so sporným pozemkom ako so svojim vlastným, keď
pozemok oplotila. Naviac navrhovateľ 1/ už najneskôr v roku 1989, kedy bol podaný znalecký posudok

Ing. Martina Krnáča v konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11C/884/1988 musel mať jednoznačnú
vedomosť o tom, že sporná parcela, ako časť PK parcely č. 51/2 nie je začlenená do parcely EN č. 766,
ale do parcely EN č. 764, neurobil však žiadne faktické ani právne kroky na ochranu svojho vlastníctva.
Z tohto pohľadu tak okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľov, že po celý čas od roku 1967 až do
konania odporkyne 1/ spočívajúceho v oplotení sporného pozemku, si uvedomovali svoje vlastníctvo

k nemu, za účelové. Odporcovia tak až do času oplotenia sporného pozemku odporkyňou 1/ sporné
nehnuteľnosti bez rušenia užívali, t.j. cca 14 rokov, preto bola splnená aj ďalšia podmienka, a to uplynutie
vydržacej doby 10 rokov od právoplatnosti uznesenia okresného súdu v dedičskom konaní po D. E.,
t.j. od 15.04.1996, k 16.04.2006 nadobudli v zmysle ust. § 132 ods. 1 v spojení s § 134 Občianskehozákonníka, účinného od 01.01.1992 odporcovia 1/ a 2/ spolu i s bratom JUDr. A. E. vlastníctvo k
spornému pozemku vydržaním, a to každý v podiele 1/3-iny.

Rozhodnutie o trovách konania ponechal okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po
právoplatnom skončení veci.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že
ich návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietali, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ďalej uviedli, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súhlasili so záverom okresného súdu, že nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 02.02.1967. Odporcovia 1/ a 2/ však nemohli nadobudnúť
následne vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním. Poukázali na skutočnosť, že po celý čas

sa správali ako vlastníci sporného pozemku, tento užívali odo dňa jeho darovania. Pokiaľ aj darca D.
E. do svojej smrti stodolu užíval, bolo logické a prirodzené, že mu v tom nebránili, nakoľko im sporný
pozemok daroval a rovnako v rámci príbuzenských vzťahov to akceptovali. Aj po jeho smrti sporný
pozemok nepretržite užívali, vybudovali si na ňom prístrešok, mali tam umiestnený traktor, maringotku,
chovali hospodárske zvieratá, a rovnako len z dôvodu rodinných vzťahov akceptovali skutočnosť, že

tento pozemok mohla užívať aj odporkyňa 1/, ktorá žila vo vedľajšom rodinnom dome. Odporcovia
vedeli, že sporný pozemok nie je ich vlastníctvom, o čom svedčí ich správanie potom, ako nadobudli
tento pozemok dedením. Odvtedy mali právo začať im brániť v jeho užívaní a mohli mať tak po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im sporný pozemok nepatrí. Odporcovia vedeli, že nie
sú oprávnenými držiteľmi a tiež boli rovnako neopatrní, keď akceptovali, že z ich strany dochádza k

užívaniuspornéhopozemku.Vdanomprípadesajednaloozlomyseľnúdržbu,pretožeodporcoviavedeli
a museli vedieť o tom, že vlastníkom veci je niekto iný. Ich konanie je tak v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ najmä odporkyňa 1/ im nebránila naďalej užívať sporný pozemok a až po uplynutí zákonnej lehoty
tento oplotila a zamedzila im prístup. Takýto omyl nie je možné považovať za ospravedlniteľný, nakoľko
odporcovia s prihliadnutím na všetky okolnosti a neopatrnosť mali po celú dobu vydržania dôvodné

pochybnosti o tom, že im sporný pozemok nepatrí, nekonali v dobrej viere. Zo svedeckých výpovedí bolo
jednoznačne preukázané, že oni - navrhovatelia užívali sporný pozemok. Pokiaľ aj vypočutí svedkovia
poukazovali nato, že sporný pozemok užívali aj odporcovia, bolo to hlavne v ľavej časti stodoly, kde mala
odporkyňa 1/ umiestnené svoje veci. Odporcovia nemali sporné nehnuteľnosti v nepretržitej oprávnenej
držbe, nakoľko odporkyňa 1/ viac ako 3 roky bola mimo obce Gbeľany a odporca e 2/ sa z rodičovského

domu odsťahoval a dlhšiu dobu žije na inom mieste. Keďže tento pozemok užívali, majú na ňom žumpu
a prístrešok, je možné jednoznačne tvrdiť, že aj u nich boli splnené podmienky vydržania a nadobudli
vlastnícke právo k spornému pozemku aj potom, ako tento prešiel dedením do vlastníctva odporcov.

Odporkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Poukazovala na skutkové zistenia okresného
súdu, že jej právni predchodca D. E. sa až do svojej smrti k spornej nehnuteľnosti správal ako vlastník,
platil za daný pozemok daň z nehnuteľnosti, ktorú následne teraz uhrádza ona s odporcom 2/. Ak by
navrhovatelia skutočne aktívne, ako sami tvrdili, užívali sporný pozemok od roku 1967 a cítili by sa jeho
skutočnýmivlastníkmi,zatentopozemokbyajriadneplatilidaňznehnuteľnostiazároveňbyurobilikroky

smerujúce k ochrane ich údajného vlastníckeho práva. Pri držbe nejde len o priame fyzické uchopenie a
faktické ovládanie veci. Držiteľ pozemku zostáva držiteľom aj napriek tomu, že ho nechá ležať úhorom.
Fakticky ovláda vec ten, kto vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Preto je držiteľom pozemku aj ten,
kto naň fakticky dlhú dobu nevstúpil. Ak navrhovatelia poukazovali na svedeckú výpoveď E. B., svojho
syna, ktorý tvrdil, že odporkyňa 1/ sa nezdržiavala v obci Gbeľany počas jeho detských čias, bolo to v

rokoch 1975 až 1978, ešte pred začatím oprávnenej držby, t.j. pred vydaním dedičského rozhodnutia
po D. E.. Navrhovatelia ako jeden z odvolacích dôvodov uvádzali aj vady konania v zmysle § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p., avšak v konkrétnostiach neuviedli, v čom tieto vady spočívajú.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdiť.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(podľa§214ods.2O.s.p.,zasúčasnejaplikácie§156ods.3O.s.p.)rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľov.

Odvolatelia namietali, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Po preskúmaní veci zistil, že okresný
súd pri formulovaní skutkových záverov dôsledne vychádzal z výsledku hodnotenia dôkazov, ktoré robil
postupom zodpovedajúcim z ust. § 132 O.s.p.. Nemal preukázané, že by okresný súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, prípadne že by opomenul

rozhodnéskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,prípadnežebyprihodnotenídôkazov
alebo poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov bol logický rozpor. Okresný súd sa dôsledne
vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a tieto posudzoval jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach.

Skutkové zistenia o tom, že odporcovia 1/ a 2/ sa správali k spornému pozemku ako vlastníci, urobil
prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi,
ako aj ohliadkou na mieste samom. Podľa obsahu spisu nemožno dôvodne dospieť k záveru, že by
prvostupňový súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov nevyplynuli, prípadne, že by
opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré by boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas

konania najavo. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu je z hľadiska uplatnených
odvolacíchdôvodovsprávny.Krajskýsúdpretoodvolanienavrhovateľov 1/a2/nepovažovalzadôvodné
a rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne okresný súd, pretože napadnutým

rozhodnutím nebolo rozhodnuté o trovách prvostupňového konania, z dôvodu postupu podľa § 151 ods.
3 O.s.p..

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.