Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610200372
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5610200372.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v exekučnej veci
oprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti povinnému: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., M. R. H. XXX, o vymoženie sumy 238,43

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
8Er/40/2010-20 zo dňa 14. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie zamieta.

Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej

republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s článkom 1
ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky zamieta.

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8Er/40/2010-20 zo dňa 14. 03. 2016 vyhlásil
exekúciuzaneprípustnúatútozastavil.Zároveňvyslovil,žesúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcie
nepriznáva.
V odôvodnení uviedol, že dňa 29. 12. 2009 sa pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
začalo exekučné konanie sp. zn. EX 14004/2009 o vymoženie pohľadávky 238,43 eur s príslušenstvom,

priznanejrozhodcovskýmrozsudkomvydanýmStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
19349/2009 zo dňa 23. 11. 2009. Súd dňa 28. 01. 2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Citujúc ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, § 52, § 53 ods. 1, 4 písm. r/,
ods. 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka súd vyhlásil exekúciu za neplatnú a túto zastavil,

majúc za to, že rozhodcovský rozsudok je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
materiálne nevykonateľný. Súd k uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že zmluva uzavretá
medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku a ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku je spotrebiteľskou zmluvou, pričom ustanovenie o rozhodcovskej
doložke tak, ako je formulované v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru je v rozpore
s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť

predmetného zmluvného dojednania. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednanáa je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených všeobecných podmienok poskytnutia
úveru.
Nakoľko súdny exekútor na výzvu súdu na uplatnenie trov exekúcie v určenej lehote nepreukázal ani

nevyčíslil trovy exekúcie, súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne oprávnenému) viesť

kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym
otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Nemal
možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť
súdne rozhodnutie. Exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť
účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej.
Konštatoval, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl.

3 ods. 1 Smernice 93/13/ES. S poukazom na rozhodnutia európskych súdov mal za to, že súdy
členských krajín Európskej únie pristupujú k výkladu čl. 3 ods. 1 smernice odlišne ako exekučný súd, s
ktorými odlišnosťami sa exekučný súd nevysporiadal. Objektívne je zrejmé, že samotné podriadenie sa
rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Poukázal tiež na to, že exekučný súd nemôže vylúčiť aplikáciu

dotknutejpodmienky,akspotrebiteľ,potomčojesúdomupozornený,nemázámerdovolávaťsatakéhoto
vylúčenia. V tejto súvislosti navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v naformulovanom znení.
Namietal tiež, že ak exekučný súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné,

aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky)
a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl.
zákonaorozhodcovskomkonaní,nekonáozrušenírozhodcovskéhorozsudku,aninepokračujevkonaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Revíznym
procesom exekučného súdu stráca všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a

právom na spravodlivý proces. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Ak sa súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhol, aby súd
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku s čl. 1, ods. 1 vety

prvej Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok.
Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia
len na návrh účastníka konania, keď ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní explicitne

upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní, nie v rozsudku
rozhodcovského súdu.
Oprávnenýtiežnamietal,žesúdnevytýčilvoveciústnepojednávanie,ajkeďtakbolpodľazákonaurobiť.
Mal za to, že súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď v konaní pred exekučným súdom mal
výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu

obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ako účastník konania nebol oboznámený s tým že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.
Poukázal tiež na rozpor s dobrými mravmi, keď súd opätovne preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá
založila právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie
priznané rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi. Exekučný súd nie je oprávnený z

úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu.
V ďalšom oprávnený uviedol, že ak by aj bol exekučný súd oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, táto je podľa jeho názoru platná. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby či sa obrátia na
rozhodcovský súd alebo na riadny súd a skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil

spotrebiteľ nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Nestotožnil sa ani s
názoromonevýhodnostirozhodcovskéhokonaniaprespotrebiteľa.Nesúhlasilanisprávnymposúdením
zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal
tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.V závere uviedol, že exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného
exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po
vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie a od

vydaniaexekučnéhotitulu,aniodvydaniapoverenianavýkonexekúcienenastaližiadnenovéprávneani
skutkovéokolnosti,ktorébymaliviesťkzmenepostojasúdu.Zuvedenéhodôvodupovažujerozhodnutie
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustné a nezákonné.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
účastníkom(stranou)konania(§362,§359C.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku),protirozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 44 ods. 2 posledná veta
Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)

preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

7. V súvislosti s relevantnými odvolacími námietkami, odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia uvádza, že z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť
exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody
jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo
52/2010, 3 Cdo 210/2011, 7 Cdo 162/2011, ÚS SR sp. zn. I. ÚS 203/2011, IV. ÚS 456/2012). Je preto v

úplnom súlade s Exekučným poriadkom, ak exekúciu zastaví súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, neskôr ale zistil, že tvrdený exekučný titul exekučným titulom nemôže byť. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie zároveň nie je (súdnym) rozhodnutím, preto nie je spôsobilé vyvolať účinky
právoplatného rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej.
Možnosícesúhlasiťsodvolateľom,žesúladexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku-sozákonom

mal exekučný súd náležite skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku), predmetná nedôslednosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu prípustnosti
exekúcie.

8. Exekučný súd je pritom v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v každom štádiu exekúcie

povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, t. j. aj na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti
exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo
povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39

ods. 2, § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný súd skúma i to, či rozsudok vydal orgán s
právomocou vydať takýto rozsudok.9. Pokiaľ sa teda exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má
potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor, nie je zároveň exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

10. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním

platnosti rozhodcovskej doložky okresný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania, čím realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo
zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, pritom
nebránia ani ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.

12. 2014, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ cit. predpisu (obdobne § 30, § 45 ods. 1 písm.
e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pozn. odvolacieho súdu). Tieto ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
12. 2014 sa týkali všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty
než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) "vigilantibus iura scripta

sunt" (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých).
Princíp v spotrebiteľských veciach však, v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského
konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa
ustanovení zákona v rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012).

11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak sa okresný súd v predmetnom exekučnom konaní zaoberal
otázkou platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť, realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j.
posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k
Slovenskej republike, a síce rozhodnutie vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská sp. zn. C-76/10 zo dňa 16.
11. 2010, z ktorého vyplýva jednoznačný a nepochybný všeobecný záver, že v zmysle komunitárneho
práva exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského
rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť postupu okresného súdu
spočívajúceho v prieskume právomoci rozhodcovského súdu založeného rozhodcovskou doložkou
v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ ide o záver súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, z
ktorej mala vzniknúť vymáhaná pohľadávka, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako sa
stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavujúcej
dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach k spotrebiteľskej zmluve, ktorá má v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok jej neplatnosť.

14. Formuláciu rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci (viď odôvodnenie napadnutého uznesenia)
zakomponovanú len do všeobecných obchodných podmienok, nepovažuje ani odvolací súd za
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd mohol v danej veci rozhodnúť.
Zaradenie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok odôvodňuje záver, žetáto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok, ktoré

druhá zmluvná strana nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, zároveň nemožno vyvodiť, že obsahuje
nepochybný prejav vôle obidvoch zmluvných strán byť touto rozhodcovskou doložkou viazaný. Pre
platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) je, vychádzajúc z ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z. z.,
nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím, ktorý súhlas musí byť vyjadrený jasne a
určito. I keby rozhodcovská doložka nebránila povinnému uplatniť svoje práva aj na všeobecnom súde,

uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) by malo byť výsledkom individuálneho rokovania,
nie produktom nanútenia vo forme jej zakomponovania do neprehľadných ustanovení všeobecných
obchodných podmienok.

15. Ako neopodstatnené vyhodnotil odvolací súd aj ďalšie odvolacie námietky oprávneného. Pokiaľ
oprávnený namietal porušenie princípu rovnosti zbraní exekučným súdom tým, že oprávneného

nevypočul a neumožnil mu tak prejaviť svoj názor, odvolací súd poznamenáva, že v konaní
nebol vypočutý ani povinný. Pritom rozhodnutie exekučného súdu, ktorým v obdobných prípadoch
totožného oprávneného zastavil exekúciu vedenú na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných
podmienkach, prípadne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nepredstavuje nóvum v judikačnej činnosti minimálne okresných súdov v obvode tunajšieho
odvolacieho súdu. Oprávnenému zároveň zostáva zachovaná zákonná možnosť namietať nesprávnosť
záverov exekučného súdu ako súdu prvej inštancie, čoho dôkazom je aktuálne odvolacie konanie.
Povinnosťou exekučného súdu nebolo ani nariaďovať na prejednanie veci pojednávanie (§ 58 ods. 2
Exekučného poriadku).

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného vo vzťahu k súladu rozhodcovskej doložky či plnenia
priznaného rozhodcovským súdom s dobrými mravmi a o neprimeranosti úrokov z omeškania a
poplatkov v súvislosti s poskytnutým úverom, týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže súd prvej
inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na uvedených skutočnostiach, ale na nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu vo veci konať.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

18. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd nepovažoval návrh
oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a na - s tým súvisiace -
prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p. (predtým § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) za
opodstatnený. Úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie je poskytnúť výklad práva únie (výklad zmlúv, platnosti a výkladu

aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v
konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o
skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na
výklad a uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že
rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po

zistení, že pri vydaní jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva únie. "Pánom" rozhodnutia
o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel
k názoru, že pre kvalifikované, s právom únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc
Súdneho dvora EÚ. Odvolací súd, vzhľadom na ustálenú súdnu prax v obdobných veciach, nepovažoval
v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu k

prebiehajúcemu konaniu, preto ani nevzhliadol dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru EÚ.

19. Ako neopodstatnený zamietol odvolací súd tiež návrh oprávneného na prerušenie konania podľa §
162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (predtým § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) a predloženie návrhu Ústavnému
súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 vety prvej, druhej Exekučného poriadku

s článkom 1 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky. Ako už bolo vyššie uvedené, z ustanovenia
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Táto prieskumná činnosť exekučného súdu je pritom jednou zo základných charakteristíkexekúcií a práve ona prispieva k princípu právnej istoty, aby nútený výkon práva nebol svojvoľne
zneužívaný, či už zo strany veriteľov/oprávnených alebo zo strany súdnych exekútorov (takýto výklad
zaujal i ústavný súd napr. v uznesení sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20. 04. 2011).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešným účastníkom (stranou) odvolacieho konania bol povinný, a to v celom
rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)