Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/297/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615200532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: T. P., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 392,- eur, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
10C/39/2015-105 zo dňa 9.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 392,- eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 52, § 451, § 458 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23. 4. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo 500300726, v ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 400,- eur. Žalobkyňa
sa zaviazala poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
vo výške 392,- eur, t. j. spolu 792,- eur, a to do 12. 4. 2014, ak nie je dohodnuté inak. Úroková
sadzba predstavovala 39,15 % ročne, čo činí 156,60 eur a administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu predstavovali 235,40 eur. Ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala 98 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %. Dňa

23. 4. 2013 uzatvorili účastníci konania dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa dohodli na úhrade
celkového dlhu zo zmluvy o úvere v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,- eur, vždy k
12. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 12. 5. 2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov
predstavovala 309,86 %, výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 36,73 %.
Žalobkyňa uhradila žalovanému splátky vo výške 66,- eur dňa 16. 4. 2014, 9. 5. 2013, 10. 6. 2013, 12.
7. 2013, 13. 8. 2013, 11. 9. 2013, 16. 10. 2013, 12. 11. 2013, 9. 12. 2013, 13. 1. 2014, 11. 2. 2014, 6.
3. 2014, teda 12 x 66,- eur, spolu 792,- eur.

Podľa prehľadu priemerných úrokových sadzieb úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za
apríl 2013 predstavuje výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou do jedného roka
9,14 % ročne.V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym
dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému plnením žalobkyne na

základe zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23. 4. 2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 400,- eur, ktorý sa zaviazala
žalovaná vrátiť, spolu s dojednaným úrokom a administratívnym poplatkom, spolu vo výške 792,- eur,
do 12. 4. 2014. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 98 %, priemerná hodnota ročnej

percentuálnejmierynákladov36,73%.Dňa23.4.2013siúčastnícidohodlivdohodeoplnenívsplátkach
splácanie poskytnutého úveru v splátkach vo výške 66,- eur mesačne, a to so splatnosťou k 12. 5.
2013, t. j. v počte 12 splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o úvere aj o plnení v splátkach boli
uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľské zmluvy. Úver, poskytnutý
žalobkyni žalovaným, je spotrebiteľským úverom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania
sporné. Žalobkyňa dôvodila vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bezúročnosťou a

bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru aj absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o SÚ, musia byť vykonané v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o úvere sú dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver

v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Zákonné ustanovenie
§ 9 ods. 2 zákona o SÚ určuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o SÚ, je údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov 98 %, v dohode o plnení v splátkach vo výške 309,86 %. Je potrebné

uviesť, že oba právne úkony boli uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a
vzájomne obsahovo spojené (sám žalovaný označil dohodu o plnení v splátkach za dodatok k zmluve o
úvere). Napriek uvedenej skutočnosti však obsahujú diametrálne rozdielny údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, čo žalovaný odôvodnil novým platobným mechanizmom. Takéto rozdielne uvedenie
údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá predstavuje veľmi dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri

rozhodovaní sa o prevzatí spotrebiteľského úveru, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyni bol
pri dojednaní úveru (pri podpise zmluvy o úvere) žalovaným prezentovaný údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov 98 % a takto žalobkyňa zmluvu o úvere so žalovaným aj uzavrela a bezprostredne
na to bol do dohody o plnení v splátkach uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 309,86
%. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že k zmene výšky ročnej percentuálnej miery nákladov došlo „v

záujme“ žalobkyne ako spotrebiteľa, aby jej bolo umožnené splatiť úver v menších splátkach, nie jednou
vysokou splátkou. Naopak, správanie žalovaného pri podpise zmluvy o úvere a dohode o plnení v
splátkach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že boli podpísané v ten istý deň, ako bezprostredne na
seba časovo naväzujúce právne úkony, sa javí ako vyslovene účelové, vykonané s cieľom ovplyvniť
žalobkyňu ako spotrebiteľku pri uzatváraní zmluvy o úvere, keď jej „naoko“ bol ponúknutý úver s

ročnou percentuálnou mierou nákladov 98 %, ktorá bola bezprostredne na to zvýšená na 309,86 %.
Je úplne nelogické, aby sa splácanie úveru v splátkach dojednalo súčasne s podpisom zmluvy o úvere
samostatnou dohodou o plnení v splátkach, hoci je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla mať
záujem na splatení úveru jednorazovo, v plnej výške, ale na jeho postupnom splácaní v splátkach.
Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach v časti týkajúcej sa

dojednania ročnej percentuálnej miery nákladov je nekalou obchodnou praktikou. Navyše, dojednanie
údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, vzhľadom na to, že bolo dojednané v dvoch na seba
časovo bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonoch v diametrálne rozdielnej výške, je neurčité,
nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho výšku. Z uvedeného dôvodu je dojednanie
o ročnej percentuálnej miere nákladov neplatné. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o SÚ je aj dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V dohode o plnení v splátkach je uvedená len celková výška splátky v sume
66 eur, počet splátok 12, avšak absentuje dojednanie o výške, počte a termíne splátok s rozčlenením
na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o SÚ. Súd považoval zmluvu o úvere v časti dojednanej výšky úroku za rozpornú s dobrými mravmi,

prihliadajúc k obvyklej výške úrokov požadovaných bankami za obdobné úvery, ktorá v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere predstavovala 9,14 %, čo je o 30,01 % menej ako výška úroku dojednaná so
žalobkyňou v zmluve o úvere. Uvedené dojednanie je preto rozporné s dobrými mravmi a v dôsledku
toho neplatné. Nakoľko v zmluve o úvere, v zmysle vyššie uvedených skutočností, absentovali údajepodľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/ zákona o SÚ, považuje sa úver, poskytnutý žalovaným žalobkyni, v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o SÚ, za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému ako
veriteľovi preto prislúchalo len právo na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa žalovanému

zaplatila aj úroky a administratívny poplatok, spolu v sume 392,- eur, čo nebolo medzi účastníkmi sporné,
na strane žalovaného vzniklo v uvedenej sume bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu.
Súd preto uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 392,- eur.
Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ vedľajší účastník na strane žalobkyne v písomnom vyjadrení k
podanémuvyjadreniužalovanéhonavrhol,abysúdvsúladesustanovením§153ods.3,4 Občianskeho

súdneho poriadku judikoval jednotlivé neprijateľné podmienky, jedná sa fakultatívnu možnosť súdu. Súd,
vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov, považoval za nadbytočné zaoberať sa
neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok. Súd nepovažoval celú zmluvu o úvere v spojení s
dohodou o plnení v splátkach za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko boli uzatvorené v písomnej
forme v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o SÚ, pričom spĺňali náležitosti právneho úkonu
a zmluva o úvere obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka. Rozpornosť dojednaného úroku s dobrými mravmi nepovažoval súd za dôvod neplatnosti
zmluvy ako celku, nakoľko mal za to, že je možné oddeliť časť zmluvy, ktorá je neplatná, od časti zmluvy,
ktorá je platná. Navyše, samotný zákon o SÚ predpokladá absenciu zmluvného dojednania o úroku
v zmluve o úvere, ktoré však postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (k čomu došlo aj
v prípade úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni). Súd sa nezaoberal ani argumentáciu žalobkyne

týkajúcou sa neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko jej uzavretie so žalovaným nepreukázala.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní úspešnej

žalobkyni. Keďže si žalobkyňa v podanej žalobe uplatnila náhradu trov konania, trovy však nevyčíslila a
z obsahu spisu jej trovy konania nevyplývali, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný
súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, čím odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom. Okresný súd nikde v rozsudku neuvádza, o aký právny predpis
svojekonštatovanieonekalejobchodnejpraktikepoužitejpriuzatváranízmluvyoúvereopiera.Nikdenie
je zmienka o zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere. Neuviedol ani to, ktorá konkrétna nekalá obchodná praktika bola konaním žalovaného naplnená
a ako a čím sú preukázané pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky. Z tohto pohľadu je rozsudok
okresného súdu absolútne nedostatočný čo do odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutie Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Na svoje
vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.4.2015 zdôraznil, že v predmetnom konaní ide o rozhodnutie vo veci

týkajúcej sa slovenského práva a slovenských subjektov. Ďalej uviedol, že okresný súd v predmetnej
veci nevykonal dokazovanie, nevypočul ani jednu zo sporových strán, urobil si sám úsudok o účele
zmluvy o úvere, o spôsobe a okolnosti aj uzatvorenia bez toho, aby vypočul zmluvné strany, ktoré
predmetnú zmluvu uzatvorili. Keďže tak nevykonal, neúplne zistil skutkový stav veci. Taktiež okresný súd
nepoužil správnu argumentáciu pri hodnotení výšky úrokov s poukazom na rozpor s dobrými mravmi,

pretoževčaseuzatváraniazmluvyoúvereneexistovalanebolúčinnýžiadenvšeobecnezáväznýprávny
predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výšky úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov. Úrok vo výške 39,15 % p.a. možno hodnotiť ako primeraný, pretože sám o sebe zodpovedá
priemernej RPMN uvedenej v zmluve o úvere a aj dohode o plnení v splátkach, t.j. RPMN vo výške
40,60 % p.a. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované

nebankovými veriteľmi tiež vyššie, ako obvykle bankové úroky. Uvádzal, že odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vnútorne rozporné a nedostatočné a nejednoznačné. Keďže na jednej strane okresný
súd hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, na druhej strane hovorí o neplatnosti
dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov a na strane tretej hovorí o neplatnosti úrokov z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi. Ak je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, stále je platná, nemôže byť

teda neplatnou. Tvrdil, že RPMN bola v zmluve o úvere vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a jej výška je správna. V ďalšom poukázal na Obchodný zákonník, v zmysle ktorého má nárok
na úroky v dojednanej výške. Pokiaľ by aj táto výška presahovala obvyklú výšku úrokov, má za každýchokolností nárok na úrok v obvyklej výške. Okrem toho výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o úvere.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie vedľajší
účastník na strane žalobkyne (vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo podané na okresný súd v čase
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré podanie odvolací súd prihliada v súlade s ust. § 470
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované). Vedľajší účastník na strane žalobkyne vo svojom

vyjadrení navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako zákonné a vecne
správne v celom rozsahu potvrdiť a podanému odvolaniu nevyhovieť. Uvádzal, že odvolanie žalovaného
je prejavom jeho odbornej starostlivosti a prístupu k spotrebiteľom a ich ochrane pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a nekalými praktikami. Ochrana spotrebiteľa je prejavom verejného záujmu a
ochrany ústavných práv občanov. Uviedol, že súd správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo
na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Rovnako správne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a z týchto vyvodil správny záver v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie za správne a
zákonné, napĺňajúce európske právo na ochranu spotrebiteľa. Tvrdil, že zmluva je neplatná ako celok
pre neprimeranú výšku odplaty, a teda ide o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho

zákonníka.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a

doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci je
nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne

i ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo
spisového materiálu, na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že
žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 400,- eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa vrátiť spolu s

dojednaným úrokom a administratívnym poplatkom do 12.4.2014. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 98 %, priemerná hodnota RPMN 36,73 %. Dňa 23.4.2013, t.j. v ten istý deň, ako bola
uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru, bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená dohoda o
plnení v splátkach, ktorej dohode dohodli splácanie poskytnutého úveru v splátkach vo výške 66,- eur
mesačne a to so splatnosťou k 12.5.2013. V uvedenej dohode je uvedený údaj o RPMN vo výške

309,86 %. Správne súd prvej inštancie považoval zmluvu o úvere v časti dojednanej výšky úroku
za rozpornú, s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je uvedené dojednanie neplatné. Žalovanému ako
veriteľovi prislúchalo právo na vrátenie poskytnutého úveru a keďže žalobkyňa žalovanému zaplatila
aj úroky a administratívny poplatok, plnenie ktoré bolo medzi veriteľom a dlžníkom sporným, na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bezprávneho dôvodu, ktoré je žalovaný

povinný vrátiť.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa,naktorýchzaložilsvojeodvolaciedôvody,pretonapadnutýrozsudokokresnéhosúdupotvrdil
ako vecne a právne správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana
žalobkyne, a preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)