Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226119
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112226119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Gabriely Janákovej, sudcu Mgr. Ivana

Kubínyiho a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: N., s.r.o. so sídlom D., N. ul. XX,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: I. W. - K. I. SR, so sídlom U. R. XX, D., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 29. apríla 2015, č.k. 15C/188/2012-93, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumu 505,26 Eur
ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.),
ďalej ust. § 44 ods. 2 § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku. Uviedol, že podľa citovaných

ustanovení sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v nevydaní poverenia, resp. nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v 15-dňovej zákonnej lehote od
podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo súdom
prvej inštancie zistené, že predmetná žiadosť bola podaná dňa 28.05.2010 a exekučný súd o nej
rozhodol dňa 08.12.2010. Lehota 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa však
podľa súdu prvej inštancie vzťahuje iba na prípad vydania poverenia na vykonanie exekúcie a nie
na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Pokiaľ exekučný súd rozhodol o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po viac ako 6 mesiacoch od jej doručenia
exekučnému súdu, nejde tak o neprimerané prekročenie lehoty z pohľadu súdnictva a celkového
narastajúceho zaťaženia exekučného oddelenia súdu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
uzavrel, že zo strany exekučného súdu nedošlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu nebol naplnený,
tak žalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu (škodu, príčinnú súvislosť) a tým aj nehospodárne vykonávať v tomto smere
ďalšie dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom
tak, ako to navrhoval žalobca, nepriznal žalobcovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu v peniazoch
a jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd rozhodolpodľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže však žalovaný do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje
trovykonanianevyčíslilazospisumužiadnetrovykonanianevyplývajú,súdpodľa§151ods.1a2O.s.p.
nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému vo vyhlásenom rozsudku a

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval

vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že

súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť,
že odvolací súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič

nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdoch. Čo sa týka konečného
rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za

ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie

svojhoprávanakontradiktórnekonanie,kedyžalobcaakostranakonanianeboloboznámenýsobsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo

možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti

boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah a rozsah
si určil sám, kedy žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky

počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka
(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na
udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov,
publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé,
akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka

chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ
v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými
istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu
pohľadávkypočasnečinnostisúduzapríčinildlžník,tedapovinný.Pravýmprávnymtitulomjevdanejveci
nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal

v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež
na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto

chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo

výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

5. Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno podľa § 205 ods. 2
O.s.p. (účinného pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod

písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia (a/ - h/ ust. § 365 CSP).

6. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia (t.č. účinné ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP).

7. Odvolací súd preskúmaním zistil, že dôvody odvolania, uplatnené žalobcom nie sú dané.

8. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) je daný v prípade,
ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 389 CSP).

9. Za takúto vadu považuje žalobca predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP, že došlo k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 29.04.2015, predvolanie
bolo doručené žalobcovi 01.04.2015. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť
náležite neospravedlnil.

11. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí

námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako
vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie o námietke žalobcu ohľadom námietky zaujatosti sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 17.10.2012 pod č.k. 17NcC/170/2012-9, kedy krajský súd rozhodol, že sudca
Okresného súdu Trenčín JUDr. Denis Vékony nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Daná

vec bola v priebehu konania pridelená na základe pokynu č. 44/13 Spr 645/2013 na prejednanie a
rozhodnutie sudcovi Mgr. Petrovi Hvizdošovi. Mgr. Peter Hvizdoš vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2013
uviedol, vec mu bola pridelená dňa 16.05.2013 a on nebol sudcom ani zamestnancom Okresného súdu
Trenčínkudňuvznesenianámietkyzaujatostižalobcomvoveci.ZároveňnebolsudcomOkresnéhosúdu
Trenčínanizamestnancom tohtosúdu včaserozhodovaniaOkresnýmsúdomTrenčínvexekučnejveci,

v súvislosti s ktorou žalobca uplatňuje svoje nároky v tomto konaní. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť
uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu
Mgr. Petra Hvizdoša nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle v tom čase účinného § 14 a
nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom
konania.Odvolacísúdmátedazato,žeanizaujatosťsudcuMgr.PetraHvizdoša rozhodujúcehovoveci,

tvrdená žalobcom a uplatnená ako odvolací dôvod daná nie je. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez
ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym
úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovaneodmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a
spravodlivý proces z dôvodu, že odvolací súd nevylúčil všetkých sudcov prvoinštančných súdov, pričom
svoj nárok odvodzuje od postupu tohto súdu prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že je prvoinštančným

súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy § 14 ods. 1 O.s.p.
nenapĺňa. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré predpokladá
ust. § 14 O.s.p., a pre ktoré by bolo možné mať za to, že rozhodol vo veci nezákonný sudca.

12. K odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP k porušeniu práva
účastníkov konania na spravodlivý proces, nedošlo ani v odvolaní namietanom neumožnení reagovať
na vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd prvej inštancie totiž nariadením
pojednávania umožnil žalobcovi realizáciu viacerých práv, ktorých porušenie žalobca namieta. Pokiaľ
sa žalobca pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod,

nie je realizácia procesných práv žalobcu, ktorú umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvej
inštancie, ale iba dôsledkom konania samotného žalobcu.

13. Žalobca nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci
neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania. Zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že v danom prípade nešlo o takýto prípad,
súd prvej inštancie nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p. (t.č. účinné
ustanovenie § 177 ods. 2 CSP), ale riadne nariadil pojednávanie podľa v tom čase účinného § 114 O.s.p.

14. Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že by

odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 220 CSP), najmä, že by súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil,
prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch
konaní.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučnej veci, kde bol oprávnený žalobca a
zistil, že žiadosť o udelenia poverenia súd zamietol, pričom na takéto rozhodnutie sa nevzťahuje žiadna
lehota. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov, tak súd prvej inštancie podrobne vyložil, z akého dôvodu

časové rozdiely medzi jednotlivými úkonmi exekučného súdu nemohol posudzovať ako prieťahy a ako
nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje.

16. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je daný v prípade,
ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností.

17. Neúčasťou na pojednávaní sa žalobca zbavil možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného. Okrem
toho nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie §
182 CSP) súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom

rozsahu, a preto neobstoja jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť
k tvrdeniam protistrany, k dôkazom a sám návrhovať dôkazy. Žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu
túto možnosť nevyužil, keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Pokiaľ
za tejto situácie nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali
neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/ ods. 1

O.s.p. (t.č. účinného ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie
dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli splnené
procesné podmienky.

18. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať za

nadbytočný, pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo
základných podmienok vzniku škody je otázka výšky škody bezpredmetná.19. Zároveň odvolací súd dodáva, že z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by
boli v priebehu prvoinštančného konania navrhované a súdom prvej inštancie nevykonané, sa jedná,
pričom zo spisu takýto dôkazný návrh žalobcu nevyplýva.

20. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je daný v prípade nesprávnej
aplikácie a výkladu právnej normy, prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

21. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvej inštancie
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvej inštancie nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona

nesprávne aplikoval.

22. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný v prípade
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., (t.č. účinné ustanovenie § 191 ods. 1, 2

CSP) podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
vichvzájomnejsúvislosti,pričomprihliadanavšetko,čovyšlozakonanianajavo.Nesprávnehodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenia § 192 - 194 CSP). Odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia
teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné

usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi.

23. Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k žalobcom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a vzhľadom na neexistenciu ním

tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne, a preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v

spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).