Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213222005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213222005.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 49
240 901, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Havel, Holásek & partners s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, konajúc Mgr. Petrom Šubom proti žalovanému: Z. R., T..
XX.I. XXXX, T. H. Š. XXX/XX, XXX XX Š., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou, F. B. G.
K., o zaplatenie 78.179,08 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 78.179,08 CZK s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo
sumy 77.873,83 CZK od 20.júla 2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
309,55 eur na trovách právneho zastúpenia a 182,5 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 25.októbra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 78.179,08 CZK s príslušenstvom spočívajúcom v

zmluvnom úroku vo výške 21,90% ročne zo sumy 76.283,65 CZK od 20.júla 2012 do zaplatenia a
úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 77.873,83 Czk od 20.júla 2012 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXX/XXXXXXXX/SU z 31.januára 2011 poskytol veriteľ
žalovanému úver vo výške 100.000 CZK, pričom prvá splátka bola splatná 20.februára 2011 a posledná
dňa 20.februára 2015. Žalovaný neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas a preto žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť všetkých neuhradených splátok. O tejto skutočnosti bol informovaný listom z 18.júla
2012, ktorý mu bol doručený 19.júla 2012, v ktorom bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade 78.179,08

CZK. Žalovaný uhradil iba časť pohľadávky, pričom si žalobca uplatňuje na splátkach úveru 76.283,65
CZK, na zmluvnom úroku 1.392,18 CZK, na poplatkoch 198 CZK, na úroku z omeškania 305,25 CZK.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 27.augusta 2014 pod č.k. 14Ro/273/2013-47, ktorý však nebolo
možné doručiť žalovanému do vlastných rúk pre jeho neznámy pobyt, preto súd predmetný platobný
rozkaz uznesením zo dňa 20.apríla 2015 (č.l. 60) zrušil a ustanovil žalovanému v zmysle ust. § 29 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, opatrovníka v osobe zamestnankyne Okresného súdu Galanta, a

to uznesením zo dňa 13.novembra 2015 (č.l. 63). Súd následne žalobu podľa § 79 ods. 4 a 114 ods.
3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil
opatrovníčke žalovaného do vlastných rúk, ktorá sa ale k žalobe nevyjadrila.Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničnou právnickou osobou, súd
skúmal otázku právomoci slovenského súdu.

Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, v zmysle ktorého
sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom štátu podľa dohody zmluvných
strán.

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) zmluva sa
spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo
jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť
právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Z čl. III. bod 20.1. Všeobecných obchodných podmienok Raiffeisenbank a. s. ako neoddeliteľnej súčasti
zmluvy uzavretej účastníčkami mal súd preukázané, že zmluvné strany si dohodli rozhodné právo -
právny poriadok Českej republiky, t.j. Obchodní zákonník, zákon číslo 513/1991 Sb. Žalobca má sídlo
v Českej republike. Žalovaný je štátnym občanom Slovenskej republiky, trvalé bydlisko má v Šamoríne.
V súčasnosti sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržuje a nezdržuje sa ani na naposledy známom

mieste jej pobytu v Českej republike.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd učinil záver o svojej právomoci a o nutnosti aplikácie
českého právneho poriadku pre posúdenie daného právneho vzťahu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z riadne a včas predvolaných účastníkov (č.l. 74) sa ani jeden z nich nezúčastnil pojednávania dňa

29.júna 2016. Svoju neúčasť ospravedlnil žalobca podaním z 21.júla 2016 z dôvodu hospodárnosti.
Žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vec preto prejednal v neprítomnosti účastníkov
konania, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä

so zmluvou o pôžičke na kliknutie č. XXXX/XXXXXXXX/SU (č.l. 19 - 23), vyhlásením okamžitej splatnosti
úveru z 18.júla 2012 (č.l. 24), výpisom z úverového účtu (č.l. 26 - 40).

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 31.januára 2011 uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 100.000 Kč. Žalovaný sa zaviazal spôaatiť poskytnutý úver v 48.splátkach po 3.145,18 Kč, s

úrokom 21,9% ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 500 Kč, s mesačný poplatkom za správu úveru
99 Kč, RPMN 26,9%, so splatnosťou úveru do 15.februára 2015, celkovou čiastkou splatnou klientom
157.219,64 Kč.

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný v predmetnom

právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období, „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch
peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit

úroky.“

Podľa ust. § 498 zákona č. 513/1991 Sb., „strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v

téže měně platit úroky.“

Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb., „za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní
prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.“

Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky

poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v
požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.“

Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb., „od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo

na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají
úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši
nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.“

Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb., „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší
než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek
poskytnutýchpeněžníchprostředků,jsousplatnyiúroky,kterésejejtýkají.Mají-libýtposkytnutépeněžní
prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.“

Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb., „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.“

Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku

nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku, „ dlužník, který
svúj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jde-li o prodlení s plněním peněžního dluhu, má věřitel

právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit
poplatek z prodlení.; výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa ust. § 1 nar. vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z
prodlení podle občanského zákoníku, v znení platnom v rozhodnom období, „výše úroku z prodlení

odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního
pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních
bodů.“

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný a žalobca elektronicky uzavreli

úverovú zmluvu a na základe toho došlo k záväzkovo-právnemu vzťahu medzi účastníkmi, obsahom
ktorého bolo poskytnutie úveru žalobcom vo výške 100.000 Kč, ktorý mal žalovaný splácať 48 splátky vo
výške 3.145,18 Kč. Listom žalobcu zo dňa 18.júla 2012 vzal súd za preukázané, že žalobca evidoval na
účte žalovaného k uvedenému dňu debetný zostatok vo výške 78.179,08 Kč, zároveň bola vyhlásená
okamžitá splatnosť nesplateného úveru a žalovaný bol vyzvaný na jeho okamžitú úhradu. Žalovaný

napriek výzve žalobcu dlh nevyrovnal. Keďže po prehlásení okamžitej splatnosti všetkých finančných
záväzkov žalovaného listom žalobcu zo dňa 18.júla 2012 žalovaný nepreukázal a nepoukázal žalobcovi
žiadnu platbu, je povinný zaplatiť mu dlžnú sumu 78.179,08 Kč (na zosplatnenom úvere) a okrem toho,
keďže žalovaný je v omeškaní s plnením finančného dlhu, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky zomeškania vo výške zákonnej úrokovej sadzbe 7,5 % ročne z dlžnej sumy od 29.novembra 2012 do
zaplatenia.

Ďalej si žalobca uplatnil aj zmluvný úrok vo výške 21,9% ročne zo sumy 76.283,65 CZK od 20.júla
2012 do zaplatenia. Zároveň v žalobe uviedol aj preukázal príslušným listinným dôkazom, že došlo k
vyhláseniu okamžitej splatnosti všetkých neuhradených splátok k 19.júlu 2012.

Súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v

záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré
už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli

účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu

v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru.

S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnymstavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.

Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov súd tejto časti žaloby nemohol vyhovieť a preto v nepatrnej časti, čo do zmluvného
úroku vo výške 21,9% ročne zo sumy 76.283,65 CZK od 20.júla 2012 do zaplatenia zamietol.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania účelne

vynaložených na uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Vzniknuté trovy
žalobcu predstavuje zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 182,575,- eur a trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ písomné
podanie na súd vo výške tarifnej odmeny vypočítanej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 121,17
eur za úkon, + paušálna náhrada výdavkov 15,62 eur (2 x 7,81 eur), + DPH vo výške 20 %, uplatnená

podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej odmeny a paušálnych náhrad, spolu vo výške 309,55
eur.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., keďže bol žalobca, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
zastúpená advokátskou kanceláriou, je žalovaný povinný trovy zaplatiť priamo na účet advokátskej

kancelárie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).