Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112245433
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112245433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Getfin s. r. o.,
so sídlom Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 46 371 265, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. D. S., R. XXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Žilina,
Vojtecha Spanyola 1726/13, o zaplatenie 4.096,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/222/2013-91 zo dňa 23.júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť (mu) sumu 4.096,20 eur spolu so špecifikovaným úrokom z

omeškania. Vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah uzavretý medzi sporovými stranami je vzťahom
spotrebiteľským, ktorý má napriek označeniu (zmluva o úvere) znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657
OZ, keď ako reálny kontrakt mala vzniknúť prenechaním peňažných prostriedkov vo výške 2.560 eur
v hotovosti pri podpise zmluvy. Nadväzne tak v súdnom konaní o vrátenie pôžičky žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno (jednak) o poskytnutí plnenia žalovanej, ako aj o tom, že plnenie bolo žalovanej
poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke s žalovanou uzavretej.
2.Vzhľadom k námietke žalovanej o nepreukázaní oprávnenia O. G. uzatvoriť za žalobcu predmetnú

zmluvu, súd prvej inštancie primárne riešil spornosť platného uzavretia zmluvy. Poukázal na § 9 ods.
1 zák. č. 120/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Následne z tohto dôvodu musí mať písomnú formu i plnomocenstvo, ktorým splnomocňuje účastník
zmluvy inú osobu, aby v jeho mene a na jeho účet takýto právny úkon uzavrela (§ 31 ods. 4 OZ).
Za žalobcu dotknutú zmluvu podpísal ako „poverený pracovník“ O. G.. Ten k svojmu pomeru uviedol,
že pracuje pre žalobcu ako obchodný zástupca, čomu nasvedčuje obsah predloženého formulára
„Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“. Preukázané pritom bolo, že menovaný nie

je zamestnancom žalobcu a nebol oprávnený konať za žalobcu podľa § 20 ods. 1 alebo ods. 2 OZ. Pokiaľ
teda O. G. uzatváral ako obchodný zástupca za žalobcu predmetnú zmluvu, pre jej pre platné uzavretie
bolo potrebné, aby udelené plnomocenstvo malo písomnú formu. Rovnako sa vyžaduje písomná forma
plnomocenstvaivprípadezmluvyoobchodnomzastúpení,nakoľkovtakomtoprípadesaspravujúpráva
a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
V danej spojitosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní neprodukoval dôkaz, že písomne
splnomocňuje O. G. uzavrieť za neho predmetnú zmluvu o úvere, t.j. súdu nepredložil takéto

plnomocenstvo, hoci ak existovalo, nič žalobcovi nebránilo ho predložiť. Sám svedok O. G. vo svojej
výpovedi uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovanou tomuto plnomocenstvo udelené
žalobcom nepredložil. Z dôvodu nepreukázania existencie oprávnenia O. G. na základe písomného
plnomocenstva uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným, a to v čase jeho podpisuna predmetnej zmluve o úvere, teda nebolo preukázané platné uzavretie predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere so žalovaným

3.Za dostačujúci dôkaz na preukázanie existencie predmetného písomného plnomocenstva okresný
súd nepovažoval ani svedeckú výpoveď O. G., ktorý uviedol, že uvedeným plnomocenstvom disponuje
a to vzhľadom na závažné pochybnosti (uvedené v ďalšej časti odôvodnenia) o vierohodnosti svedka
O. G., keď tento vo svojej výpovedi viac krát uviedol zjavne nepresné, resp. nie pravdivé skutočnosti.
Konštatoval, že pochybnosti o vierohodnosti svedka možno mať už len zo samotnej skutočnosti, že je v

zmluvnomvzťahusožalobcomanepochybnejehopostavenievtomtozmluvnomvzťahujedoistejmiery
závislé od žalobcu, ktorý môže tento zmluvný vzťah ukončiť výpoveďou. Taktiež je svedok z hľadiska
hradenia svojich potrieb závislý na príjmoch od žalobcu.

4. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či z vykonaného dokazovania bez pochybností
vyplýva, že žalobca žalovanej prenechal dňa 3.8.2012 peňažnú sumu 2.560 eur. Žalovaná toto skutkové

tvrdenie žalobcu namietala a súčasne poprela pravdivosť obsahu žalobcom produkovaných listinných
dôkazov. Okresný súd vymedzil, že žalobcom produkované listinné dôkazy (zmluva o úvere zo dňa
3.8.2012, výdavkový pokladničný doklad žalobcu zo dňa 3.8.2012) majú formu súkromnej listiny, preto
k tomu, aby dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, stačilo len formálne popretie pravdivosti obsahu
týchto listín žalovanou, k čomu v konaní došlo. Žalobca v ďalšom v snahe uniesť dôkazné bremeno na

preukázanie ním tvrdeného reálneho odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému vo výške istiny
spotrebiteľského úveru 2.560 eur produkoval len jediný dôkaz, a to výpoveď svedka O. G.. Dôkazy z
účtovníctva navrhovateľa preukazovali len skutočnosť, že žalobca sporný spotrebiteľských charakter
zaúčtoval do svojho účtovníctva.
Tu okresný súd poukázal na závažné pochybnosti o vierohodnosti dotknutého svedka, nakoľko na

jednoznačne položené otázky vypovedal nie pravdivo, resp. počas svojej výpovede si protirečil. Súd
podrobne opísal rozpory v tvrdeniach svedka G., ktorý (predovšetkým) na otázku, či pred tým ako
začal pracovať pre žalobcu, uzatváral za inú spoločnosť poskytujúcu spotrebiteľské úvery inú zmluvu
so žalovanou, odpovedal, že si nespomína. Žalovaná však preukázala, že s obchodnou spoločnosťou
FINANCREAL s.r.o. uzatvárala zmluvu o úvere práve prostredníctvom tohto svedka. Ďalej svedok

vypovedal, že žalovaná má u žalobcu už viacero úverov a že ide u nej určite o klienta s dobrou
platobnou disciplínou, inak by jej nebol úver poskytnutý v tak vysokej sume. V rozpore s tým žalovaná
uvádzala, že riadne nesplatila práve predmetnú pôvodnú pohľadávku prevedenú na žalobcu. Súčasne
svedok uviedol, že zmluva bola so žalovanou vopred vykomunikovaná, pred tým, ako sa s ňou stretol
za účelom podpisu zmluvy a odovzdania peňažných prostriedkov už dostala pripravené podklady, t. j.

splátkový kalendár, žiadosť o poskytnutie úveru atď a so žalovanou sa stretol určite len raz v deň podpisu
zmluvy o úvere v auguste 2012. Následne však po tom, ako mu súd umožnil nahliadnuť do žiadosti o
poskytnutie finančnej služby, uviedol, že je možné, že sa so žalovanou stretol aj pred tým, ako bol u nej
spisovať žiadosť o poskytnutie finančnej služby. Napokon svedok neisto vypovedal aj ohľadom okolností
priamo súvisiacich s odovzdaním peňažnej sumy 2.560 eur žalovanej, keď najskôr uviedol, že žalovanej

odovzdal peňažnú sumu až po tom, ako žalovaná podpísala výdavkový pokladničný doklad žalobcu,
následne však už na otázku odpovedal, že najskôr odovzdal žalovanej peňažnú hotovosť a žalovaná
až následne pripojila svoj podpis na vopred vytlačený výdavkový pokladničný doklad. Súdu sa pritom
javilo ako nepravdepodobné, aby si svedok ako obchodný zástupca subjektu poskytujúceho vo väčšom
množstve spotrebiteľské úvery, pamätal konkrétne okolnosti poskytnutia sporného spotrebiteľského

úveru, ak od jeho kontraktácie a tvrdeného vyplatenia peňažných prostriedkov uplynula dlhšia doba
takmer troch rokov. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie svedka v úvode jeho výsluchu, kde
výslovneuviedol,žetútozmluvusiužnepamätá.Pochybnostioodovzdanípeňažnýchprostriedkovďalej
vyvoláva aj to, že predmetný spotrebiteľský úver mal byť žalovanej poskytnutý na „reúver“. Poverená
zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v prípade refinancovania spotrebiteľského úveru

iným spotrebiteľským úverom je prax taká, že peniaze sa vyplatia klientovi a tento ich následne vyplatí či
už prostredníctvom šeku alebo vkladom na účet žalobcu, čím je splatený predchádzajúci spotrebiteľský
úver, alebo sa to urobí zápočtom. V danom prípade tomuto tak určite nebolo, nakoľko tu nie je žiadna
dohoda o zápočte a žalobca nepreukázal, že by mu žalovaná po tvrdenom prijatí peňažnej sumy 2.560
eur poskytla peňažné plnenie v akejkoľvek výške.

V kontexte uvedených okolností súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná v konaní preukázala,
že žalobca mal voči nej postúpenú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
obchodnouspoločnosťouFINACREALs.r.o.vovýške1.494,25eur.Jepretomožnévychádzaťztoho,že
dojednanénavýšenievsume947,92eur(celkovásumasplatnáspotrebiteľom1.447,92eur-istinaúveru500 eur = 947,92 eur) je možné vyhodnotiť ako zmluvné dojednanie, ktoré sa prieči dobrým mravom
(behom dvoch rokov bola žalovaná povinná úver vrátiť so 190 %-ným navýšením; 947,92 eur / 500 eur
= 1,90 v percentuálnom vyjadrení 190 %) a je preto podľa ust. § 39 OZ neplatné. Žalovaná namietala

v konaní práve to, že sporným spotrebiteľským úverom malo dôjsť k „prefinancovaniu“ postúpenej
úverovej pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Okresný súd preto ustálil, že žalobca sa snažil fiktívne
„novoposkytnutou“ pôžičkou uspokojiť svoju pohľadávku vyplývajúcu so spotrebiteľského úveru zo dňa
13.3.2009, ktorá sa javí v čase podpisu zmluvy o úvere č. 123258 s najvyššou pravdepodobnosťou ako
už premlčaná.

5.Zhrnúc opísané, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi
účastníkmi došlo dňa 3.8.2012 k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 123258 a
súčasne, že vôbec na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej akékoľvek peňažné plnenie a teda, že
žalovanej vznikol záväzok peňažnú pôžičku aj s príslušenstvom vrátiť žalobcovi.

6.Rozhodovanie o trovách si okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe priznania celej žalovanej sumy. Poukázal na zmluvu o úvere č. 92510 uzavretej žalovanou

so spoločnosťou FINANCREAL, s.r.o., ktorý záväzok stále nebol vyplatený, preto veriteľ kontaktoval
žalovanú, ktorá prejavila záujem o vyplatenie úveru, avšak nemala dostatok prostriedkov na jeho
vyplatenie, preto požiadala o poskytnutie nového úveru. Následne peniaze prevzala a za účelom
vyplatenia predchádzajúceho úveru ich sama vo svojom mene vložila/previedla na účet veriteľa. O
tomto nepredkladali žiadne potvrdenie, nakoľko predchádzajúci úver nebol predmetom tohto konania.

Dokladom o prevzatí finančných prostriedkov je okrem svedeckej výpovede O. G. aj príjmový doklad o
prevzatí finančných prostriedkov a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti nachádzajúci sa v spodnej
časti zmluvy o úvere. Tieto odvolateľ považuje za dostatočný dôkaz v porovnaní s tvrdením žalovanej,
ktorá sa na súdne pojednávanie ani nedostavila. V danej spojitosti žalobca kladie otázku koho iného
môže navrhnúť ako svedka, pokiaľ obchodný zástupca nie je vierohodný, keďže má uzavretý zmluvný

vzťah so žalobcom. Zdôraznil, že okresný súd nedodržal ústavnú zásadu rovnakého postavenia a
právnej ochrany oboch strán súdneho sporu. Žalobca totiž predložil viacero dôkazov, ktorými sa súd
náležite nezaoberal, zatiaľ čo tým žalovaná nepredložila žiaden dôkaz potvrdzujúci jej výpoveď a súd
chránil len jej osobu. Žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila, ako sa ocitol jej podpis na tomto
doklade, tiež na zmluve o úvere v časti o prevzatí finančných prostriedkov a nepreukázala, že peniaze

neobdržala. Záver súdu, že žalovaná sumu 2.560 eur neprevzala, z výsledkov vykonaného dokazovania
jednoznačne nevyplýva.
Zároveň odvolateľ nesúhlasil s vyhodnotením uzavretej zmluvy ako zmluvy o pôžičke, nakoľko v
zmluve o úvere sa uvádza, že finančná hotovosť bola poskytnutá na reúver, takže nie na voľnú
dispozíciu. Zmluva o úvere má charakter reálnej zmluvy, peniaze teda budúcemu dlžníkovi nemusia

byť odovzdané hneď. Uvedené však nie je podmienkou, finančné prostriedky môžu byť odovzdané pri
podpise zmluvy. Navyše zákon umožňuje uzavrieť zmluvu o účelovom úvere, keďže peniaze mali byť
použité na vyplatenie starého, existujúceho, ničím a nikým nezrušeného úveru, nebol preto ani dôvod,
aby žalovanej boli peniaze odovzdané. Napriek tomu ich dostala a sama s nimi vyplatila svoj starý úver.

8.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení §
379 písm. a/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Primárne odvolací súd pripomína principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie
svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z
konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní (medzi

ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.11.Z opísaného aspektu je zjavné, že v odvolaní absentuje relevantná úvaha ohľadne jedného z
individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Ako
samostatnýdôvodzamietnutiažalobytotižsúdprvejinštancievymedzilskutočnosťneplatnéhouzavretia

dotknutej zmluvy z dôvodu absencie písomného splnomocnenia pre p. G.. Odvolateľ však úplne
rezignoval na akúkoľvek protiargumentáciu k predmetnej okolnosti.
Uvedené samo osebe (bez ďalšieho) nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu v odvolacom konaní.
Z hľadiska procesnej ekonómie je následne bezpredmetné/nadbytočné venovať sa opodstatnenosti
ďalších samostatných dôvodov (t.j .predovšetkým neprevzatie tvrdenej finančnej čiastky) zamietnutia

žaloby (ktoré už odvolateľ vecne napadá).

12.Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada
z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku.

13.Okresný súd, ktorý si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, rozhodne aj o trovách aktuálneho odvolacieho konania.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno

odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.