Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208533
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615208533.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so
sídlom v Bratislave, Martinčekova 13 proti povinnej K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, o vymoženie
523,79 € s prísl. na odvolanie oprávneného zo dňa 21. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu v
Lučenci č.k. 21Er 240/2015-30 zo dňa 16. 07. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 4206/2015 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Podaním zo dňa 10.04.2015 požiadal súdny exekútor o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 523,79 Eur s príslušenstvom. Prílohou žiadosti je
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IT-
C/0511/0132 zo dňa 200.7.2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č.
3829326908 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s. a povinným
dňa 18.09.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky pre úver.

Samotná zmluva o úvere v čl. 2 bod 7 ustanovila, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2008
v bode 10.2.2 ustanovili, že Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke v nasledujúcom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, s to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a

účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, s to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti

veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm.
b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre

spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém

ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).

Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.

Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Vychádzajúc z uvedených ustanovení
je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade

vznikusporovzozmluvybolitietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou
rozhodcovskou doložkou teda reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania a na svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá právo

relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku
k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už
aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby
voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska
odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené

v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti, alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo
Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou, a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
(účinného v čase uzatvárania zmluvy). Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa

teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je
povinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali
spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval

exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora
zamietol.“

Proti uzneseniu podal argumentačne obsiahlo spracované odvolanie bez zamerania na podstatu

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolateľ uvádza, že odvolanie podáva podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ OSP. Poukazuje na ust.
§ 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ OSP a v podstate vychádza z toho, že prvostupňový exekučný súd nemal
oprávnenie skúmať správnosť exekučného titulu.

Odvolateľ namieta, že prvostupňový súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 EP.Prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1,2 ZORK a prekážku rozsúdenej
veci a to skúmaním rozhodcovskej doložky vylúčil možnosť riešiť spory podľa ZORK a to nesprávnou
aplikáciou predpisov.

Súd nesprávne aplikoval aj ust. § 53 ods. 4 Zákonníka a to porušením z § 153 ods. 1 OSP.

Konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a tak mu odňal možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom.

Aplikoval sekundárne právo európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho
dvora.

Porušil právnu istotu a legitímnych očakávaní neprimerane zvýhodňoval povinného pred exekučným
súdom.

Na základe uvedeného žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k podanému odvolaniu krajský súd

dodáva.

Okresný súd vydal rozhodnutie potom, čo zistil, že rozhodcovský súd nemal oprávnenie vo veci konať
pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodnutie rozhodcovského súdu je v tomto prípade paakt.

V odvolaní odvolateľ upravuje súd, ako mal vydané rozhodnutie ako aj rozhodcovskú doložku
posudzovať a tak považovať exekučný titul za daný.

Odvolateľ odmieta akceptovať súdom prvého stupňa zdôraznené zákonné ustanovenia, ako aj
rozhodnutia európskych súdov a žiada, aby bola akceptovaná iba jeho argumentácia.

Treba zdôrazniť, že inak konštruované zdôvodnenie a výklad zákona odvolateľom nemôže bez ďalšieho
ešte znamenať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a povinnosť súdu odvolacieho rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmeniť.

Účastníci, teda aj oprávnený obdržali rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Správa na spravodlivé
súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS
353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, atď).

Polemika, ktorú odvolateľ svojím odvolaním nastoľuje však s podstatou rozhodnutia súdu prvého stupňa
vôbec nesúvisí.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.