Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221497
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114221497.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: G.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. XXXX/X, o zaplatenie 1.563,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so
sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom,
Bratislava, Zámocká 8, proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/291/2014-33 zo dňa 9.3.2016
- v časti o náhrade trov konania odvolateľa, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
odvolateľa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobu(ozaplateniesumy1.563,14Eurspríslušenstvom)
zamietol (z dôvodu premlčania nároku v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Žalovanému a
občianskemuzdruženiuVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV(pôvodnevedľajšíúčastník

v zmysle § 93 zákona č. 99/1963 Zb. v znení ku 30.6.2016), ďalej len „občianske združenie“, náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 497 Obchodného
zákonníka,§52ods.1,ods.2,§100ods.1,§101,§103Občianskehozákonníka,§2zákonač.258/2001
Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v časti rozhodnutia o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v znení k 30.6.2016. Vecne v napadnutej časti argumentoval, že trovy
občianskeho združenia nemožno považovať za účelné, keď sa stotožnil s názorom Krajského súdu v

Trnave v zmysle uznesenia č. k. 10 Co/600/2015-62 zo dňa 16.12.2015.

2. Proti rozsudku, výlučne v časti týkajúcej sa náhrady trov konania občianskeho združenia, v čase
rozhodovania vedľajšieho účastníka, podalo včas odvolanie občianskeho združenie s návrhom na
jeho zmenu (rozsudku) v napadnutej časti, priznaním mu náhrady trov právneho zastúpenia na
súde prvej inštancie vo výške 159,90 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského.

Argumentovalo tým, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mu
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný. Vo
vyjadrení zo dňa 3.2.2016 poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, vznieslo námietku
premlčania. Súd mu nepriznal trovy napriek tomu, že jeho trovy na bránenie práva žalovaného
účelne vynaložilo. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované
právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno

neprihliadať na jeho vyjadrenie a treba zásadne odmietnuť názor súdu, že zamietnutie žaloby nebolopomocou jeho pričinenia. Má za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli
dostatočne preukázané.

3. Žalobca ani žalovaný odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu odvolateľa sa písomne
nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v

čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP,
aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - v čase podania odvolania vedľajším účastníkom,
v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP,
akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.

f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal.

6. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

7. Citované ustanovenie obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom

o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov konania potrebných (rozumej nevyhnutých)
na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne.

8. Súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanému, ktorý bol v plnom
rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj občianskemu združeniu, v tom čase

vedľajšiemu účastníkovi (§ 93 ods. 4 OSP), ktorý vystupoval na strane žalovaného.

9. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientov (strán
súdnych sporov), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve

na súdnu a inú právnu ochranu.

10. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV mala oprávnenie v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa)
a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy podľa § 93 ods. 2 OSP. Pričom v konaní mal vedľajší účastník

rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež § 93 ods. 4 vety prvej OSP), z
čoho možno vyvodiť len jeden záver a to, že občianske združenie ako vedľajší účastník konania podľa
ustanovení OSP do 30.6.2016 malo právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo
(tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva na náhradu
trov konania. OSP v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom

absenciou (nedostatkom) odborných znalostí strany a teda ani nevylučoval, aby sa i strana odborne
spôsobilá hájila svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohla dať zastúpiť advokátom a
aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním
vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov
právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu

účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy
právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní účelne vynaložené, ktorá účelnosť platí
aj vo vzťahu k trovám strany. Pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci.11. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vzniklo za účelom
naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý
poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch aj v

postavení vedľajšieho účastníka k 30.6.2016. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa
zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej
pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom,
súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania

vrátanetrovprávnehozastúpenia.Priznaťmožnolennáhradutrovpotrebných(nevyhnutných)naúčelné
bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne.

12. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo
povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný

alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené
zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať
na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C
244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej
(formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou
úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa),

ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva
združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení k 30.6.2016).

13. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol
udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie

dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho
zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo prihliada
na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy

právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny
cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné
vytváranie trov. Podľa § 2 OSP je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor
fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov
konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil

trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobu a
jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne
podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať.
Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené
trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať

ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu
účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v
konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane
poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu
práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených

trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len
pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že občianske združenie ako vedľajší účastník si
uplatnilo náhradu trov konania za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

a za úkon - písomné vyjadrenie k žalobe. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie občianskeho združenia
k žalobe zo dňa 3.2.2016 bolo podané prostredníctvom právneho zastúpenia. Jedná sa o 4-stranové
vyjadrenie, v ktorom po poukázaní na ust. § 52, § 53, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i na
ust. § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 2 a § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následnéhovšeobecného a paušalizovaného textu, občianske združenie prioritne vznieslo námietku premlčania s
poukazomnato,žežalobcamoholprávonasúdeuplatniťužpočasneplneniapovinnostižalovaným,keď
žalobca dlh zosplatnil dňa 18.8.2008, pričom vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu až 18.8.2014,

nárok je premlčaný. V podaní si občianske združenie zároveň uplatnilo náhradu trov konania na trovách
právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v sume 159,90 Eur.

15. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za prioritné, že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. A to
napriek tomu, že v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka inak je potrebné, aby sa dlžník
premlčania dovolal. Vzhľadom na túto ex offo povinnosť súdu bolo potom nepotrebným nadbytočným a

neúčelným,abyobčianskezdruženienastranežalovaného,ktorévstúpilodokonaniaažponadobudnutí
účinnosti citovaného ustanovenia, ako základnú obranu žalovaného spotrebiteľa vznieslo námietku
premlčania. Ak je potom nárok premlčaný, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby, je potom nadbytočným,
nehospodárnym a neúčelným zaoberať sa i inými okolnosťami odôvodňujúcimi rovnako zamietnutie
žaloby. Argumentácia občianskeho združenia v jeho písomnom vyjadrení presadzujúca zamietnutie

žaloby i z iných dôvodov (tu však skutočne len všeobecne) ako z dôvodu premlčania, je potom neúčelná.
Keďže občianske združenie prostredníctvom svojho advokáta v danom konaní poskytlo žalovanému
obranu v podobe vznesenej námietky premlčania, na ktorú v rozhodnom období musel súd prihliadať
sám z úradnej povinnosti ex offo a potom nadbytočne a neúčelne i v podobe namietania preplatenia
poskytnutého úveru spotrebiteľom a uplatňovanie neprimeraných úrokov a poplatkov za poskytnutie

úveru v rozpore s dobrými mravmi, nielen vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka, ale
aj jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné. Odvolací súd preto uzatvára, že
trovy občianskeho združenia vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených
záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené (pričom z účelnosti trov konania podľa
názoruodvolaciehosúdumusívychádzaťi súčasneplatnýCivilnýsporovýporiadok)apretospoukazom

na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP nevzniklo občianskemu združeniu právo na náhradu trov voči inak
v konaní neúspešnému žalobcovi.

16. Z vyššie uvedenej argumentácie vzťahujúcej sa na uplatnené trovy právneho zastúpenia
občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka vyplýva, že tieto mu z uvedených dôvodov skutočne

nebolo možné priznať vôbec, ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania
občianskeho združenia s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v
odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

21. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania princíp racionálneho zákonodarcu a o
náhrade týchto trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).