Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219281
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115219281.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
G. XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom, so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica
nad Váhom proti odporcovi O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. T. G. XXX, T. G. o zrušenie výživného
na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/344/2015-24

zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu

určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/79/2009-25 zo dňa 24. júna 2009 s
účinnosťou od 01. septembra 2015 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súd uviedol, že , že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/79/2009-25 zo dňa 24.06.2009, právoplatným dňa 20.07.2009, súd
schválil rodičovskú dohodu rodičov odporcu, ktorou sa navrhovateľ ako otec odporcu zaviazal prispievať
na jeho výživu sumou 133,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Z potvrdenia o návšteve v strednej odbornej školy v Dubnici nad Váhom zo dňa 21.08.2015 vyplýva,
že odporca bol žiakom tejto školy od 01.09.2012 do 31.08.2015. Z výučného listu zo dňa 19.06.2015
vyplýva, že odporca sa na Strednej odbornej škole v Dubnici nad Váhom vyučil v učebnom odbore
elektrotechnik - silnoprúdová technika. Z potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo
dňa 25.09.2015 vyplýva, že odporca je od 01.09.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1

Zákona o rodine. Uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že odporca je plnoletý, ukončil prípravu na
budúce povolanie tým, že ku dňu 19.06.2015 ukončil štúdium na Strednej odbornej škole v Dubnici nad
Váhom, kde sa úspešné vyučil v odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika. V ďalšom štúdiu dennou
formou nepokračuje. Z uvedených skutočností mal súd zato, že odporca je schopný sám sa živiť, čím
zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu v súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o
rodine. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná

prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú
dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania
predpokladov na výkon povolania. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho
schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane
je oprávnená požiadavka včasnosti realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Preto závery súdnej

praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému
sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenie sa na trhu práce. V tomtozmysle ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Skutočnosť, že odporca
jemomentálneevidovanýakouchádzačozamestnanienaÚradepráceanemávlastnýpríjem,jevtomto
smere právne bezvýznamná. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi totiž zanikla tým, že

odporca ukončil prípravu na budúce povolanie, môže sa zamestnať a dosahovať príjem zo zamestnania.
Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť dňom nasledujúcim
po dni ukončenia štúdia na strednej škole, t.j. dňom 20.06.2015, avšak súd nemohol rozhodnúť vo veci
nad rámec žalobného návrhu, preto súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi v súlade s
podaným návrhom zrušil s účinnosťou od 01.09.2015. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrila
by mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania v celom rozsahu. Navrhovateľ si v podaní
zo dňa 18.11.2015 náhradu trov konania uplatnil, avšak túto žiadnym spôsobom nevyčíslil, a to ani v
lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nepriznal. Zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľovi v konaní
vznikli iné trovy.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Namietal výklad ustanovenia § 62 Zákona o
rodine súdom prvej inštancie. Podľa neho sa súd prvej inštancie obmedzil len na skúmanie skončenia
štúdia odporcom a jeho nepokračovanie v ďalšom štúdiu. Takto potom zjednodušene a bez ďalšieho
skúmania zamenil legislatívny pojem „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“ za deň nasledujúci po

ukončení štúdia. Podľa odporcu, ak by zákonodarca mal záujem ukončiť vyživovaciu povinnosť rodiča
k dieťaťu ukončením jeho štúdia, tak by to takto legislatívne uzákonil. Z ustanovenia § 62 Zákona o
rodine však nevyplýva, že by vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu končila dňom nasledujúcim po dni
ukončenia štúdia na strednej, resp. vysokej škole. Zákonodarca ale určil časovo nejasný pojem „kým
deti nie sú schopné samé sa živiť“ a ponechal tak na úvahu a skúmanie súdu, či je spravodlivé ponechať

vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. V tejto veci sa však súd situáciou odporcu vôbec nezaoberal.
Navrhovateľ pritom v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím súdu svojvoľne prestal plniť vyživovaciu
povinnosť voči odporcovi od septembra 2015 a vystavil tak svoje dieťa napospas osudu. Celé bremeno
výživy preniesol na matku, hoci rodičovské povinnosti patria podľa zákona obom rodičom. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a tiež z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Odporcapretonavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušil.

3. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu písomne uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho dostatočne
zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odporca ukončil svoju prípravu na budúce povolanie a v
ďalšej príprave nepokračuje a nepokračuje ani v inom vzdelávaní. V zmysle § 62 Zákona o rodine je tak

schopný sám sa živiť. U odporcu niet žiadnej prekážky, aby si našiel zamestnanie a zabezpečil si tak
vlastný zdroj príjmu. Odporca má skreslenú predstavu o tom, dokedy by mali rodičia prispievať na výživu
svojich plnoletých detí, ktoré sú schopné samé sa živiť. Podľa neho by súd nemal rešpektovať zákon ale
mal by sa riadiť pokynmi plnoletých detí a ich potrebami. Odporca opísal svoju situáciu po skončení školy
akotúnajhoršiutragédiunasvete,ktorúbybezfinančnejpomocisvojejmatkynezvládolalevskutočnosti

je veľmi veľa mladých ľudí v rovnakej situácii ako on, teda, že ukončia štúdium, sú na úrade práce, no
nežiadajú od svojich rodičov výživné. Väčšina z nich si nájde prácu alebo brigádu, prípadne vycestujú
za prácou do zahraničia. Odporcovi však tento stav vyhovuje a jeho vyjadrenie je účelové a svedčí len
o tom, že chce naďalej poberať finančné prostriedky od navrhovateľa neoprávnene. Navrhovateľ preto
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho
súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /

O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. Odvolací súd preto
posudzoval odvolanie odporcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a rozhodol vo veci podľa
príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo veciach
výživného plnoletých osôb.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.6. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím

námietkam odporcu dodáva nasledovné:

7. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na tom závere, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že odporca ukončil štúdium na strednej škole, získal výučný list v učebnom odbore elektrotechnik -
silnoprúdová technika a v súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá
pomoc v hmotnej núdzi. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine

tak, že odporca tým, že ukončil štúdium, vyučil sa a ďalej už v štúdiu nepokračuje, získal schopnosť sám
sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca k nemu.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Odvolacísúdsavplnejmierestotožňujesospôsobom,akýmsúdprvejinštancieaplikovalustanovenie

§ 62 ods. 1 Zákona o rodine na skutkový stav zistený v danej právnej veci. Ako správne uviedol súd prvej
inštancie nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine znamená,
že na výživu oprávnená osoba získala predpoklady na výkon povolania, z ktorého môže dosahovať
príjem na uspokojovanie svojich životných potrieb. K takémuto získaniu predpokladov dochádza v
zásade ukončením štúdia, aj keď to neplatí bez výnimky. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá bola

oprávnená na výživné je po ukončení štúdia evidovaná na úrade práce a nemá príjem, nepostačuje pre
záver, že napriek ukončeniu štúdia, ktorým získala všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom
pomere, nemá schopnosť sama sa živiť. K takémuto záveru by bolo potrebné dospieť len vtedy, ak by
bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, pokračovanie
v ďalšom štúdiu, schopnosť zamestnať sa /nie možnosť, zamestnať sa/, schopnosť vykonávať prácu

alebo inú skutočnosť, nie je ani po ukončení štúdia schopná samostatne sa živiť.
10. V tomto konaní však odporca netvrdil ani nepreukazoval žiadnu skutočnosť, ktorá by mu v čase
bezprostredne po ukončení jeho štúdia subjektívne bránila v schopnosti samostatne sa živiť /nedostatok
pracovných miest na trhu práce, nie je takou skutočnosťou, keď ide o skutočnosť objektívneho
charakteru/.

11. Záver súdu prvej inštancie, že odporca ukončením štúdia, vyučením získal všetky predpoklady na
výkon budúceho povolania a získal tak schopnosť sám sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k nemu, je preto správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).