Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715209156.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána
Bednára a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. č. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie

pohľadávky oprávneného v sume 689,75 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod
spisovou značkou EX 17629/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
2Er/316/2015-41 zo dňa 09.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR
15819/14 zo dňa 08.12.2014. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským
súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej dňa 23.04.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). V ten istý deň, ako bola medzi
účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej

len "rozhodcovská zmluva").

3. Súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom

napovahusubjektovprávnehovzťahu,obsah aokolnostíuzatvoreniazmluvyoúvere,aleajspoukazom
na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008 a tiež s poukazom
na znenie ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených
dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.4. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak,
ako to vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať

také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd tak skúmal, či zmluva medzi účastníkmi neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému

vyhotoveniu na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli
povinného pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. Konštatoval, že praktickým dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako tomu je v tomto prípade je, dlžníkovi (spotrebiteľovi)
nedovoľuje, resp. značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov týkajúcich sa zmluvného vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o úvere pred všeobecným súdom. Podmienku v spotrebiteľskej
zmluve s nekalým charakterom, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy/doložky od

spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,predpokladáajObčiansky
zákonník v ust. § 53 ods. 4, písm. r/. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd konštatoval, že
povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Záver, že
predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného
vzťahu podľa názoru súdu spochybňuje jej vopred pripravený formulárový charakter a spôsob, akým

je spotrebiteľovi predkladaná. Súd považoval rozhodcovskú zmluvu za nekalú, aj napriek možnosti
voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom z dôvodu, že ak by podľa rozhodcovskej zmluvy
začalo konanie pred rozhodcovským súdom na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. V tomto prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania
práve to, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia vnútroštátneho

aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom
právnom vzťahu je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou
neplatnosťou, na ktorú má súd prihliadať ex offo.

6. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok

vydaný na jej základe nemôže spĺňať, a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a
teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. V odvolaní tvrdil, že súd prvého
stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem §

44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však

musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

8. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a
to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal

skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody

zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal
na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 07.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 24.06.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

12. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
15819/14 zo dňa 08.12.2014. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere,
dlh sa stal splatný v celku dňa 06.07.2014. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil

dňa 04.08.2014 zmenku povinného a táto bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 11.08.2014.
Keďže povinný svoj dlh neuhradil riadne a včas, oprávnený si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú
oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

13. Podľa článku II. ods. 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
13.04.2012 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
23.04.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

18. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové

náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

19. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 23.04.2012 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §

53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

20. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací

súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvnýchustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o
úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej

zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je

práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať
spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode

1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo
k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej

zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.

21. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej
voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním,

no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z
danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Právny záver odvolacieho súdu nie
je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. II bodu 3 rozhodcovskej zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo
zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy, ktoré
sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto

možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej
domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti,

naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),
čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

23. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto

prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatné.

24. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,

preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).