Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211011282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7211011282.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2016, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Kataríny Prazňákovej a Alžbety Kabátovej, v trestnej veci
obžalovaného J. W. nar. X.X.XXXX v N., toho času bytom N., ul. N. č. 5, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného J. W. spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn.: 3Pv 1086/2006 zo dňa 12.10.2011 pre skutok, ktorý bol právne
kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona
(č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v podstate na tom
skutkovom základe, že ako zodpovedný zástupca daňového subjektu G., s.r.o. X. č. X N., skrátil daň z

pridanej hodnoty a to tým spôsobom, že
- v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za obdobie III. štvrťroka 2004, ktoré bolo podané na
Daňový úrad Košice IV, na Južnej triede č. 8 v Košiciach dňa 25.10.2004 si priznal nulovú daňovú
povinnosť, hoci vykonanou daňovou kontrolou bol správcom dane u daňového subjektu zistený rozdiel
dane za obdobie III. štvrťroka 2004 vo výške 327.180,- Sk (10.860,38 €);
- v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za obdobie IV. štvrťroka 2004, ktoré bolo podané na
Daňový úrad Košice IV, na Južnej triede č. 8 v Košiciach dňa 25.1.2005 si priznal daňovú povinnosť vo

výške 54.996,- Sk, vykonanou daňovou kontrolou bol správcom dane zistený rozdiel dane za obdobie
IV. štvrťroka 2004 vo výške 4.698.008,- Sk (155.945,29 €);
pričom uvedené skutočnosti boli zistené daňovou kontrolou na príslušnej dani u predmetného daňového
subjektu, ktorú vykonal Daňový úrad Košice IV dňa 9.9.2005, čím obvinený poškodil rozpočet M. L.
celkovo o sumu 5.025.188,- Sk (166.805,68 €)
- keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú M. L. zastúpenú X. P. N. s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal obžalobu sp. zn.: 3Pv 1086/2006 dňa 21. 10. 2011
Okresnému súdu Košice II na obžalovaného J. W. pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný v obžalobe
ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov) a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v podstate na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil svoje právo nezúčastniť sa hlavného pojednávania. V

prípravnom konaní nevypovedal.
Obžaloba bola postavená na výsledkoch daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu spoločnosti
G., s.r.o. N., ktorej konateľom bol v inkriminovanom čase obžalovaný, na svedeckých výpovediach
pracovníkov Daňového úradu - JUDr. B. B. a Ing. S. G., na výpovediach svedkov B. K. a G. Z.. V konanípred súdom bol navrhovaný iba výsluch JUDr. B. B. s tým, že na uznanie viny malo byť čítanie ostatných
dôkazov dostačujúce.
JUDr. B. B. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonanie kontroly u daňového subjektu G., s.r.o., ktorej

konateľom bol obžalovaný J. W. malo súvislosť s daňovou kontrolou G. Z., u ktorého bola vykonaná
daňová kontrola Daňovým úradom Štúrovo.
V spoločnosti G., s.r.o. N. bola vykonávaná kontrola na daň z pridanej hodnoty na základe účtovných
pomôcok, keďže jej štatutár J. W. nepredložil účtovné doklady. Týkala sa I. až IV. štvrťroku 2004.
Kontrolou bol za obdobie III. štvrťroku 2004 zistený rozdiel dane vo výške 327.180,- Sk a za obdobie

IV. štvrťroku 2004 bol zistený rozdiel dane vo výške 4.698.008,- Sk.
Pri stanovení daňovej povinnosti za III. štvrťrok 2004 daňový úrad vychádzal z faktúr, ktoré vystavila
spoločnosť G., s.r.o. N. G. Z. z ktorých vyplývalo, že spoločnosť G., s.r.o. N. mala G. Z. dodať rýpadlo
a vysokozdvižný vozík. J. W. do zápisnice na daňovom úrade potvrdil, že G. Z. skutočne stroje predal.
K. J. W. v daňovom konaní priznal, že mu boli faktúry uhradené, bližšie podrobnosti ohľadom platieb
vo výške 1.499.400,- Sk a 549.780,- Sk popísať nevedel. Zároveň J. W. potvrdil, že z titulu príjmu za

uvedené dodávky mu vznikla daňová povinnosť a potvrdil aj to, že podal daňové priznania za III. štvrťrok
2004 a za IV. štvrťrok 2004 avšak nevedel preukázať dôvodnosť odpočtu DPH.
Na otázky položené obhajcom JUDr. B. B. uviedol, že Daňový úrad Košice nedisponuje správou o
výsledku daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Štúrovo u daňového subjektu G. Z.. Poukázal
však na úradný záznam z telefonického rozhovoru jeho kolegyne s pracovníčkou Daňového úradu

Štúrovo, ktorého obsahom je skutočnosť, že faktúry spoločnosti G., s.r.o. N. na sumu 1.499.400,- Sk a
na sumu 549.780,- Sk boli uznané Daňovým úradom Štúrovo ako doklady potvrdzujúce oprávnenosť
odpočtu DPH G. Z.. JUDr. B. B. tiež potvrdil, že pohyb týchto platieb na účte spoločnosti G., s.r.o. N.
vedeného v Tatra banke nebol evidovaný. Daňový úrad v Košiciach nevyžadoval od J. W. vysvetlenie,
prečo nedošlo k platbe na účet spoločnosti G., s.r.o. N. vedeného v Tatra banke preto, lebo J. W. vo

svojej výpovedi na daňovom úrade sa dňa 2.12.2005 k tejto skutočnosti nevyjadroval a výpisy z účtu
spoločnosti G., s.r.o. N. získal daňový úrad až vo februári 2006. Neskôr J. W. vypočúvaný nebol. Na
prerokovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly spoločnosti G., s.r.o. N. sa J. W. nedostavil.
Svedok JUDr. B. B. potvrdil, že mu nebolo známe, že G. Z. napokon poprel, aby so spoločnosťou G.,
s.r.o. N. spolupracoval a tvrdil, že od spoločnosti G., s.r.o. N. žiadne stavebné stroje nekupoval a že

obžalovaného ani nepozná. Ak by sa potvrdilo, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, podľa JUDr. B. B.
by to malo vplyv na posúdenie výsledkov daňovej kontroly.
Svedok JUDr. B. B. dosvedčil, že daňová kontrola sa začala 6 mesiacov po dátume 14.5.2005, kedy J.
W. už nebol konateľom spoločnosti G., s.r.o. N.. Keďže ako bývalý konateľ nemohol predložiť daňovému
úradu dokumenty potrebné pre daňovú kontrolu, bol o ne požiadaný nový majiteľ a daňová kontrola bola

vykonaná na podklade daňových pomôcok. Nový konateľ sa k udalostiam, ktoré sa spájali s trestnou
činnosťou obžalovaného J. W. vyjadriť nevedel. Daňovému úradu však bolo známe, že účtovné doklady
J. W. odovzdal nadobúdateľovi spoločnosti G., s.r.o. N. (B. K.), čo je podchytené v notárskej zápisnici.
V prípade obžalovaného J. W. bola jednou z pomôcok aj jeho výpoveď ako svedka v daňovom konaní
zo dňa 2.12.2005, keď daňový úrad zistil, že J. W. už daňové doklady k dispozícii nemá.

Svedkyňa Ing. S. G. - kontrolórka daňového úradu - potvrdila, že spolu s kolegyňami M. L. a Ing. Y.
Q. vykonávala kontrolu spoločnosti G., s.r.o. N., ktorej výsledky uviedli v protokole o určení dane podľa
pomôcok, keďže J. W. im nepredložil adekvátne účtovné ani daňové doklady. Osobne navštívila aj sídlo
spoločnosti G., s.r.o. N., ktorá sídlila v byte. J. W. jej uviedol, že potrebné účtovné a daňové doklady
predložiť nemôže, keďže ich odovzdal B. K., ktorý bol neskorším konateľom spoločnosti G., s.r.o. N.. B.

K. však tvrdil, že žiadne účtovné doklady mu odovzdané neboli.
Rozdiel dane bol stanovený na podklade daňových pomôcok, ktorými boli daňové priznania spoločnosti
G., s.r.o. N. za III. a IV. štvrťrok 2004, faktúry, ktoré mala vystaviť spoločnosť G., s.r.o. N. pre odberateľa
G. Z. a zápisnice o výpovedi J. W. v daňovom konaní, ktorý priznal, že v oboch kvartáloch roku 2004
vykonával zdaniteľné obchody. Toto priznanie považovali pracovníci daňového úradu za rozhodujúce.

PracovníciDaňovéhoúraduKošicespomínanéfaktúryzískalinapodkladedožiadaniazDaňovéhoúradu
Štúrovo. Okrem týchto dôkazov iné dôkazy daňový úrad k dispozícii nemal. Vyjadrenie G. Z. k týmto
faktúram pracovníkom Daňového úradu N. nebolo známe a podľa Ing. S. G. v daňovom konaní ako
svedok ani vypočutý nebol. Zároveň sa vzdal aj práva zúčastniť sa na výsluchu J. W. v daňovom konaní.
Na otázky obhajoby Ing. S. G. ďalej vypovedala, že daňovú kontrolu u spoločnosti G., s.r.o. N. začali

z úradnej povinnosti po tom, čo boli požiadaní Daňovým úradom Štúrovo o potvrdenie existencie faktúr
zaslaných spoločnosti G. Z. spoločnosťou G., s.r.o. N.. Ing. S. G. z toho vyvodila záver, že G. Z. zrejme
podal návrh na odpočet dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k týmto faktúram a podľa jej vedomostíDaňový úrad Štúrovo uznal G. Z. dôvodnosť uplatnenia odpočtu DPH. O stornovaní spomínaných faktúr
svedkyňa Ing. S. G. informácie nemala.
Keď J. W. vyzvali na predloženie potrebných dokladov, bránil sa tým že ich odovzdal B. K.. Nevedel

predložiť ani Notársku zápisnicu o prevode obchodných podielov a odovzdaní účtovníctva, tvrdil, že ju
stratil. Podľa názoru Ing. S. G. výsledky daňovej kontroly by ovplyvnené neboli, aj keby daňový úrad
mal k dispozícii notársku zápisnicu o prevode obchodných podielov a potvrdenie o odovzdaní a prevzatí
účtovných dokladov.
Za účelom preverenia existencie zdaniteľného plnenia, ktoré zakladá trestnoprávnu zodpovednosť

obžalovaného, bol v prípravnom konaní a po podaní obžaloby vypočutý dožiadaným súdom svedok
G. Z.. Pri výsluchu bol zároveň požiadaný, aby sa vyjadril k faktúram, ktoré mali byť vystavené jeho
spoločnosti - "G. Z. - Z.".
Z jeho výpovede vyplynulo, že podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník pod obchodným menom "G.
Z. - Z.". Vlastnil iba jeden traktor, ktorý neskôr predal bratovi. Obžalovaného J. W. nepozná a nikdy s nim
neobchodoval. Poprel, aby ako odberateľ podpísal faktúry (č.l. 92, 93) vystavených spoločnosťou G.,

s.r.o. N., ktoré potvrdzovali kúpu nakladača zn.: JCB 3CX v hodnote 1.499.400,- Sk a vysokozdvižného
vozíka zn.: CAT v hodnote 549.780,- Sk. Tvrdil, že tieto stroje nikdy neprevzal a nikdy za nich nezaplatil.
K tvrdeniu J. W., ktorý sa dňa 2.12.2015 na Daňovom úrade Košice IV vyjadril v tom zmysle, že ..."
vysokozdvižný vozík a rýpadlo ... videl v hale v Gbelciach, hneď ho predal G. Z., ktorý si zabezpečil
prepravu strojov osobne ...." (viď. č.l. 67 - 70) svedok G. Z. uviedol, že nie sú pravdivé. Ohľadom

evidencie faktúr vystavených spoločnosťou G., s.r.o. N. v účtových dokladoch spoločnosti "G. Z. - Z." sa
vyjadriť nevedel s tým, že nevedel ani to, kto mu robil účtovníctvo. Poprel, aby si uplatnil na Daňovom
úradeŠtúrovonároknavyplatenienadmernéhoodpočtuzDPHvsúvislostisnákupomvyššieuvedených
strojovazariadení.Nevedelodpovedaťnaotázku,sakýmvýsledkomdopadladaňovákontrolavykonaná
Daňovým úradom Štúrovo, predmetom ktorej bolo zdaniteľné plnenie súvisiace s kúpou nakladača v

hodnote 1.499.400,- Sk a vysokozdvižného vozíka v hodnote 549.780,- Sk. K oznámeniu zaslanému na
Daňový úrad Košice IV dňa 17.10.2005. (viď. č.l. 112), v ktorom sa vzdal práva zúčastniť na výsluchu
J. W. na daňovom úrade a poskytol ďalšie informácie súvisiace so spoločnosťami F., s.r.o. a G., s.r.o.
N. nevedel uviesť, či ho písal on, alebo niekto iný.
Svedok B. K. vypovedal, že osoby, ktoré na neho previedli spol. G., s.r.o. N. nepoznal. Zoznámil ho

s nimi jeho známy. Potrebné papiere podpisoval na notárskom úrade neďaleko Žižkovej ulice. Iba pri
tejto príležitosti sa stretol s J. W., s ktorým sa stretol aj na súde ohľadom spoločnosti F., s.r.o.. Túto
rovnako ako spoločnosť G., s.r.o. N. previedol na seba. Prepis spoločnosti zabezpečovali osoby, na
mená ktorých si už nepamätá a ktoré by nerád menoval z obavy o vlastnú bezpečnosť. Tvrdil, že žiadnu
podnikateľskú činnosť nevykonával a že neprevzal žiadne finančné či účtovné doklady ani pečiatky.

Prevod spoločnosti robil v čase, keď bol vo finančných problémoch a bolo mu sľúbené, že dostane
3.000,- Sk za prevod každej firmy, teda dohromady 6.000,- Sk. Kvôli spoločnosti I. H. bol odsúdený za
to, že klamal na daňovom úrade kvôli výberu DPH.
Svedok B. K. priznal, že mu J. W. spolu s ďalšími osobami vysvetlili, prečo na neho prevádzajú
spoločnosť G., s.r.o. N., čomu však dobre nerozumel. Pochopil to až neskôr, keď mu začala chodiť pošta

s tým, že má niekomu niečo zaplatiť a keď začal dostávať výzvy z daňového úradu. Na komunikáciu s
J. W. sa už nepamätal, iba na to, že spolu podpisovali nejaké listiny.
Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že v rozhodujúcom čase (od 17.8.2004 do 14.3.2005) bol
obžalovaný jediným konateľom spoločnosti G., s.r.o. N., čo je zrejmé z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I.

Protokol o určení dane podľa pomôcok, úradné záznamy, daňové priznania, faktúry, výkaz daňových
nedoplatkov, zápisnice o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní predložených daňovým úradom
tvoria podstatu dôkazov predložených do vyšetrovacieho spisu a sú podstatné pre záverečné
rozhodnutie daňového úradu, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o vyrubení dane obžalovanému.
Zo záverečnej reči prokurátora vyplýva, že za rozhodujúce považoval iba svedecké výpovede

pracovníkov daňového úradu. Hoci aj výpoveď svedka G. Z. hodnotil ako podstatnú, nevysporiadal
sa s jeho tvrdením, že on žiadne mechanizmy nekupoval, že nepozná spoločnosť G., s.r.o. N. ani
samotného obžalovaného. Napokon navrhol uznať obžalovaného vinným z trestného činu skrátenia
dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a pre účely výkonu trestu ho

zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca navrhol oslobodiť J. W. spod obžaloby. Namietal, že nebolo preukázané, že sa vôbec stali
skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, že nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobe je trestným
činom a napokon nebolo ani dokázané, že skutok uvedený v obžalobe J. W. spáchal.Namietal, že orgány činné v trestnom konaní postupovali výlučne na podklade oznámenia daňového
úradu, z ktorého správy je zrejmé, že daň bola stanovená na základe daňových pomôcok, keďže J. W.
nepredložil potrebné finančné a účtovné doklady, na základe ktorých by mohol daňový úrad postupovať

ináč. Daňová kontrola bola pritom začatá v období, keď J. W. už nebol konateľom spoločnosti G., s.r.o.
N.. Výpoveď svedka B. K., že žiadne finančné a daňové doklady nedostal, navrhol hodnotiť ako účelovú,
keďže je zrejmé z listinných dôkazov, že účtovníctvo od J. W. ako nový konateľ spoločnosti prevzal.
Poukázal aj na výpoveď G. Z., ktorý aj v prípravnom konaní potvrdil, že J. W. nepozná. Zdôraznil, že G.
Z. si neoprávnene uplatnil vyplatenie nadmerného odpočtu DPH a to na podklade faktúr od spoločnosti

G., s.r.o. N., hoci podľa vyjadrenia obžalovaného J. W. nedošlo k zdaniteľnému plneniu a faktúry mali byť
stornované pre nezaplatenie kúpnej ceny. I. aj premlčanie činu spáchaného v III. štvrťroku 2004 podľa §
67 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Zdôraznil, že k vzneseniu obvinenia došlo až v roku 2009, a teda
po troch rokoch od vykonania daňovej kontroly a že od spáchania skutku uplynula doba takmer 12 rokov.
Ak by mal súd uznať obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby, bolo by potrebné jednoznačne
preukázať, že úmyselne skrátil daň vo veľkom rozsahu - o viac ako 202.500,-€ (v súlade so spôsobom

výpočtu výšky škody podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania
skutku).
V zmysle ustálenej súdnej praxe sa krátením dane rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku
ktorého by mu príslušný daňový úrad mohol vyrubiť daň v nižšej, než zákonom určenej sume, alebo ak
by k vyrubeniu dane vôbec nedošlo.

Pri posudzovaní otázky, či bola daň skrátená v rozsahu požadovanom na naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu, nie je súd viazaný vyjadrením finančných, resp. správnych orgánov o výške skrátenia
dane a ani právoplatným a vykonateľným rozhodnutím príslušného finančného orgánu o výške skrátenia
dane.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd zistil, že kontrola dane z pridanej hodnoty v spoločnosti G.,

s.r.o. N. bola v prejednávanom prípade začatá z úradnej povinnosti Daňového úradu Košice IV na
podklade dožiadania Daňového úradu v Štúrove, ktorý skúmal opodstatnenosť vrátenia nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 327.180,- Sk, ktoré si uplatnil daňový subjekt "G. Z. - Z." z
titulu kúpy vysokozdvižného vozíka zn. JCB (za 1.499.400,- Sk) a rýpadla zn. CAT (za 549.780,- Sk) v
auguste a septembri 2004.

V zmysle faktúr vystavených spoločnosťou G., s.r.o. N. malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny v III.
štvrťroku 2004. J. W. v rámci vybavenia dožiadania na daňovom úrade tvrdil, že stroje, (ktorých predaj
bol predmetom zdaniteľného plnenia), videl v hale v Gbelciach a predal G. Z., ktorý ich osobne odviezol.
J. W. zároveň priznal, že faktúry podpísal a tieto boli uhradené bankovým prevodom. Pritom sa však
nevedel vyjadriť, od koho poľnohospodárske stroje kúpil.

Napriek skutočnosti, že k zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť bezhotovostným bankovým prevodom,
Daňovému úradu Košice IV sa nepodarilo získať výpisy z účtov spoločnosti G., s.r.o. N., ktoré by
spomínané platby za zdaniteľné plnenie objektivizovali.
Výsledkom dožiadania realizovaného Daňovým úradom Košice IV bolo, že daňovému subjektu "G. Z. -
Z." bola uznaná dôvodnosť uplatneného nároku, hoci o existencii zdaniteľného plnenia neexistovala iná

písomná zmienka, než faktúry č. 200405, č. 20043, vystavené spoločnosťou G., s.r.o. N. (viď č.l. 92 - 93).
Obžalovaný pritom v daňovom priznaní zo dňa 25.10.2004 deklaroval nulovú daňovú povinnosť a ďalšie
doklady požadované Daňovým úradom Košice IV týkajúce sa predaja poľnohospodárskych strojov G.
Z. nepredložil.
Ohľadom skrátenia dane v prípade skutku týkajúceho sa III. štvrťroka 2004 obžalovanému bola

dodatočne vyrubená daň vo výške 327.180,- Sk (19 % zo sumy 2.049.180,- Sk) iba na základe faktúr
zaslaných Daňovým úradom Štúrovo.
Aj keď spomínané daňové pomôcky mohli byť pracovníkmi daňového úradu považované za dostatočný
dôkaz pre vyrubenie dane obžalovanému, pri posúdení jeho trestnej zodpovednosti je potrebné
zohľadniť aj ďalšie dôkazy vykonané počas trestného stíhania.

Súd má závažné pochybnosti, či reálne došlo k predaju poľnohospodárskych strojov G. Z., ktorý ako
svedok v trestnom konaní túto skutočnosť jednoznačne poprel.
Majetkový prospech zo spáchania skutku súvisiaceho s priznaním nulovej daňovej povinnosti za III.
štvrťrok 2004 mohla mať iba osoba, ktorej Daňový úrad Štúrovo umožnil vyplatiť sumu 327.180,- Sk z
titulu uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, hoci na to evidentne nebol zákonný dôvod.

Protiprávnosť konania obžalovaného by mohla spočívať v tom, že podpisom vystavených faktúr a
nepravdivýmitvrdeniamiprirealizáciidožiadaniaDaňovéhoúraduŠtúrovoposkytolpomocnaspáchanie
trestného činu skrátenia dane osobe, ktorej bol vyplatený fiktívne uplatnený nadmerný odpočet DPH.
Vzhľadom na popis konania kladeného obžalovanému za vinu, nebolo možné vidieť protiprávnosť jehokonania v tom, že podal nulové daňové priznanie, keďže týmto konaním v skutočnosti štátnemu rozpočtu
škodu nespôsobil.
Ohľadom čiastkového skutku vzťahujúceho sa k daňovému priznaniu spoločnosti G., s.r.o. N. za IV.

štvrťrok 2004 sa vyžaduje zdôrazniť, že aj v tomto prípade postupoval Daňový úrad Košice IV výlučne
na základe daňových pomôcok.
Z tohto daňového priznania (viď. č.l. 74) vyplýva, že spoločnosť G., s.r.o. N. deklarovala v IV. štvrťroku
2004 zdaniteľné obchody v objeme 25.015.810,-Sk, z ktorých bola daň (19 %) v celkovej výške
4.753.004,- Sk. Spoločnosť G., s.r.o. N. priznala vlastnú daňovú povinnosť vo výške iba 54.996,- Sk,

keďže si odpočítala daň vo výške 4.698.008,- Sk. Daňové priznanie vyhotovil a podpísal obžalovaný J.
W. ako konateľ spoločnosti a bolo podané 25.1.2005.
Pri vykonávaní daňovej kontroly mal J. W. priznať, že spoločnosť G., s.r.o. N. vykonávala v IV. štvrťroku
2004 zdaniteľné obchody. Toto priznanie považovali pracovníci daňového úradu za rozhodujúce.
Existenciu zdaniteľných obchodov J. W. nevedel doložiť potrebnými dokladmi s odôvodnením, že ich
odovzdal svojmu nástupcovi B. K.. B. K. však tvrdil, že žiadne účtovné doklady mu odovzdané neboli,

hoci do notárskej zápisnice mal potvrdiť opak.
Na podklade týchto skutočností pracovníci daňového úradu odpočet dane neuznali a obžalovanému
dorubili daň vo výške 4.698.008,- Sk, keďže obžalovaný svoje tvrdenia nevedel a nemohol preukázať.
Súčtom sumy 4.698.008,- Sk + 327.180,- Sk bol tak napokon ustálený schodok na štátnom rozpočte v
celkovej výške 5.025.188,- Sk (166.805,68 €).

Pri posudzovaní otázky, či bola daň skrátená obžalovaným o 4.698.008,- Sk súd a ani orgány činné
v trestnom konaní nemôžu byť viazané iba právoplatným a vykonateľným rozhodnutím príslušného
finančného orgánu. Pri posúdení zavinenia bolo potrebné vyhodnotiť obhajobu obžalovaného, ktorý
sa bránil tým, že doklady preukazujúce dôvodnosť jeho tvrdenia o existencii zdaniteľných obchodov
nemohol preukázať. Výpoveď svedka B. K., ktorý tvrdil, že žiadne účtovné a finančné doklady neprevzal,

hoci ich prevzatie pri prevode obchodného podielu v spoločnosti G., s.r.o. N. potvrdil svojim podpisom,
súd považoval za účelovú. B. K. nebol motivovaný vypovedať v prospech obžalovaného. Mal už
negatívne skúsenosti, keď priznal, že za podobné konanie vo vzťahu k inej spoločnosti bol odsúdený
pre to, že klamal na daňovom úrade kvôli výberu DPH.
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.
Zistenia pracovníkov daňového úradu pri vykonávaní daňovej kontroly podľa vtedy platného zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov má za následok iné právne dôsledky ako v konaní trestnom. V
daňovom konaní je postačujúce prihliadať na dodržiavanie povinností daňových subjektov upravených
procesnými normami daňového práva a zistenie ich porušenia môže byť dôsledkom vyrubenia dane

daňovému subjektu, ktorú je možné vymáhať.
Orgány činné v prípravnom konaní postavili obžalobný návrh výlučne na protokole o vykonaní daňovej
kontroly, ktorý však je možné považovať iba za jeden z viacerých vykonaných dôkazov a tento je
potrebné vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi. Výsledky daňovej kontroly
sa orgány činné v trestnom konaní nepokúsili objektivizovať ďalšími dôkazmi a prostriedkami, ktoré im

Trestný poriadok umožňuje.
Na podklade vykonaných dôkazov súd mal preukázané, že obžalovaný skutočne podal na daňovom
úrade daňové priznania, v ktorých deklaroval inú výšku dane, než ju po kontrole ustálili pracovníci
daňového úradu. Dospel však k záveru, že konanie obžalovaného nie je možné považovať v
prejednávanom prípade za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného

zákona (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).
Schodok na štátnom rozpočte vznikol po tom, čo obžalovanému bola dorubená daň iba na základe
daňových pomôcok. V jednom prípade iný daňový subjekt použil faktúry podpísané obžalovaným na
neoprávnený odpočet DPH s tým, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. V druhom prípade obžalovaný
nevedel preukázať existenciu účtovných dokladov, keďže v čase vykonania daňovej kontroly nebol

konateľom spoločnosti G., s.r.o. N. a účtovné doklady nemal k dispozícii. Tvrdenie B. K., že mu žiadne
účtovné doklady odovzdané neboli stojí proti tvrdeniu obžalovaného, že ich B. K. skutočne odovzdal.
Dôkaz, ktorý by potvrdil opak, neexistuje.
Preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
O nároku uplatneného zástupcom daňového úradu súd rozhodol v zmysle ust. § 288 ods. 3 Trestného

poriadku s tým, že poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.